Nedávno som zverejnila fotku, ako si deti robia na záhrade obrazy z kvetov. Jedna odozva, ktorú som naň dostala, bola v tom zmysle, že je škoda tých kvetov a radšej by sme ich mali nechať rásť.
Ja si to nemyslím. V trhaní kvetov (vrámci určitých pravidiel, samozrejme) nevidím nič zlé, naopak si myslím, že to nevyhnutne patrí k detskému skúmaniu prírody. Ale veľmi by ma zaujímal váš názor a dúfam, že sa oň podelíte.
My to máme nastavené viacmenej takto:
ÁNO, TRHÁME:
⁃ bežné kvety na ulici alebo lúke,
⁃ kvety, ktoré nám rastú v záhrade,
⁃ kvety, ktoré rastú v hojných množstvách, typu púpava, sedmikráska, ďatelina,
⁃ kvety, ktoré poznáme a o ktorých vieme, že nie sú chránené ani vzácne.
Čo s nimi robíme?
- Skúmame ich. Deti potrebujú spoznávať prírodu všetkými zmyslami. Na kvety im nestačí sa pozerať, potrebujú ich skúmať aj hmatom, rukami skúsiť, akú majú štruktúru rôzne okvetné lístky, piestik, tyčinky. Potrebujú skúsiť trhať lupienky ruže, stlačiť stred sedmokrásky alebo vlastnoručne rozobrať púpavu na jednotlivé časti.
- Experimentujeme s nimi. Napríklad zisťujeme, ako v nich putuje voda.
- Tvoríme s nimi, napríklad tie spomínané obrazy.
Alebo takéto.
- Vyrábali sme z nich voňavku.
- Vyrábali sme z nich aj farby na maľovanie.
- Cibríme si jemnú motoriku pletením vencov.
- Skrášľujeme si s nimi prostredie. Naposledy mi deti z výletu so starými rodičmi priniesli takúto krásnu kyticu, aj s personalizovanou vázou. Strihanie kvetov a ich aranžovanie trénujú dôležité jemnomotorické zručnosti. Pomáhajú deťom vnímať krásu, pestovať si zmysel pre estetiku. A v neposlednom rade sa deti aj pomocou takýchto činností učia, aká dôležitá je starostlivosti o okolie, ktoré nás obklopuje.
- A trénujeme aj oromotorické svaly fúkaním púpav 🙂
NIE, NETRHÁME:
⁃ kvety, ktoré nepoznáme, v lesoch a horách,
⁃ kvety v cudzích záhradách/predzáhradách (ktoré prerastajú cez plot a niekedy sú také lákavé!)
⁃ kvety v chránených oblastiach,
⁃ kvety, ktoré pôsobia vzácne.
Myslím, že v prípade väčšiny bežných kvetov nijak neohrozujeme trhaním životné prostredie, pretože príroda sa postarala o ich nadprodukciu. Koniec koncov, kvety v našej záhrade pravidelne končia pokosené s trávou v bioodpade.
Okrem toho verím myšlienke, že deti musia dobre spoznať prírodu, aby si ju mohli zamilovať a stať sa jej ochráncami. Potvrdzujú to dokonca aj niektoré výskumy.
Vy to máte ako? Obmedzujete deti nejak v trhaní kvetov?
O dva vchody od nás sa niekto stará o kvetinky, a moja mala objavitelka ich v rámci ovoniavania aj odtrhla niekoľko. To ma mrzí, pretože niekto sa naozaj snažil, aby to prostredie bolo pekne, zasadil kvietky, polieval ich.. Ale keď mi prinesie pupavu, sedmokrasku, datelinku, s takým krásnym výrazom tváre a neznym hlasom povie “mama páči sa” , tak mi to vôbec nevadí a rozplývam sa, a každý jeden taky kvet si beriem domov. Škoda, že dlhšie nevydržia..
Ano, tie sadene kvety pred domami su take lakave ? uplne ju chapem! Ale tak tie sa netrhaju, to je jasne ☺️ Tie kyticky od deti z lasky su inak tak dojemne ? dufam, ze ich to nikdy neprejde!