Toto mali čítať naši rodičia (a naše deti sa potešia, ak si to prečítame my). Taký je názov “rodičovskej” knihy od psychoterapeutky Philippy Perry a predtým, ako sa mi kniha dostala do rúk, sa mi zdal trochu senzáciechtivý. Už po prečítaní prvých pár kapitol som dávala autorke za názov sto bodov – je totiž šokujúco výstižný.
Nie je to taká klasická, prvoplánová, kniha o výchove – a prečítate si to hneď v úvode. Autorka sa vo svojej práci zameriava na duševné zdravie človeka. Toto je kniha o budovaní silných vzťahov medzi rodičmi a deťmi, a o vytváraní podmienok pre dobré duševné zdravie – tak detí, ako ich rodičov. Nie je nijak vekovo obmedzená a čerpať z nej múdrosti budete, ak máte doma čerstvo narodené bábätko, aj ak je toto bábätko už tínedžer.
Pôvodne som myslela, že to bude také príjemné čítanie, lebo veď mám za sebou už peknú zbierku kníh o rodičovstve. Ale už po pár prečítaných stranách som vytiahla zvýrazňovačku, lebo ma chytila panika, že si všetky tie dobré myšlienky nezapamätám. (Čo ale neznamená, že by sa to nečítalo príjemne :-))
Toto mali čítať naši rodičia…
To, ako sme boli vychovaní my, má veľký vplyv na to, ako vychovávame naše deti. Kniha je rozdelená na šesť častí a už prvá sa venuje predovšetkým nám rodičom. Našej minulosti, ktorá môže veľmi silno určovať, čo cítime a ako sa správame k našim deťom. Nášmu vnútornému hlasu a tomu, ako sa vnímame ako rodičia.
Druhá časť hovorí o tom, aké dôležité je pre naše deti, aby vyrastali v harmonickom prostredí plnom bezpodmienečnej lásky a pochopenia.
To je samozrejme ovplyvnené tým, aké vzťahy panujú v našej domácnosti. Veľmi citlivo deti vnímajú najmä vzájomný vzťah rodičov – konflikty totiž ohrozujú ich pocit bezpečia, a tak energiu a sústredenie, ktoré inak idú do ich osobného rozvoja, prepínajú do pohotovostného režimu. V knihe je aj návod, ako sa s partnerom “správne” hádať, teda tak, aby nám nešlo o víťazstvo, ale o porozumenie. (Už sme to s manželom skúšali :-)) Lebo vraj áno, uisťuje nás autorka, väčšina rodín sa háda.
Človek najprv cíti, až potom sa učí myslieť
Tretia časť je venovaná pocitom. Autorka hovorí, že bábätko je čistý pocit, alebo, ak chcete, uzlíček pocitov. Postupne, ako rastie, rastie aj jeho schopnosť logicky rozmýšlať a svoje pocity vnímať a vyjadrovať pomocou obrázkov, kreslenia, jazyka.
My rodičia máme tendenciu detské pocity zľahčovať (to nemohlo bolieť!), radiť im (veď si nakresli nový obrázok, keď si si tento roztrhol!) alebo ich dokonca hrešiť (neplač!). Asi vás neprekvapí, že nič z toho dieťaťu nepomáha.
Štvrtá časť je venovaná tehotenstvu, prvým týždňom bábätka a tomu, čo sa v Montessori nazýva bazálnou dôverou. Tu autorka hovorí o bezpečnej vzťahovej väzbe. Zdôrazňuje pritom, že rodičia starších detí sa nemajú cítiť deprimovaní alebo vystrašení, ak niečo nerobili správne, dokonca ona spomína viacero svojich chýb a zlyhaní pri výchove (dnes už dospelej) dcéry. Vždy je totiž lepšie chyby si uvedomiť a pokúsiť sa o nápravu, ako si ich obhajovať a odmietať zmenu (v štýle no a čo, moji rodičia to robili tak isto a aha, som tu živý a zdravý).
Piata časť sa venuje podmienkam pre dobré duševné zdravie detí. Je o pute, komunikácii bez víťazov a porazených, dôležitosti pozorovania a pozitívnej pozornosti.
Pár strán je venovaných aj detskému spánku, ktorý rieši asi každý rodič. Vysvetľuje, prečo nefunguje spánkový tréning (ľudovo “nechať dieťa vyplakať”), aj keď pevne verím, že také drastické metódy už dnes nikto nepoužíva. Miesto toho ponúka takzvané postrčenie k spánku.
Čo sa mi na knihe páči, mimochodom, je snaha autorky nie len teoreticky veci vysvetliť, ale ponúknuť aj praktické riešenia. V texte sa často spomínajú konkrétne príbehy zo života rôznych rodín, a sú tu aj cvičenia, ktoré si môžete vyskúšať.
Každé správanie niečo komunikuje
Šiesta, posledná časť, je venovaná správaniu. Správanie je vlastne tou pomyselnou špičkou ľadovca a ak má dieťa dobré prostredie, vzťahy s rodičmi, je mu venovaná pozornosť, je oveľa menšia šanca, že sa bude správať nežiadúco, ako keď nemá tieto potreby naplnené.
Naše deti sa potešia, ak si túto knihu prečítame
A myslím, že nielen ony, ale aj my. Je v nej veľa múdra, a zaraďujem ju medzi top knihy na mojej poličke rodičovskej literatúry. Mimochodom, zistila som, že mám spísané tipy na rodičovskú Montessori literatúru, ale doteraz som nespísala moje top rodičovské knihy, ktoré sú “nemontessori”. Tak asi v blízkej budúcnosti skúsim urobiť článok.
Knihu Toto mali čítať naši rodičia vydalo vydavateľstvo Tatran a nájdete ju v ich eshope tu, alebo v Martinuse tu.