Tip na výlet: Banské múzeum v prírode

Pred pár dňami sme navštívili banské múzeum v Banskej Štiavnici. Mali sme možnosť poprechádzať sa po tmavých podzemných chodbách bane a spoznať históriu baníctva od čias keltov až po súčasnosť. Ak sa chcete schladiť v týchto horúčavách, je to skvelá príležitosť.

Banské múzeum v prírode

Téma baníctva je pre naše deti pomerne známa, ich pradedko totiž dlhé roky pracoval ako baník a tak často počúvajú príbehy o permoníkoch, banských škriatkoch, ktoré rozprával svojim deťom. Majú dokonca od babiny aj ručne robenú knižku s príbehom o dvoch permoníkoch v uranových baniach. Bola som teda veľmi rada, že sa naskytla príležitosť, aby svet baníkov a fárania spoznali aj “naživo”.

Banské múzeum sa nachádza na okraji Banskej Štiavnice, v krásnom areáli plnom zelene. V cene lístka (platili sme 5 eur za dospelého, deti neplatili) je komentovaná prehliadka bane a vonkajšia expozícia.

Komentovaná prehliadka začína premietaním krátkeho filmu o práci baníkov. Táto časť deti moc nebavila a tak ani my dospelí sme nemali možnosť venovať dostatočnú pozornosť, určite by sme si to v kľude vychutnali lepšie a zapamätali si toho viac.

Potom sme dostali bezpečnostné pokyny a išli si obliecť prilby, plášte a lampy. To už deti samozrejme zaujalo, s vervou skúšali rôzne veľkosti, skúmali nové oblečenie a testovali baterky.

Nasledoval krátky zostup ku vchodu do štôlne. Naše deti mierne sklamalo, že sme nepoužili výťah. Z rozprávania totiž vedia, že baníci sa vozili hlboko do podzemia v malej klietke, a veľmi si to chceli vyskúšať.

Nasledovala prechádzka po tmavých spletitých chodbách, kde sme si mohli prezrieť, ako sa postupne vyvíjalo baníctvo, aké nástroje sa používali v dobách minulých a aké sa používajú teraz, ako sa hĺbili chodby, a dokonca aj ako sa v baniach využívali kone. Niektoré chodby boli také úzke a nízke, že sme boli poriadne vďační za prilby. Bol to skvelý zážitok.

Dole v podzemí je príjemných 6 až 10 stupňov Celzia, a tak návrat na zemský povrch, kde bolo tých stupňov asi o 25 viac, bolo dosť nepríjemné a chvíľu nám trvalo, kým sme si zvykli 🙂

V areáli múzea je ešte pekná vonkajšia expozícia, kde sme si pozreli a rukami preskúmali rôzne typy hornín a minerálov.

Čítame o štiavnických permoníkoch

Návšteva bane bola teda ideálna príležitosť na kúpu knižky Štiavnickí permoníci od Zuzany Boďovej, na ktorú som už dávno mala zálusk.

Malé varovanie. Kniha rozhodne nespĺňa kritériá montessori pre malé deti, je plná rozprávkových bytostí, čarov a kúziel, a teda vhodná pre deti približne od 5 rokov, kedy už sú schopné rozoznať realitu od fantázie. Ale aj bez ohľadu na montessori aspekt je myslím určená skôr pre staršie deti, obsahuje množstvo textu a minimum obrázkov, aj text je pomerne náročný.

Je to krásna knižka. Zaujme hneď na prvý pohľad obalom, zdobeným strieborným písmom. Vnútorné strany obalu obsahujú fotky z štiavnických baní v minulosti a súčasnosti.

Príbeh je o tulákovi Matúšovi, ktorý sa stane permoníkom. Dej je napínavý, plný dobrodružstiev, a čitateľ nikdy nevie, čo sa stane na ďalšej strane. Za pár dní sme zhtli skoro polovicu knihy. Najlepšie sa číta v posteli s čelovkou 😉

Text dokresľujú zaujímavé ilustrácie a čerešničkou na torte je krásne ilustrované banícke pexeso, vďaka ktorému deti spoznávajú drahé kovy, zvieratá štiavnických vrchov a banícke nástroje.

Štiavnickí permoníci sú súčasťou permoníkovskej trilógie (ďalšie dve knihy sú o škriatkoch z Kremnice a zo Spiša). Takže v budúcnosti musíme naplánovať návštevu ďalších banských miest 🙂