Prváci na prvouke preberajú aktuálne svetlo a tak sme si spolu naň posvietili.
Prvouka, ktorú majú deti v prvých dvoch ročníkoch školy, sa mi moc nepozdáva, zdá sa mi, že povrchne skáče z témy na tému bez nejakého hlbšieho zmyslu. Deti pritom majú tendenciu riešiť veci, ktoré ich zaujímajú, do posledných detailov. To je ďalšia výhoda tohto nášho aktuálneho domáceho vzdelávania. Máme čas a priestor poriadne sa zahrať.
Zdroje svetla
Začali sme rozmýšlaním nad tým, aké máme zdroje svetla. Urobili sme si takú jednoduchú myšlienkovú mapu.
Hlavným zdrojom svetla je samozrejme slnko. Okrem toho máme ďalšie prírodné zdroje, ako je oheň, blesk, svetlušky… Ďalej máme zdroje svetla, ktoré vytvoril človek. Sviečka, baterka, lampa… No a potom máme predmety, ktoré svetlo odrážajú, ale nie sú jeho zdrojom. Napríklad také zrkadlo.
Svetlo a tiene
Najprv sme skúmali tiene. V jeden slnečný deň sme si na chodníku pred domom obreslovali svoje tiene od rána do večera. Prvýkrát ráno o ôsmej, potom okolo desiatej, na poludnie, a naposledy okolo tretej (potom sa slnko schovalo a mali sme po tieňoch!).
Deti s úžasom pozorovali, ako sa tiene premiestňujú počas dňa. Čím to môže byť? Po krátkej úvahe dospeli k názoru, že je to tým, ako sa hýbe slnko. Spýtala som sa ich, prečo sú tie tiene také dlhé, ale na to sa ťažko hľadala odpoveď.
Aby sme si to lepšie znázornili, vytiahli sme večer (keď nastala tma) plyšáka Boba a baterku. Postavili sme si ho doprostred obývačky a na ňom testovali, ako sa mu bude pohybovať tieň, keď simulujeme pohyb slnka baterkou.
Deti skúšaním zistili, že čím svieti slnko (svetlo) nižšie, tým je tieň dlhší a naopak. Keď svetlo svieti priamo nad Bobom, nemá takmer žiadny tieň.
Potom som nadhodila, či je možné, aby mal niekto naraz tieňov viac. Chvíľu debatili, potom jednému napadlo, že keď ideme večer po ulici, občas máme tieň pred sebou aj za sebou. Futbalista si potom spomenul, že na futbalových prenosoch majú niekedy hráči aj štyri tiene. Čím to je? Žeby tým, že je tam svetiel viac? Vyskúsajme!
Okolo nášho plyšáka začali krúžiť dve baterky. A predpoklad sa potvrdil, zrazu mal dva tiene!
Tiene poskytujú aj veľa zábavy. Dá sa napríklad hrať tieňové divadlo, a všetko, čo naň potrebujete, je zdroj svetla, jednofarebnú stenu a vlastné ruky. Vyskúšali sme tvoriť rôzne zvieratká na stenu pomocou rúk. Na internete som vyhľadala, ako vytvárať tieňové zvieratká. Nie je to ľahké, tréning jemnej motoriky a logického myslenia zaručený!
Farebné svetlo
Vyskúšali sme aj miešať farby pomocou svetla. Na baterky sme dali farebné krepové papiere – žltý, červený a modrý. Potom sme dávali baterky k sebe a zisťovali, či sa ich farby zmiešajú.
Čo hovoríte, miešajú sa?
Deťom sa zdalo oveľa účinnejšie, ak sme dali dva farebné papiere na jednu baterku. Tu napríklad modrý a žltý.
Lightbox
Na hru so svetlom som deťom vytvorila aj rýchly a jednoduchý lightbox. Je to priesvitná krabica z Ikea, na dne ktorej je alobal a vianočné svetielka. Na veko som nalepila papier na pečenie, ktorý svetlo zo svetielok pekne rozptyluje.
Najprv sa deti hrali s vysypanou krupicou, do ktorej si písali a kreslili.
Potom sme krupicu schovali, a vytiahli geometrické tvary, z ktorých si deti vytvárali obrazce.
Priehľadný, priesvitný, nepriesvitný
Materiály vieme rozdeliť do troch kategórií podľa toho, ako prepúšťajú svetlo. Priehľadné je to, cez čo vidíme. Priesvitné materiály sú také, cez ktoré nevidíme, ale svetlo prepúšťajú. Nepriesvitné také, ktoré neprepustia ani svetlo.
Nazbierala som na tácku rôzne predmety v domácnosti a skúsili sme ich roztriediť podľa tohto kritéria.
Je látka priehľadná, či len priesvitná?
Na priesvitnosť sme robili test s baterkou. Papier na pečenie je priesvitný.
Niektoré materiály boli diskutabilné. Niekto by ich zaradil medzi priehľadné, niekto iba medzi priesvitné.
Tieňové divadlo
Vytvorili sme si ešte tieňové divadlo. Využili sme poznatky z predošlého skúmania a využili na jeho výrobu papier na pečenie, ktorý je priesvitný a prepúšťa svetlo.
Divadielko sme vyrobili z malej krabice, do ktorej som vyrezala otvor a ten prelepila papierom na pečenie. Hore som zase vyrezala úzku medzeru, cez ktorú sa vsúvajú bábky na drevených špajlách.
Bábky sa dajú jednoducho vystrihnúť z čierneho papiera, keďže ale vôbec neviem kresliť, museli sme ich vytlačiť z internetu.
A potom stačilo počkať na tmu, divadlo zozadu podsvietiť baterkou, a mohli sme sledovať skvelé divadelné predstavenia. O korone, o ekológii a triedení odpadkov, aj len tak obyčajne o zvieratkách v lese. Určite vyskúšajte!
To bol náš týždeň so svetlom a tieňmi. Som zvedavá, čo prinesie ten ďalší.