Spoznávanie hodín u nás prebiehalo veľmi pozvolne a úplne inak, ako som si pôvodne predstavovala. (Koniec koncov, ako vždy :-))

Orientácia v týždni a dni

Hodinám predchádzali u nás pojmy TÝŽDEŇ a DEŇ.

Týždenný plán

Pre orientáciu v týždni sme mali na stene tento týždenný kalendár. Vytvorili sme ho, keď deti začali chodiť do škôlky a potrebovali si urobiť poriadok v tom, kedy chodia do škôlky, kedy majú aké krúžky a iné pravidelné aktivity.

Je to jednoduchá tabuľka, ktorú som zalaminovala a na ktorú sme suchým zipsom potom lepili obrázky so symbolmi škôlky, materského centra, krúžkov či obľúbených vychádzok. Hore sme tiež na suchý zips lepili pojem DNES, neskôr k nemu pribudli pojmy VČERA a ZAJTRA.

Súbor si môžete voľne stiahnuť v mojom eshope, je tam verzia pre troj-, štvor- a päťčlennú rodinu.

Prípadne si môžete zabezpečiť nejaký nekonečný kalendár, kde si každý deň budete posúvať dátum, deň v týždni a podobne. Pekná slovenská verzia je napríklad tento látkový od Montemama.

Denný režim

Ďalším dôležitým bodom v orientácii je organizácia dňa. Každý deň má pravidelný rytmus a činnosti, ktoré sa opakujú, pomáhajú deťom orientovať sa v čase. Ráno vstávame, raňajkujeme, ideme do škôlky, do školy a do práce, a tak ďalej. Potom ideme spať, a na druhý deň začína celý kolobeh odznova.

Nám veľmi pomohli tieto kartičky. Vykladali sme si ich na látkový kruh, rozdelený na 24 hodín. Potom sme si robili pás s dennými aktivitami tak, ako nasledujú za sebou, od ranného vstávania až po večerné zaspávanie. Písala som o nich tu, a v pdf verzii si ich kúpite tu.

Hodiny

No a nakoniec sme sa dostali k hodinám, v čase, kedy sa deti veľa pýtali, kedy kam pôjdeme, kedy sa čo bude diať a podobne.

Vekovo je učenie hodín veľmi individuálne, je však podľa mňa dôležité, aby dieťa už dobre poznalo číslice, na začiatok minimálne do 20.

Keď som pomáhala staršej dcére učiť sa hodiny, zaskočilo ma, aké je to celé komplikované. Rozoznať číslice od 1 do 12 a poznať pojmy štvrť, pol, trištvrte a celá je jedna vec, hodiny ale málokedy ukazujú presne štvrť alebo pol, okrem toho minút je v hodine 60, rátajú sa po 5-kách, potom máme – u nás pomerne často používané – hodiny 13-24 – kde treba vedieť odrátať si 12 od čísla, aby ste zistili, aká hodina to vlastne je… No proste celá veda!

Z vlastnej skúsenosti by som teda chcela napísať, že je to dosť náročné pre deti naučiť sa dobre určovať čas a môže to byť dlhodobejší proces. Dobré je začať pomaly, prispôsobiť tempo dieťaťu a jeho nielen schopnostiam, ale aj snahe a ochote, a netlačiť na pílu.

Ciferník, hodiny, ručičky

Kúpila som tieto drevené hodiny s číslicami a ručičkami na magnet.

Na úvod sme si pomenovali základné pojmy. Ciferník, hodinová ručička, minútová ručička, hodiny, minúty. Urobili sme si takú rýchlu trojstupňovú jazykovú lekciu, aby si deti tieto pojmy upevnili. Podaj mi ciferník, ukáž mi hodinovú ručičku…

Potom si deti pripínali na hodiny čísla v správnom poradí, od jednotky po dvanástku.

Toto si urobili viackrát po sebe, celkom ich to bavilo. Nakoniec sme na hodiny pripli obe ručičky, hodinovú aj minútovú. (Sekundy sme zatiaľ neriešili.)

Celá, pol, štvrť, trištvrte

Keď sme mali hodiny celé postavené, ukázala som, ako rozoznáme celú hodinu.

Potom sme si hodiny posúvali a deti hovorili, koľko je hodín. Jedna hodina, osem hodín, a tak ďalej.

Dcéra v tom čase dostala od niekoho aj takú hru z Lidl na učenie hodín. Tá obsahuje štyri rôzne ciferníky a k tomu množstvo kartičiek, na ktorých je vyznačený čas.

Vytriedila som tie kartičky, ktoré ukazujú celú hodinu, a deti z nich potom určovali čas a priraďovali k správnemu miestu na ciferníku.

Na ďalší deň (respektíve o pár dní, keď sme opäť mali príležitosť sa hodinám venovať), sme si rovnako predstavili pol hodinu.

Nasledovalo opäť určovanie času na kartičkách, pričom už sme miešali celé aj pol hodiny. Vždy si daný čas aj “vytočili” na veľkom drevenom ciferníku. Potom som im ešte ja hovorila rôzne časy a oni ich ukazovali na ciferníku.

A opäť neskôr sme si podobne predstavili štvrť a potom trištvrte. K tomu sme si ešte ale zopakovali zlomky, aby to celé dávalo zmysel. (O tom, ako sme sa s deťmi učili zlomky, si prečítate tu.)

Minúty

V tomto štádiu to zostalo nejaký čas, kým deti nepoznali lepšie vyššie čísla. Potom sme pridali minúty a zapisovanie času.

Na to som vytlačila a zalaminovala veľký ciferník, kde sú okrem hodín aj všetky minúty. Ukázali sme si minúty od 1 do 60, aj to, ako “skáču” po 5. Nepotrebovali sme to nijak extra vysvetľovať, doma máme viacero digitálnych hodín, na ktorých si deti už dlhší čas trénovali čítanie veľkých čísel.

Potom som deťom vyrobila niekoľko pracovných listov, na ktorých si trénovali čítanie času a jeho zapisovanie rôznymi spôsobmi. Na zakresľovanie som vytlačila stránku s ciferníkmi a tú zalaminovala. Deti tak mohli písať stierateľnou fixkou a prípadné chyby si vymazať a opraviť.

A vytiahla som veľký tromf – pečiatku s ciferníkom, kde si mohli čas zakresľovať.

Použitý materiál

Drevený ciferník s magnetmi som kúpila v eshope České montessori pomůcky. (Mám od nich viacero pomôcok, s ktorými som spokojná, ale nemala som asi šťastie na komunikáciu. Nikdy som sa s nimi nevedela poriadne skontaktovať, nereagovali na moje správy, a pri každej objednávke som si nebola istá, či mi príde a kedy. Možno sa to už zmenilo.) Výrazne lacnejšiu nemagnetickú verziu ponúka Montemama tu.

Spoločenskú hru máme z Lidl, z času na čas ju tam stále vídam. Obsahuje viaceré ciferníky s plastovými ručičkami a veľa kartičiek.

Pracovné listy, ktoré som deťom vyrobila na trénovanie určovania času, si stiahnete v našom eshope.

A pečiatku s hodinami som kúpila zase tu.

Snažila som sa učenie hodín ponúknuť deťom bez práce so zalaminovanými kartičkami, skôr s reálnym ciferníkom a na reálnych hodinách. V Montessori prostredí sa používajú aj kartičky, kde si deti priraďujú čas na ciferníku k zápisu. Význam majú najmä v kolektíve, kde deti samostatne individuálne pracujú. Pekne spracované trojzložkové karty si stiahnete napríklad tu.

Veľa zdaru s učením!