Rozvoj jazyka a miniatúry

V poslednom newsletteri som sa pýtala, o akých Montessori pomôckach by ste uvítali články. Odpovedí prišlo viac, všetkým, ktoré ste si našli čas mi napísať, veľmi pekne ďakujem! Jeden podnet chcem hneď využiť, zaujímalo vás, ako Montessori využíva miniatúry na rozvoj jazyka.

Toto je otázka, ktorú dostávam celkom často. Aj na poličkách nášho Montessori ateliéru totiž mávame pre najmenších košíky či misky s rôznymi predmetmi či miniatúrami. Čo teda s nimi a ako vplývajú na rozvoj jazyka?

Slovná zásoba

Na začiatok nám predmety slúžia na spoznávanie a učenie sa nových slovíčok a rozširovanie slovnej zásoby.

Začíname reálnymi predmetmi, ktoré má dieťa okolo seba. Dobré sú napríklad ovocie, zelenina, predmety z kuchyne, pracovné náradie (ak má dieťa ocka kutila, ktorý často v domácnosti niečo opravuje či montuje), kusy oblečenia, prírodniny… Neskôr aj repliky a miniatúry zvierat, ktoré dieťa reálne pozná a videlo naživo – teda najčastejšie domáce zvieratá a zvieratá z farmy.

Podstatné je, že vyberáme do jedného košíka/misky/na tácku vždy predmety, ktoré vieme zaradiť do nejakej spoločnej skupiny, alebo vieme im dať nejaký nadradený spoločný pojem. Nepletieme jablko s topánkou a lyžicou. Deťom tak podvedome pomáhame s klasifikáciou a triedením pojmov, čo možno v roku neocenia, ale v dvoch, troch určite 🙂

Začíname s tromi predmetmi, postupne ich môže byť čoraz viac.

Ako na to?

Jednoducho si ich vyberáme z košíka a pomenovávame. Toto je sitko. Vybral si si sitko. Kam položíš sitko? Slová čo najviac opakujeme, zreteľne, dôrazne, aby ich dieťa malo šancu čo najviac počuť.

V druhom kroku, keď už sú pojmy zavedené, skúšame, či ich dieťa ovláda, pomocou rôznych otázok a pokynov. Kde je jablko? Polož hrušku sem. Podaj mi banán. Daj jablko do košíka. Ak máme detí viac, je to ešte väčšia zábava. Daj jablko Aničke. Ten, kto má jablko, ho vráti do košíka. Tomi, komu dáš jablko?

Odborne sa tomu hovorí dvojstupňová jazyková lekcia – spôsob, akým sa malé (nehovoriace) deti učia nové pojmy. V prvej fáze zavádzame pojmy, v druhej sa uisťujeme, že dieťa pasívne tieto pojmy ovláda.

Peknou nadstavbou je rozšíriť priestor, v ktorom sa hráme. Polož šišku na stôl. Zanes šišku do spálne. Kde si nechal šišku?

Tieto hry – skvelé na rozvoj jazyka – deti hrajú veľmi rady, ak vidia, že dospelého bavia tiež.

Začiatky abstraktného vnímania

Existuje teraz veľká móda deťom ponúkať zalaminované kartičky. Ak ma sledujete dlhšie, iste ste už nejaký môj príspevok na túto tému čítali. Skôr, ako deťom ukážeme zalaminovaný obrázok jablka alebo koňa, musí najprv chápať, čo tento dvojdimenzionálny kúsok plastu predstavuje. Inými slovami, musí pochopiť koncept abstrakcie. A ten najlepšie pochopí tak, že bude mať možnosť preskúmať si konkrétny predmet zároveň s jeho abstraktným zobrazením.

V prvej fáze je dobré začať s reálnymi predmetmi alebo miniatúrami a ich presným vyobrazením v rovnakej veľkosti. Keď si pomenujeme predmety (a uistíme sa, že dieťa pojmy ovláda), položíme pred dieťa kartu s fotografiou jedného predmetu.

Aha čo tu mám. Obrázok varechy. Nájdi varechu a polož ju na obrázok. Sú rovnaké!

Pokračujeme s ostatnými pripravenými predmetmi, pričom vždy zdôrazňujeme, čo je PREDMET a čo OBRÁZOK PREDMETU. Potom si môžeme zahrať hru, kde budeme dávať opäť rôzne pokyny. Polož PSA do košíka. Podaj mi OBRÁZOK mačky.

Keď dieťa takýmto spôsobom vníma obrázky predmetov či miniatúr, ďalším krokom je ponúknuť kombináciu miniatúra – fotografia reálneho objektu. Teda napríklad miniatúra zajaca – fotografia skutočného zajaca. Zatiaľ izolovaná na bielom pozadí, aby bol zajac dobre rozoznateľný.

Keď je aj toto zvládnuté, môžeme použiť fotografie v reálnom prostredí. Teda zajac v tráve, zajac na poli.

Postupne môžeme náročnosť zvyšovať, slovnú zásobu rozširovať. Od predmetov každodenného používania k tým, s ktorými sa deti stretávajú menej, ale predsa ich zaujímajú. Napríklad kancelárske potreby ako zošívačka, zvýrazňovač.

Alebo plemená psov, mačiek, exotickejšie zvieratá, hudobné nástroje. Vždy ale vychádzame z reálneho záujmu a deťom predstavujeme veci, ktoré majú presah do ich každodenného života.

Keď už dieťa zvláda takúto abstrakciu, je schopné pracovať čisto s kartami. Pokračovanie, teda práca s trojzložkovými (klasifikačnými) kartami, je v tomto článku.

Rozvoj sluchovej analýzy

Ďalších využití miniatúr na rozvoj jazyka je nespočetne. Napríklad môžeme miniatúry použiť na hláskovú hru na rozvoj sluchovej analýzy, teda schopnosti dieťaťa určiť, z akých písmen sa skladajú slová.

Prvým krokom je rozoznanie prvej hlásky v slove. Vyložíme si rôzne predmety na stôl/koberček a hráme sa: vidím niečo, čo začína na SSS. Slon!

Prvú hlásku v slove deti počujú ako prvú, s takýmito hrami môžeme začať už okolo 3-4 rokov. Môžeme si vyrobiť aj hláskovú komodu. Každá zásuvka v nej predstavuje jednu hlásku – jedno písmeno slovenskej abecedy, a do nej vkladáme predmety, ktoré na toto písmeno začínajú.

Nie je to veru ľahké. Ale je zábava s deťmi vymýšlať, čo také sa zmestí do malých zásuviek.

(Skrinku na takúto komodu nájdete napríklad v Hornbachu alebo Obi, a pravidelne bývajú aj v Lidl.)

Hlásková hra sa postupne používa aj na identifikáciu poslednej hlásky v slove, aj tých “v strede”. Napríklad dáme do košíka 10-15 miniatúr a dieťa ich triedi podľa toho, či hlásku M počuje na začiatku slova, v strede, alebo na konci.

Naše deti si s hláskovou komodou vymysleli aktivitku, pri ktorej jedno dieťa tvorilo s miniatúrami slová, a druhé sa ich snažilo uhádnuť. Miniatúra predstavovala vždy jedno písmeno. Teda z miniatúr Topánka – Indián – Gorila – Elsa – Rak vzniklo slovo TIGER.

Druhé dieťa si prikladalo pod miniatúry príslušné písmená z našej pohyblivej abecedy. To už je pekná príprava na čítanie.

Slovné druhy, mäkké a tvrdé spoluhlásky…

Rôzne miniatúry a repliky využíva Montessori počas celého predškolského veku aj v prvých rokoch školy.

Napríklad slovné druhy deti spoznávajú (v škôlke) pomocou farmy plnej miniatúrnych zvierat. Rozlišovanie mäkkých a tvrdých spoluhlások môžu tiež trénovať s minipredmetmi.

Miniatúry môžu deti triediť v škôlke podľa ročných období.

Zvieratá podľa toho, na ktorom kontinente žijú.

Alebo či sú to cicavce, ryby, obojživelníky.

Či žijú vo vode, na zemi alebo vo vzduchu.

Aké a kde

Miniatúry zvierat máme doma väčšinou značky Schleich alebo Papo. Sú pekne do detailov prepracované, farby sú realistické. Zbierku sme si rozširovali postupne, často si deti napríklad z návštevy ZOO priniesli miniatúru nejakého zvieratka, ktoré ich v ten deň najviac zaujalo. (Bratislavská ZOO má pekný výber práve značky Papo.)

Druhou obľúbenou alternatívou sú tematické tuby značky Safari Ltd. Na rozdiel od vyššiespomenutých značiek nelezú do peňazí a za desať eur máme celú Arktídu (kartičky k nej mám na stiahnutie tu), Austráliu, koralový útes či juhoamerický prales.

Od Safari máme aj takmer všetky životné cykly zvierat, tie deti úplne fascinujú. Miniatúry v týchto cykloch sú dosť veľké, aby si ich mohli detailne preskúmať.

K miniatúram som im porobila aj karty s fotografiami a krátkymi textami.

Takisto od Safari máme zopár nezvieracích sád – napríklad povolania, evolúciu človeka, dopravné prostriedky.

Okrem toho často naďabím na niečo fajn v obchode Flying Tiger (naposledy záhradné náčinie).