Posledný týždeň prázdnin trávime konečne opäť doma, po dlhých túlačkách sa začíname pripravovať na školský rok, stretávame sa s kamarátmi a užívame si zase raz naše mesto. Téma kníh nás všetkých nesmierne zaujala a tak sme dali hlavy dokopy a vymýšlali, čo by sme o knihách, s knihami, mohli robiť.
Knihy samozrejme sú prítomné v živote našom každodennom či cez prázdniny, či cez školský rok. Večerné spoločné čítanie je rituál, ktorý nám deti neodpustia ani na Silvestra, a dlhé letné večery, kedy sa chodilo do postele skôr o desiatej ako o ôsmej, neboli žiadnou výnimkou. Keď sme sa jeden mimoriadne neskorý večer na dovolenke pokúsili nadhodiť, že by sme možno mohli zaľahnúť bez čítania, deti razantne protestovali a syn ľútostivo nadhodil: “To akože chcete, aby som vôbec nezaspal?” 🙂
Okrem toho deti takmer každý deň čítali aj samostatne, a aj prváci zdolali za prázdniny niekoľko kníh. Čítanie s porozumením je mimoriadne dôležitá zručnosť, vďaka ktorej si deti rozvíjajú mnoho oblastí, mimo iné aj kritické myslenie. Viac sa dozviete v tejto knihe, ako som nedávno písala.
Keď sme premýšlali, čo s témou KNÍH, prišli sme spolu na tieto aktivity.
Knihy o knihách
Kníh o knihách by sa našlo viac, ale ja som si hneď spomenula na Biblioburro, skutočný príbeh o kolumbijskom učiteľovi Luisovi a jeho pojazdnej somárikovskej knižnici, pomocou ktorej nosil knihy ľuďom v odľahlých horských oblastiach. Máme ho v angličtine a istý čas sme ho čítali denne. Teraz sme si ho spolu pripomenuli a zamysleli sa nad tým, že napríklad existujú na svete ľudia, ktorí nevlastnia ani jednu knihu. Pre nás nepredstaviteľné.
Na podobnú tému som mala knihu tentokrát aj pre seba. Novinka od Jojo Moyes Darca hviezd je témou veľmi podobná Luisovi a jeho somárikom. Dej sa ale odohráva približne pred 90 rokmi v americkom štáte Kentucky, kde zopár dobrovoľníčok vedie konskú knižnicu.
Je v nej krásne popísané, ako sa z negramotných ľudí, obývajúcich odľahlé domy v horách, stávajú vášniví čitatelia, a ako sa stávajú zrazu pre niektorých nebezpečnými tým, že dokážu zrazu kriticky myslieť. Autorka navyše do deja na vhodných miestach vsúva citáty klasických literárnych diel z minulosti, čo ma veľmi bavilo.
Knižná výzva alebo knižné BINGO
Pamätáte niekedy na jar, ako deti plnili knižnú výzvu? Hľadali knihy v našej knižnici podľa rôznych kritérií – ktorá má v názve farbu, ktorá je o hadoch, ktorá má viac ako 100 strán? Povedali sme si, že si ju zopakujeme, ale trochu inou formou. A vymysleli sme KNIŽNÉ BINGO.
Deti nebavilo vyťahovať knihy z knižnice, tak jednoducho názvy vpisovali do binga.
Potom som našla ešte takúto anglickú verziu so záložkami, a tú som využila na tréning angličtiny.
Pôvodne je určená na návštevu knižnice, ale v týchto nekontaktných časoch, keď u nás aj vrátené knihy v knižnici trávia čas v karanténe, sme využili iba tú našu domácu knižnicu.
Čitateľské bingo
Potom sme si spomenuli na brožúrku k Prečítanému letu spred pár rokov, kde deti bavilo lepiť si čitateľské odznaky za čítanie vo vlaku či na strome. A tak sme vyrobili ďalšie bingo, aby sme si spestrili naše čitateľské polhodinky. Bolo celkom ťažké vymyslieť 24 spôsobov, ako si čítať!
Potom to ale bola veľká zábava. Čítať s baterkou, na trampolíne, pod stromom, so zmrzlinou, juch 🙂 Zrazu sme na samostatné čítanie nemuseli prehovávať ani malého chlapa, ktorý je zatiaľ ešte veľmi neochotný čitateľ.
Obal, vakát, signet
Potom som deťom pripravila krátku aktivitku na spoznanie častí knihy. Keď som sa ich spýtala, z akých častí sa skladá kniha, povedali zborovo “Z papiera!” Áno, to je materiál, ale aké má kniha časti? Ako sa volá táto časť, táto? Deti premýšlali, pomenovali správne obal a záložku 🙂
Tak som im dala kartičky s definíciami, a názvy som zoradila na koberčeku. Okrem toho sme si na koberček priniesli zopár rôznych knižiek.
Deti postupne čítali definície, tipovali, k akému patria názvu a ktorú časť knihy opisujú. Niektoré boli brnkačka – taká oriezka alebo prebal, iné – ako vakát alebo tiráž – menej.
Záložka – taká tá textilná – má byť dosť dlhá, aby sme s ňou bez problémov obišli celý knižný blok. Samozrejme to musel každý vyskúšať.
Popri tom sme sa porozprávali o knihách, knižniciach aj kníhkupectvách, o tom, čo je “mačka vo vreci” a prečo neznášame knihy, ktoré sú v kníhkupectve zabalené vo fólii a nedá sa do nich nakuknúť.
Keď sme si prezreli všetky definície, deti zobrali samolepiace papieriky a pokúsili sa všetky názvy nalepiť na správne časti knihy.
Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?
Dievčatá si vymysleli ešte jednu milú hru. Hrali sa na kníhkupectvo. Jedna bola predavačka, jedna mamička, ktorá potrebovala poradiť s kúpou kníh pre viacero detí rôzneho veku. Krásne používali zdvorilostné frázy, predavačka sa pýtala rôzne otázky na záujmy detí, potom vybrala knihy, popísala každú, vysvetlila, čo je na nej dobré… Radosť počúvať. Takéto hry sú skvelé, deti si v nich trénujú slušné správanie aj rozvíjajú reč.
***
Naše čitateľské bingo, knižné bingo aj karty s časťami knihy si stiahnete zadarmo tu.