Portugalsko sme mali na našom cestovateľskom wishliste dlho. Keď mi na jar prišiel reklamný mail od spoločnosti RyanAir s otázkou, či už mám plány na leto, a zasvietilo z neho na mňa Faro, brala som to ako jasný signál.

Cesta tam a cestovanie po Portugalsku

Z Viedne a/alebo Bratislavy lieta Ryanair do Fara, Lisabonu aj Porta. My sme si teda nakombinovali prílet do Fara na južnom pobreží Algarve a odlet z Lisabonu. Náš plán bol urobiť si malý roadtrip a vymedzili sme si naň 12 dní. Keby sme mali neobmedzený rozpočet, určite by sme si dopriali o pár dní viac.

Po Portugalsku sme cestovali prenajatým autom. Prenajali sme si ho v Albufeire a vrátili na konci výletu v Lisabone. V mestách sme využívali Bolt a Uber, ale takisto pestrú ponuku lokálnych prostriedkov ako lanovky, tuktuky, električky a metro.

Prečítajte si aj: Ako sa zabávame na cestách 

Ubytovanie

Ubytovanie sme riešili dopredu, pri cestovaní s deťmi neradi hľadáme na blind. Je to v Portugalsku asi tá najväčšia položka v rozpočte, aj obyčajná rodinná izba v hosteli nás vyšla (ako 5-člennú rodinu) cca 150 Eur na noc. Ušetriť sa dá, ak cestujete mimo turistickej sezóny, my sme si však chceli užiť kúpanie v Atlantiku a to je mimo leta iba pre tých otužilejších. A do tejto kategórie sa ja neradím.

Rezervácie sme mali cez booking a airbnb a všetky do jednej boli bezproblémové. Komunikácia s niektorými hostiteľmi sice pomocou google translátora, pretože okrem portugalčiny nevedeli žiadny iný jazyk, ale všade sme boli milo prekvapení ochotou a ústretovosťou.

Čo sme videli

1. Pobrežie Algarve

Prvých pár dní sme strávili v dovolenkovom rezorte na pobreží Algarve, v mestečku Albufeira. Sú tu nádherné malé pieskové pláže, často schované medzi impozantnými útesmi. Niektoré sú väčšie…

… iné úplne súkromné…

… ale všetky až gýčovito krásne.

Okrem toho, že sme si na pešo prešli pobrežie a hľadali “tajné” pláže, jeden deň sme si zaplatili aj výlet katamaranom k najznámejšej jaskyni v okolí – Benagil. Z katamaranu nás potom vypustili na more v kajakoch, člnkovali sme si popri pobreží, navštívili zopár jaskýň.

Coimbra a Portugal dos pequenitos

Po pár dňoch leňošenia pri mori sme sa s ľútosťou lúčili s krásnym Algarve, požičali auto a vybrali sa na sever. Našou prvou zastávkou bolo univerzitné mestečko Coimbra. Tam sme mali málo času, a tak sme nestihli nádhernú Biblioteca Joanina (vraj jedna z najkrajších knižníc na svete), ktorá je otvorená od 18.storočia. Vstup do nej je súčasťou lístku do univerzitného areálu.

Poprechádzali sme sa po meste, v jednej kaviarni sme stihli vystúpenie Fado – tradičné portugalské piesne, známe svojim výrazným melancholickým charakterom. Fado v preklade znamená osud, a naozaj znie osudovo.

Najviac sa nám páčil Portugal dos pequenitos. Je to také Portugalsko v miniatúrach známych stavieb, monumentov, typickej portugalskej architektúry. Na rozdiel od iných parkov zmenšenín, ktoré sme doteraz navštívili, tieto neboli úplne miniatúrne, ale dosť veľké na to, aby deti mohli chodiť dovnútra, loziť cez ne, hrať sa.

Pre deti to predstavovalo nekonečné možnosti. Fantázia pracovala na plné obrátky, vymýšlali príbehy o tom, kto v ktorom dome býva, najradšej by tam strávili celý deň.

Na konci parku je celkom veľké detské ihrisko, ale k tomu sa ani nedostali. Načo aj, keď celý park miniatúr bol v podstate jedno veľké ihrisko.

Veľmi nás zaujali aj pavilóny bývalých portugalských kolónií. Portugalsko bolo v 15. storočí na vrchole rozmachu a jeho moreplavci prebádali celý svet – ako sme si mohli názorne pozrieť na tejto mape:

Mali kolónie v Južnej Amerike, Afrike, Ázii. Každá krajina – bývalá kolónia – tu je reprezentovaná nejakou budovou, v ktorej sú informácie, fotky, zaujímavosti. Tu napríklad skúmame, ako rastú a spracovávajú sa kešu orechy, inde sme skúsili vyrábať čokoládu, počúvali veľryby alebo spoznávali endemity.

2. Aveiro

Našou ďalšou zastávkou boli “Benátky Portugalska” – malé mestečko poprepletané kanálmi Aveiro. Previezli sme sa lodičkou, vypočuli si zaujímavý výklad a v miestnej cukrárni dali obrovské zmrzlinové poháre.

3. Praia Costa Nova

Podvečer sme sa presunuli na blízku pláž, ktorá je známa svojimi malebnými pásikavými domčekmi a pieskovými dunami.

Do západu slnka sa deti jašili v mori, hľadali mušle, skákali do vĺn a sledovali odliv.

Potom sme vyskúšali miestnu špecialitu “tripa”, niečo ako nedopečenú palacinku, ktorá sa predáva s rôznymi náplňami. Deti vyskúšali čokoládu, ja tradičné ovo mole (žĺtky s cukrom).

4. Porto

Ďalšou zastávkou bolo Porto. Je to druhé najväčšie mesto v Portugalsku a ako sme sa dozvedeli od nášho sprievodcu, ktorý nás tuktukom vozil po meste, celé Portugalsko vlastne vzniklo pôvodne okolo Porta. Hlavné mesto Lisabon sa pridalo k Portugalsku o pár desaťročí neskôr. Aj názov Portugalsko je spojením názvov dvoch miest – Porto a Gaia (ktorá je na druhom brehu rieky Douro oproti Portu).

Tu sme si k dopravným prostriedkom použitým v Portugalsku pridali dva typické – pozemnú lanovku a tuk tuk. Porto je totiž veľmi kopcovité (podobne ako Lisabon) a tak Portugalci majú mestá plné lanoviek, verejných výťahov a chodiacich schodov.

Ak ste necestovali po Ázii, tam je tuk tuk pomerne rozšírený dopravný prostriedok. V portugalských mestách je to skôr lákadlo pre turistov, a cieľom nie je dostať sa z bodu A do bodu B, ale previezť sa po meste so sprievodcom, pozrieť si zaujímavé miesta a ušetriť pri tom nohy. Portské tuk tuky sú elektrické a dostanú sa na miesta a vyhliadky, kam autá nemôžu, nehovoriac o nadšení detí z jazdy na takomto bizarnom malom autíčku 🙂 Jazdy tuk tukom tu organizujú desiatky turistických kancelárií a nájdete ich v meste na každom rohu.

Planet Cork

Portugalsko je známe predovšetkým bielo-modrými kachličkami Azulejos a korkom. Je to krajina, ktorá pestuje a vyrába najviac korku na svete a nájdete tu naozaj všetko z korku. Kabelky, tričká, zošity, doplnky do domácnosti, dokonca sedadlá v metre. V Porte je jedno pekné múzeum venované korku a tak sme ho išli pozrieť. Nazýva sa Planet Cork a technicky nie je v Porte, ale na druhej strane rieky v Gaii.

Určite vám odporúčame jeho návštevu, deti ho zaradili k najlepším zážitkom z Portugalska. Je interaktívne, zaujímavé, a plné informácií. Dozvedeli sme sa, že korok rastie ako kôra na dube korkovom – jedinom strome na svete, ktorého kôra po zbere prirodzene dorastá. Prvý zber sa robí cca v 25.roku života stromu, každý ďalší po 9 rokoch. Kvalita korku sa zvyšuje každým ďalším zberom – ten prvý, panenský, je príliš plný vzduchových bubliniek a nerovností, preto sa len melie na korkový granulát.

Zistili sme, že duby korkové rastú len na veľmi obmedzenom území – v zásade v Portugalsku a Španielsku. Pozreli sme si, ako sa korok spracováva (deti by vám vedeli odrecitovať celý postup, vrátane stupňov celzia a presného času) a deti si vyrobili vlastnú korkovú zátku s menom. Hrali hry. Vážili sa, aby zistili, koľko korkových zátok vážia. Skúšali flexibilitu korku – jednu z jeho najdôležitejších vlastností. Nakoniec si ešte stavali s obrovskými korkovými kockami a hojdali sa v korkovom lehátku.

Livreria Lello

V Porte je aj údajne najkrajšie kníhkupectvo na svete – Livreria Lello. V posledných rokoch získalo neslýchanú popularitu, pretože koluje fáma, že J.K.Rowling sa v ňom inšpirovala pri písaní Harryho Pottera. Nuž, J.K.Rowling sice žila istý čas v Porte, ale učila tu angličtinu a údajne nikdy do kníhkupectva Lello nevkročila a ani netušila o jeho existencii.

To nič nemení na skutočnosti, že toto kníhkupectvo dnes v letných mesiacoch obliehajú davy, dnu sa dostanete iba s 5-eurovým dopredu zakúpeným lístkom. Ten máte sice na presne stanovený čas, ale aj tak čakáte cca hodinku v rade, kým sa dostanete dnu. Mimo leta je to vraj o dosť kľudnejšie. Cena lístka sa vám odráta od ceny nejakej knihy, ak si ju zakúpite, avšak na jednu knihu môžete použiť len jeden lístok. Počas našej návštevy malo kníhkupectvo v ponuke iba pomerne malý výber kníh, samozrejme zväčša v portugalčine. Ale teda kníhkupectvo je krásne, a naozaj tak trochu mohlo byť inšpiráciou pre Hogwarts, čo myslíte?

V Porte si ešte určite nenechajte ujsť vlakovú stanicu Sao Bento. Spomínala som kachličky azulejos, ktoré sa používali na obkladanie domov, kostolov, palácov. Sú na nich stvárnené celé obrazy. No a vlaková stanica Sao Bento nimi má obložené tri obrovské steny.

Mimochodom, 90 percent ľudí, ktorí sa premelú touto stanicou, vraj nejde na vlak, ale obzerať azulejos 🙂

V Porte je aj údajne najkrajší McDonalds na svete…

A samozrejme je to oblasť portského vína a tak mnohé podniky ponúkajú ochutnávku. Ak máte viac času a zaujíma vás to, je viacero pekných viníc a vinárstiev v okolí Porta, kam sa dá podniknúť výlet. Ďalšou špecialitou je takzvané zelené víno – vinho verde, ktoré je v skutočnosti len veľmi mladé. Dokonca sa tu ponúka aj “zelené červené víno” – čo je opäť len označenie mladého červeného vína 🙂

Z jedál je pre Porto typická francesinha – asi 7-vrstvový zapekaný toast, poliaty paradajkovo-pivovou omáčkou. Vyskúšajte iba keď budete naozaj naozaj hladní, je to riadna dávka. (Názov vznikol tým, že toto jedlo je inšpirované francúzskym zapekaným toastom croque-monsieur. Kým Francúzi sa však uspokoja s obyčajným toastom so šunkou a syrom, Portugalci toto jedlo vyšperkovali do obrovskej kalorickej bomby.) Ako po celom Portugalsku, aj tu nájdete pudingové koláčiky pasteis de nata (ktorými sme sa za dva týždne statočne prepchali).

5. Visutý most 516 Arouca a Passadiços do Paiva

Z Porta sme sa vybrali trochu do prírody (do vnútrozemia). Je tu jeden z najdlhších visutých pešícho mostov na svete, s dĺžkou 516 metrov. S výškou okolo 175 metrov je údajne najvyšší.

Je napojený na pekný drevený chodník popri rieke, ktorý sa nazýva Passadiços do Paiva (Paiva Walkways). Most a chodník tvoria okruh, a dá sa zvoliť, či chcete náročnejšiu verziu, ktorá ide do veľkej miery do kopca, alebo ľahšiu, kde idete v podstate z kopca cca 7 km a k autu sa potom viete doviezť (hore kopcom) taxíkom.

My sme išli takú našu verziu. Náš ocko v zásade nerád chodí po vychodených chodníkoch a oveľa radšej si sám vyrába cesty pomocou jeho vernej apky mapy.cz, a tak sme išli asi polovicu chodníku Paiva (smerom dole), potom sme sa odpojili a vyšľapali si späť k autu mimo značených ciest.

Pred vstupom na most – kam sme išli so sprievodcom ako organizovaná skupinka – nám porozprávali o moste, ako je ukotvený, akú má kapacitu, čo na ňom nerobiť aj ako dať vedieť, ak budeme v strese.

Náš synátor má celkom slušný strach z výšok a tak sme išli s malou dušičkou, ale bolo to prekvapivo stabilné a pôsobilo to bezpečne, takže s tým našťastie nemal problém. Potom už nás čakali drevené schody a chodník popri riečke.

Cca po dvoch kilometroch je malý bufet (jediný na celej trase, takže je nutné si zobrať dostatočné zásoby vody, najmä počas teplých dní). Tam deti dostali vysnívanú coca-colu (u nás vyslovene sviatočný nápoj :-)) a osviežili sme sa vo vode. Deti klasicky začali stavať priehrady a tak sa zabrali do hry, že by tam najradšej zostali do večera.

Cestou naspäť k autu sme objavili priamo v prírode duby korkové! Z jedného sa nám dokonca podarilo odlomiť kus kôry a deti si ho nadšene zobrali. Cestoval s nami na Slovensko a teraz ho pránujú spracovať podľa návodu, ktorý si zapamätali v korkovom múzeu 🙂

Most je spoplatnený, a v cene sú aj Passadiços do Paiva, ak idete na oba v ten istý deň. Dajú sa ale kúpiť lístky iba zvlášť na Passadiços do Paiva, a asi sú vtedy lacnejšie. Ak sa nám stalo na viacerých miestach v Portugalsku, lístky sa kupujú dopredu, na konkrétnu hodinu a iba online. Na mieste vám lístky nepredajú, a čo je horšie, každý vstup na most je obmedzený na 35 ľudí jedným smerom, v lete sa vám teda ľahko môže stať, že konkrétne termíny budú vypredané. (My sme kupovali cca týždeň dopredu a z celého dňa boli voľné dva termíny.)

6. Sintra

Sintra je preslávená svojimi palácmi, najmä národným palácom da Pena a jeho záhradami. My sme aj mali v pláne ho navštíviť, z viacerých zdrojov sme však mali informáciu, že v auguste je tu hlava na hlave. Navyše, po pár dňoch intenzívneho cestovania deti trvali na tom, že ich najviac zaujíma pláž a oceán 🙂 A tak sme si v Sintre dali oddych, ďalší západ slnka do Atlantiku, palacinky a relax.

7. Lisabon

Posledných pár dní sme strávili v hlavnom meste. Musím sa priznať, že ma prekvapilo, aké je to veľké mesto. Začali sme preto pre nás povinnou jazdou – free walking tour. Deti tieto tours veľmi nemusia, často zle rozumejú sprievodcom (ktorí majú silný prízvuk v angličtine) a ani výklad ich miestami neberie, ale učíme sa robiť kompromisy 🙂 Mne takéto tours vždy veľmi veľa dajú a pomôžu mi dané mesto pochopiť.

Hneď prvý deň sme si všimli všade na uliciach nápisy a nálepky, spomínajúce Henryho. S obľubou sme ich potom hľadali a fotili, a rozmýšlali, kto asi ten Henry je. Google hovorí, že sa za týmto menom skrýva skupina kreatívnych “pirátov”, ktorí radi robia rôzne kultúrne projekty.

Nemohli sme vynechať ani ďalšiu povinnú jazdu – historickú električku číslo 28, ktorá robí okruh centrom okolo mnohých hlavných atrakcií. (Len tak mimochodom, v mestskej hromadnej doprave, ako aj v taxíkoch, sú povinné respirátory pre dospelých aj deti.)

Niečo pre naše dievčatá – Ružová ulica – Pink Street.

Jeden z následkov veľkého zemetrasenia v roku 1755, ktoré zničilo Lisabon – fascinujúci kláštor bez strechy Convento do Carmo. .

Lisabon má pre svojich občanov pozemné lanovky, verejné výťahy, dokonca eskalátory, aby im ušetril toľké chodenie po kopcoch. Ale podľa slov našej sprievodkyne, aspoň si nepotrebujete platiť členské vo fitku, keď chodíte po Lisabone peši 🙂

Quake – The Lisbon Earthquake Experience

Lisabon 1.novembra 1755 zasiahlo silné zemetrasenie (8 až 9 stupňov Richetrovej stupnice). Pár minút po zemetrasení sa prihnala obrovská vlna cunami, a následne vypukli v celom meste ničivé požiare. Veľká časť mesta bola zrovnaná so zemou, podľa rôznych zdrojov 10 percent až jedna tretina obyvateľov prišla o život. Informáciám o tomto zemetrasení sa v Lisabone nevyhnete, tak dramaticky poznačilo vývin tohto mesta. Nedávno otvorili interaktívne múzeum, kde sa dá dozvedieť o tomto zemetrasení viac, a zistiť na vlastnej koži, ako sa vtedy žilo v Lisabone, čo sa udialo v onen “dušičkový” deň a ako sa mesto potom spamätávalo.

Je to ďalší z top portugalských zážitkov, ktorý určite odporúčame. Celé je to robené ako príbeh. Cestovali sme do minulosti, aby sme jednému vedcovi pomohli nájsť dokumenty, ktoré sa stratili počas zemetrasenia. Spoznali sme život v Lisabone v 18.storočí, prežili zemetrasenie, následné cunami, oheň, dym a chaos v uliciach… Potom sme počúvali svedectvá ľudí, ktorí prežili, rozhodovali sme, ako by sme nanovo vybudovali mesto, aj aké zákony by sme prijali, aby sa v meste čo najskôr nastolil poriadok.

Quake sa nachádza v časti Belém, kde sa oplatí stráviť deň. Z tohto miesta vyrážali portugalskí objavitelia na svoje výpravy už v 15.storočí. Je tu krásna veža Torre de Belém.

Je tu aj impozantný Pamätník objaviteľov.

Pred ním je na zemi obrovský kompas s mapou sveta, na ktorej sú vyznačené všetky významné objaviteľské cesty portugalských moreplavcov. Bol to dar Juhoafrickej únie Portugalsku.

Kúsok ďalej je Kláštor hieronymitov (Mosteiro dos Jeronimos), kde sme si mohli obzrieť hrobku Vasca de Gama.

No a v neposlednom rade tu nájdete Pasteis de Belém, ktoré sa tu podľa pôvodnej receptúry ručne vyrábajú od roku 1837.

Toľko náš výlet po Portugalsku. Je to neuveriteľne krásna krajina a miestni nás ubezpečili, že tam určite nie sme poslednýkrát, lebo nikto vraj do Portugalska nejde iba raz za život 🙂

Ak vás zaujímajú naše ďalšie cesty a výlety, kuk sem: Tipy na výlety s deťmi