Pred pár dňami mi dcéra povedala, že sme už dlho nerobili nejaký pokus a bolo by načase niečo vymyslieť. No a keďže nám začínal práve týžden Prečítaného leta o kuchyni, a kuchyňa je na takéto záležitosti priam ideálnym miestom, pustili sme sa do experimentovania. Tu sú naše tipy na pokusy v kuchyni, ktoré sú ľahko zrealizovateľné a nepotrebujete na ne vykúpiť nejaké chemické laboratórium.
1. Sóda bikarbóna a ocot
Musím začať touto nestarnúcou klasikou, ktorú mám kvôli deťom vždy v zásobe. Experimentovať so sódou a octom (prípadne kyselinou citrónovou) sa dá na milión spôsobov a asi to niekedy vydá na samostatný článok. Tu spomeniem jedného favorita – šumiace elixíry alebo čarodejnícke lektvary, podľa toho, čo je vám bližšie.
Našli sme s deťmi rôzne tvarované fľaštičky.
Do nich sme nasypali sódu bikarbónu a potravinárske farby.
Potom deti pridávali pipetami ocot, peniace lektvary miešali, pridávali trblietky a drobné koráliky. Bavilo ich to do nekonečna 🙂
Výhodou tejto kombinácie je, že pri umývaní dobre prečistíte vďaka octu a sóde riadne odtok v umyvadle.
Okrem elixírov sme pomocou týchto dvoch surovín robili sopku, nafukovacieho ducha, roztápajúceho snehuliaka aj dračie vajíčka.
2. Neviditeľný atrament
Vedeli ste, že v kuchyni máte celú kopu neviditeľného atramentu na písanie tajných odkazov?
Ako atrament môžete využiť napríklad tieto tekutiny:
– mlieko
– jablkový džús
– citrónová šťava
– biele víno
– ocot
– moč (vraj, ten sme neskúšali :-))
Písať sa dá tampónom do uší alebo prstom.
Na odhalenie tajného odkazu potom potrebujete papier zohriať.
My sme dali papier nad horiacu sviečku, ale rovnako dobre funguje papier prežehliť, položiť na (rozhorúčený) radiator, dať do zohriatej rúry alebo ho dať nad (rozhorúčenú) žiarovku.
3. Bublinková citronáda
V letných horúčavách sme si vyrobili osviežujúcu citrónovú šumienku. Ako na to?
Potrebujete:
-> citróny,
-> vodu,
-> sódu bikarbónu
-> (cukor)
My zvyčajne citronádu pijeme nesladenú, v recepte však bol cukor a tak som prižmúrila oči a dali sme aj ten. Deti konštatovali, že sladená chutí lepšie 😉
Postup je jednoduchý. Deti vytlačili citróny. Približne jeden citrón je na jeden menší pohár citronády, my sme na tento pohár dali 1,5 citrónu. Potom naliali citrónovú šťavu do pohára a zmiešali s (osladenou) vodou v pohári. Zatiaľ nič zvlášte – vyrobili sme si obyčajnú vodu s citrónom.
Potom som deťom dala sódu bikarbónu a povedala, aby si každý do svojho pohára nasypal asi pol lyžičky a dobre pomiešal. Tadaaaa! Šumienka. A zábava pre všetky zmysly. Ako reakcia sódy s citrónom vyzerá? Ako chutí? Je počuť?
Jednému dokonca nápoj vyšumel z pohára a vyrobil jazierko šumiacej peny. To bolo radosti!
Ak si chcete ešte viac zaexperimentovať, skúste jednu vodu s citrónom dať izbovej teploty a jednu chladnejšiu, napríklad s pár kockami ľadu. Kde je reakcia rýchlejšia? Prečo?
4. Zmrzlina v sáčku
Jeden z najchutnejších pokusov! Deti sa naň tešili niekoľko dní, kým sa nám podaril zrealizovať.
Potrebovali sme:
– jeden väčší a jeden menší uzatvárateľný sáčok
– ľad (veľa ľadu)
– soľ
– mlieko
– cukor/sladidlo
– vanilku alebo inú príchuť (my sme dali rozmixované ovocie)
– rukavice (áno, aj v lete!)
Do menšieho sáčku sme dali približne šálku mlieka. My sme si dopredu mlieko rozmixovali s jahodami, pretože si deti odhlasovali, že chcú jahodovú zmrzlinu. K mlieku sme pridali asi lyžicu cukru. Sáčok sme dobre uzavreli.
(Odporúčam použiť také kvalitnejšie, hrubšie uzatvárateľné sáčky, aké sa predávajú napríklad v Ikei. My sme mali také obyčajné tenké a tak sme museli použiť pre istotu dva, ak by sa jeden roztrhol alebo neotvoril.)
Do väčšieho sáčku sme vysypali tri misky ľadu a na ne asi šesť vrchovatých lyžíc soli. Opäť – tým, že sme mali slabé sáčky, sme radšej dali rovno dva.
Menší sáčok s mliekom sme šupli do toho veľkého s ľadom, riadne zavreli a začala fáza šľahania, trepania, pohadzovania si sáčku v rukách. Verte mi, tie rukavice sa zídu! Ja som si aj cez ne nakoniec necítila ruky. A bolo fajn, že sme na miešanie boli piati (pridala sa k nám aj neter), sáčkom sme trepali asi 15 minút a bolo to náročné.
Čo sa v sáčku dialo? Ľad sa topil a odovzdával svoj chlad – alebo bral si teplo od – sáčku s mliekom, v ktorom jahodové mlieko postupne tuhlo do zmrzliny.
Zaujímavé je deťom aj vysvetliť, načo tam vlastne dávame k ľadu soľ. Samotný ľad by sa totiž topil veľmi pomaly, soľ mu pomáha topiť sa rýchlejšie. S deťmi sme si hneď spomenuli na soľ, ktorá sa sype v zime na zľadovatelé cesty, alebo na moria so slanou vodou.
No a keď sme si už od zimy necítili ruky, malý sáčok sme vybrali z teraz už roztopeného slaného ľadu, umyli od soli a urobili v ňom dieru, cez ktorú sme si natočili do kornútkov trochu riedku ale inak fantastickú domácu jahodovú zmrzlinu.
Celý ten pokus bol taký rýchly a zaujímavý, že sme akosi zabudli fotiť. Ale pekne nafotený postup nájdete u Katky na spolupozaskolu.sk.
5. Ručne vyšľahané maslo
Ďalší mňam pokus!
Na tento vám stačí jedno balenie smotany na šľahanie, ideálne čo najtučnejšej, a pár silných rúk. Alebo vlastne viac párov rúk.
Postup je jednoduchý. Smotanu vylejete do nejakého dobre uzatvárateľného pohára, tak, aby bola približne do polovice. Zavriete.
Pohárom začnite trepať a stopujte si to.
Trepať budete dlho, takže je fajn, ak je detí viac, aby sa prestriedali. Po piatich minutách skontrolujte výsledok. Maslo ešte nečakajte, ale mohli by ste už mať redšiu šľahačku. Opäť zatvorte, a trepte ďalších 5 minút.
Po druhej päťminutovke sme okrem boľavých rúk už mali v pohári hrudky masla!
Ešte sme pre istotu pár minút pohárom trepali, ale keď už sme nevládali, povedali sme si, že stačilo. Obsah pohára sme precedili cez sitko a nechali dobre odkvapkať. Maslo potom deti prelyžicovali do misky.
Odporúčam tento pokus robiť vtedy, keď máte doma čerstvý chlieb alebo pečivo, a čerstvú úrodu paradajok/uhoriek/paprík zo záhradky. Lepšiu večeru nevymyslíte!
My sme si prvú dávku dali na raňajky s čerstvými makovkami. (Áno, bola aj druhá dávka, deti chceli pokus na druhý deň opakovať, lebo vraj načo kupovať hotové maslo, keď si ho vieme vyrobiť!) No a decká hneď vymysleli, aby sme to naše maslo porovnali s kupovaným.
Nejakú výraznú zmenu sme necítili, aj keď to naše bolo viac našľahané a jemné ako to z chladničky. Ale deti sa zhodli, že to naše vlastnoručné je jednoducho lepšie.
6. Hustota kvapalín
Rôzne kvapaliny majú rôznu hustotu. Preto napríklad olej pláva na vode – je menej hustý a teda “ľahší”. Toto si môžeme názorne ukázať pomocou dvoch ingrediencií – vody a cukru.
Zoberieme si napríklad 4 poháre a zarobíme si do nich rôzne sladké vody. Čím viac cukru do toho-ktorého pohára pridáme, tým bude voda sladšia a hustejšia.
Aby sme ich vedeli rozlíšiť, použili sme aj farby. Do prvého pohára sme dali iba farbu, modrú. Do druhého sme dali okrem zelenej farby aj dve lyžičky cukru. (Aby sa cukor dobre rozpustil, dali sme vodu horúcu.) Do tretieho sme dali žltú farbu a štyri lyžicky cukru. Do posledného 6 lyžíc a červenú.
Potom sme si zobrali vysoký pohár a naliali do neho červenú – najhustejšiu tekutinu. Na ňu sme pomaly naliali žltú – liali sme po boku pohára a zachytávali lyžicou, aby sa nezmiešali. Potom sme pridali zelenú. Nakoniec sme rovnakým spôsobom naliali modrú vodu.
Podobný pokus sa dá robiť s rôznymi druhmi tekutín – olej, prostriedok na umývanie riadu, alkohol… táto cukrová voda je ale pre deti na začiatok rukolapnejšia, pretože vidia tú zvyšujúcu sa hustotu vďaka množstvu cukru, ktorý do vody dáme.
7. Ohňostroj v pohári
Tento pokus robíme na Silvestra.
Potrebujeme:
-> pohár s vodou
-> malú misku s olejom, do ktorej nakvapkáme kvapky tekutých farieb (potravinárskych alebo vodových).
Potom olej s farbami vylejeme do vody a pozorujeme, ako sa farby uvoľňujú z vrchnej, olejovej vrstvy, do vody a tam sa rozplývajú. Ohňostroj v pohári!
Prvýkrát, keď sme tento pokus robili, náš malý chlap sa rozplakal a pýtal sa, či iný ohňostroj už nebude, lebo tento nebol vôbec počuť a ohňostroj vraj musí VYBUCHOVAŤ! Tak pozor, je to TICHÝ ohňostroj.
8. Cyklus vody v pohári
Keď sme pri tých pohároch, tu je jeden rýchly pokus, ktorý pekne znázorňuje cyklus vody v prírode.
Potrebujete:
-> zaváraninový pohár,
-> misku, ktorá veľkostne sadne do jeho otvoru,
-> vriacu vodu,
-> ľad.
Do pohára nalejete vriacu vodu (stačí tak do štvrtiny), prikryjete ho miskou a tú naplníte ľadom.
Potom môžete pozorovať, ako teplá vodná para stúpa hore, kde je schladená studenou miskou a tak sa zráža a steká po kvapkách dole. Presne tak, ako v prírode.
9. Dážď v pohári
A ešte raz pohár, aj keď my sme v tomto prípade použili plastový kýblik z cherry rajčín. Prečo z oblakov prší?
Potrebujete:
– penu na holenie
– modrú vodu a pipetu
– zaváraninový pohár naplnený vodou.
Na vode si z peny urobte oblak. Potom pomaly naň kvapkajte modrú vodu a sledujte, čo sa deje pod ním.
Chvíľu sa nedeje nič – oblak je schopný isté množstvo absorbovať. Keď však príliš oťažie, modré kvapky sa z neho začnú uvoľňovať. Presne ako keď prší.
10. Oobleck
Extra kategóriou kuchynských pokusov sú také, pri ktorých vám vznikajú nejaké hmoty. Veľmi záhadnou je hmota po anglicky zvaná OOBLECK, vyrobená z kukuričného škrobu a vody. Táto hmota sa správa chvíľami ako tekutina a chvíľami ako pevná látka, a je fascinujúce sa s ňou hrať.
Býva z nej však celkom neporiadok, a tak sa s ňou obmedzujeme na letné experimenty vonku. Najčastejšie sa s ňou hráme na zmrzlinu. Postup nájdete tu.
Ďalšími hmotami, ktoré vznikajú v kuchyni a deti sa s nimi rady hrajú, je slané cesto a domáca plastelína. Na obe potrebujete zopár ingrediencií, ktoré v kuchyni určite bežne máte, a deti milujú byť zapojené do samotnej výroby, nielen dostať do rúk hotový produkt.
Extra tip: Kuchynské laboratórium
Na záver tip na voľné experimentovanie, ktoré bolo u nás najväčšou zábavou, keď boli deti v škôlkarskom veku.
Plech na muffiny, rôzne tekuté aj sypké materiály a k tomu pipety a odmerky. Deti si skúšali, čo s čím reaguje, čo sa zmieša a čo nie, samozrejme zapojili fantáziu a popri tom dobre potrénovali lyžicovanie, pipetovanie, prelievanie a iné zručnosti.
[…] Ak radi experimentujete, vyskúšajte aj naše pokusy v kuchyni. […]