Minule sme sa zoznámili s kráľovstvom slovných druhov a jeho obyvateľmi. Postupne budeme spoznávať každého bližšie. Začneme samotným kráľom, ktorý predstavuje PODSTATNÉ MENÁ.
(My sme si na úvod ešte zopakovali náš príbeh o celom kráľovstve, jednak aby sme si pripomenuli všetký slovné druhy a ich funkcie, jednak preto, že deťom sa príbeh veľmi páčil.)
Slová, ktoré predstavuje kráľ, sú asi najstaršie na svete. Ich symbolom pyramída, jedna z prvých ľudských stavieb. Je čierna ako uhlie, ktoré je jednou z najstarších nerastných surovín objavených človekom.
O podstatných menách sme si tiež porozprávali príbeh. Nadväzuje na krásny príbeh o prvom slove, ktorý je súčasťou Veľkého príbehu o písme. Je o tom, ako vznikali prvé slová, ako prví ľudia museli všetko pomenovať – od členov svojej rodiny, cez jedlo, miesta, zvieratá, až po lásku, ktorú k sebe cítili. Títo ľudia už dávno nežijú, no slová, ktoré vytvorili sú naším dedičstvom a naším najväčším bohatstvom. Dokonca aj keď my už tu nebudeme, tie slová budú žiť naďalej. (Mimochodom väčšinu príbehov čerpám z knihy The Deep Well of Time od Montessori učiteľa a veľkého rozprávača príbehov Michaela Dorera.)
Podstatné mená sme si nemuseli po tomto príbehu nijak extra predstavovať, všetko okolo nás má skrátka nejaké meno.
Toto je mimochodom v Montessori prostredí téma často už pre predškolákov, s jediným rozdielom, že v tom veku ešte nezavádzame pojmy. Deti veľmi rýchlo pochopia princíp podstatných mien, aj bez toho, aby poznali termín podstatné mená či dokonca slovné druhy. S predškolskými deťmi môžeme ten úvod urobiť detailnejší ako so školákmi. Môžeme začať tak, že im dáme pomenovať rôzne veci, alebo im dáme kartičky s názvami, ktoré si prečítajú a položia k príslušnému predmetu. Lampa, stolička, okno, pero, kvet…
Potom deťom dáme pokyn priniesť niečo, čo pomenovanie nemá.
“Ale veď to sa nedá, všetko sa nejak volá!”
Veru tak, všetko okolo nás má nejaké meno 🙂
Podstatné mená sa delia podľa rôznych kritérií, a to pomerne logicky a uchopiteľne, takže to celé zvládli aj naši prváci. (Opäť, je to téma skôr predškolská ako tretiacka.)
Osoba, zviera, vec
Povedali sme si, že podstatné mená členíme podľa rôznych kritérií, a jedným je členenie na osoby, zvieratá, veci. Dala som deťom za úlohu priniesť jednu osobu, jedno zviera a jednu vec.
Poňali to každý po svojom, ale bolo zrejmé, že to chápu, a tak sme sa posunuli rovno ďalej.
Inak je dobré nové poznatky upevniť ešte triedením vopred pripravených kartičiek s názvami osôb, zvierat a vecí, prípadne si to celé prepísať do zošita. To robila u nás len tretiačka.
Podstatné mená všeobecné a vlastné
Toto triedenie mala tretiačka v učebnici ako druhé v poradí a tak sme sa tomu prispôsobili.
Povedala som, že by som sa chcela rozprávať s jedným dieťaťom. My sme všetky deti! A teda je tu nejaký súrodenec? Zase tri ruky hore. Tak nech sa prihlási dievča. Dve ruky hore. Žiačka? Dve ruky hore a deti sa už usmievali. Hmmm tak ako to mám urobiť, ak chcem osloviť iba JEDNÉHO z nich? Veď použi naše mená! Aha 🙂
Potom som deťom ukázala kartičky s (všeobecnými) menami. Hory, rieka, ulica, mesto, žena… Spýtala som sa ich, či vedia, aké hory myslím. Veľké Tatry? Nie, Malé Karpaty. A čo žena? Naďa? Tipovali. Nie, Cecília. Mamaaaaaa! To my predsa nemôžeme vedieť, keď to tam nenapíšeš! Prestala som ich teda trápiť a dala im sadu kartičiek s vlastnými menami, ktoré mali priradiť k tým všeobecným.
A tak sme si povedali, že máme podstatné mená všeobecné a vlastné. Tie vlastné píšeme s VEĽKÝM začiatočným písmenom a majú špeciálny symbol – čierny trojuholník so zlatou špičkou.
K vlastným menám som im pripravila ešte jednu aktivitku. Na kartičky som napísala rôzne pokyny na prácu s kalendárom a mapami. Kalendár preto, že si stále zvesujú náš nástenný kalendár a čítajú v ňom mená. A mapy preto, že toto je dobrý spôsob, ako si zafixovať, kde všade sa s vlastnými menami najviac stretávame, a že pomenovania majú okrem ľudí a zvierat aj mestá, pohoria, rieky, a tak ďalej.
Jednotné a množné číslo
Na ďalší deň som detskú pozornosť vzbudila veľmi zaujímavou krabičkou. Nevedeli sa dočkať, kedy do nej budú môcť nakuknúť, a obsahom neboli sklamané.
S nadšením skúmali drobné predmety. Začala som rozkladať kartičky s názvami a poprosila ich, aby k nim priraďovali to, čo k nim patrí. Keď sme skončili, spýtala som sa detí, či vidia rozdiel medzi ľavou stranou a pravou. V ľavej je vždy jedna vec, v pravej viac. Presne tak. A tak sme si pomenovali jednotné číslo a množné číslo.
Potom som vytiahla ešte jednu sadu kartičiek, a roztriedili aj tú.
Podstatné mená konkrétne a abstraktné
Toto bola pre deti najväčšia zábava. Opäť som im rozdala kartičky a poprosila, aby priniesli príslušné veci na koberček. Kniha, kvet, pes. O chvíľu boli späť, predmety uložili aj s kartičkami na koberec a dostali ďalšie. Čítali, začali sa chichúňať… No čo je, prineste!
Detská fantázia sa hneď vynájde.
Veľkáčka si ľahla na koberec a začala tam akože roniť slzy. “Ja mám priniesť SMÚTOK!” Malkáčka ma tlačí na koberec: “Mami ja tam mám dať LÁSKU, musíš si tam sadnúť ty!” 🙂 Syn začal tlačiť sedačku ku koberčeku – vraj má priniesť POHODU.
Hmm, ak neviete priniesť tieto, skúste teda ďalšie. Rozdala som tri ďalšie kartičky. Opäť chichoty po prečítaní. Malkáčka hovorí: “Idem priniesť ocina na koberček, mám tam napísané OCHRANA.” Veľkáčka lamentovala, že nevie, čo s PREDSTAVOU, syn sa sťažoval, že svoj SEN si už ani len nepamätá, nieto aby ho dokázal chytiť.
A tak sme si zase povedali, že podstatné mená máme KONKRÉTNE, na ktoré vieme UKÁZAŤ alebo ich priam CHYTIŤ, a ABSTRAKTNÉ, na ktoré sa prstom ukázať nedá.
Potom si deti opäť zobrali sadu kartičiek a triedili. Bolo treba – najmä s prvákmi – si viackrát zopakovať, že konkrétne veci nemusia byť len také, ktoré môžeme chytiť, stačí, aby sme na ne vedeli ukázať.
TEN – TÁ – TO
Nakoniec sme sa ešte pozreli na rody podstatných mien. Použili sme na to aktivitku, ktorú som im vyrobila, keď boli úplne maličkí. Zvieracie rodinky. (Stiahnete si ich mimochodom v tomto článku.) Deti boli milo prekvapené, keď som vytiahla doštičky s fotkami zvierat a povedala im, že sa chcem uistiť, či nezabudli, kto ku komu patrí 🙂
Vyskladali zvieracie rodinky, čítali sme si postupne názvy bábätiek, mamičiek a oteckov, a dumali sme nad tým, načo potrebujeme tri rôzne názvy na pomenovanie jedného zvieraťa. Teda ja som dumala a deti mi vysvetľovali, že inak to ani nemôže byť, lebo veď musíme vedieť odlíšiť, kto je žena a kto muž!
Vytiahla som kartičky TEN, TÁ a TO, deti ich priradili k príslušným kolónkam a povedali sme si, že každé podstatné meno v slovenčine je buď mužského, ženského, alebo stredného rodu.
Potom som vytiahla sadu mien na kartičkách a deti triedili. Zásadný problém mali s DIEVČAŤOM (aké TO? Veď dievča je TÁ!). V kartičkách už boli inak aj všetky vzory podstatných mien, s ktorými sa budú zoznamovať neskôr.
Hľadanie podstatných mien vo vetách
No a keď už máme všetky členenia za sebou, tu je malé zhrnutie:
Na rad prišlo hľadanie podstatných mien v texte. Pripravila som na začiatok rôzne názvy (u nás obľúbených) kníh, sadu čiernych trojuholníkov, a deti začali skúšať identifikovať podstatné mená.
Pod každé dali príslušný trojuholník. Veľmi si pomáhali príbehom o slovných druhoch (ktorý spomínam v úvode) a rozmýšlali, či by dané slovo povedal kráľ alebo niekto iný 🙂 Ponúkala som im aj pomocné otázky KTO, ČO, ale bolo mi povedané, že s kráľom je to ľahšie.
Prvýkrát som sedela pri deťoch a sprevádzala ich pri tom cvičení, ďalšíkrát už používali kontrolu správnosti na druhej strane papierikov.
Ideme sa pustiť do mien PRÍDAVNÝCH, ktoré predstavuje múdra poetická KRÁĽOVNÁ.