Počkaj, prosím

Nikdy som si o sebe nemyslela, že som málo trpezlivá, ale odkedy máme deti, mám pocit, že pri nich študujem na vysokej škole trpezlivosti. Diplom je v nedohľadne a o titule trpezlivej matky môžem iba snívať.

Trpezlivosť ruže prináša

Ak ste na tom podobne, možno sa zhodneme, že trpezlivosť je jednou zo zručností, ktoré sa dieťaťu určite v živote zídu. A môžeme mu veľmi jednoducho pomôcť túto zručnosť trénovať, od útleho detstva. Napríklad tak, že sa naučí vedieť počkať.

Detský mozog tak má príležitosť zažiť malé frustrácie a hľadať si mechanizmy, ako ich prekonávať. Dieťa sa učí uvedomiť si, že nie je stredobodom vesmíru. Učí sa byť vytrvalé, prekonávať prekážky, nenechať sa odradiť. A učí sa aj niečomu ďalšiemu, čo je nemenej dôležité. Učí sa pokore.

Prečítajte si: 9 Montessori fráz, ktoré vám pomôžu vychovať vytrvalé deti

Najviac teda deťom pomáhame, keď neplníme všetky ich túžby a potreby ihneď, ako ich naznačia, ale necháme ich chvíľku počkať.

Možno sa vám to nezdá. Dnešné rodičovstvo je totiž prehnane zamerané na plnenie všetkých detských požiadaviek a odstraňovanie akéhokoľvek nekomfortu. To by bolo na dlhú debatu a tak nebudem odbiehať od témy, navyše ste už iste o tom niekde čítali (napríklad tu).

Často sa však stretávam už s deťmi v škôlkarskom veku, ktoré nedokážu počkať. Trhajú mi veci z rúk, vyhlasujú, že nič nepotrebujú ukázať, lebo ony všetko vedia. Keď trvám na svojom, radšej odídu preč, než by si mali niečo nechať vysvetliť. Lebo ony – vo svojich troch-štyroch-piatich rokoch – sú majstrami sveta a nepotrebujú nikoho počúvať.

Tento postoj je priamy následok výchovy bez hraníc, ktorá neprospieva nikomu. Dieťaťu, ani rodičovi.

O chvíľu

Deti si dokážu počkať. Dajte im príležitosť sa to naučiť.

• Ani malému bábätku sa nič nestane, ak si na mliečko počká minútku-dve, kým mamina nájde napríklad miesto, kde si pohodlne sadne, alebo kým si podá pohár vody.
• V roku dieťa zvládne v pohode krátku cestu autom bez toho, aby pilo alebo jedlo. Naučte ho napiť sa pred cestou a keď si potom pýta jesť alebo piť v aute, povedzte, nech počká, kým zaparkujete.
• Dvojročné dieťa dokáže počkať, kým sa dorozprávate s niekym iným, bez toho, aby vám skákalo do reči.
• Naučte ho, že nepriskočíte hneď, ako zakričí “Mamaaaa!” Nebojte sa povedať: “Počkaj chvíľu, prosím. Dorobím toto a prídem za tebou.” Toto pritom nemusí byť nič svetoborné, ja deťom kľudne poviem: “Čítam knihu, počkaj prosím kým dočítam stranu/kapitolu, potom budeš mať moju plnú pozornosť.” Dávam tým deťom, myslím, dôležitú lekciu, že aj potreby a túžby ich mamy majú váhu.
• Keď Anička chce hračku, s ktorou sa hrá Janko, nenúťte Janka tú hračku požičať. Skôr vysvetlite Aničke, že teraz sa s hračkou hrá niekto iný a ona si na ňu môže POČKAŤ. (O požičiavaní si viac prečítate tu.)
• Zdravé sebavedomie je fajn, nepodporujte však dieťa v predstave, že zjedlo všetku múdrosť sveta a nepotrebuje už od nikoho nič vysvetliť alebo ukázať. Trvajte na tom, že keď chce niečo robiť prvýkrát (krájať, natierať si rožok, odomknúť auto, poliať kvety…), vždy sa najprv pozrie, ako mu to predvediete. Je to preňho nielen bezpečnejšie, ale poďakuje sa vám o pár rokov (napríklad v škôlke alebo škole), keď mu to ušetrí mnoho frustrácie.

S mierou a zdravým rozumom

Aj tu platí pravidlo, čím väčšie dieťa, tým dlhšie zvládne čakať. A ak máte staršie dieťa, ktoré doteraz na nič čakať nemuselo, nezačnite ho “trénovať” rovno tým, že ho necháte čakať 15 minút. Aj ono si najprv musí prejsť malými krátkymi frustráciami, kým zvládne tie väčšie.

A rozhodne vám týmto nechcem povedať, že máte dieťa nechať na všetko stále čakať, len tak z pasie. Ak práve sedíte s vyloženými nohami a nemáte “do čoho pichnúť”, kľudne vyskočte a choďte pomôcť dieťaťu, ktoré bojuje s nejakým náročným zadaním v Lego návode.

Ale z mojich skúseností mama má tých situácií, kedy sedí nečinne, pomerne málo a oveľa pravdepodobnejšie je, že vás dieťa volá, keď vešiate prádlo, umývate kúpeľnu alebo konečne čítate ten článok o výchove, ktorý ste si uložili do prehliadača pred týždňom a stále si naň neviete nájsť čas. A v tom prípade sú vaše potreby rovnako dôležité, ak nie viac, ako to Lego.

Musíš si počkať

V Montessori prostredí nájdete z každej pomôcky iba jeden kus. Nie je to náhodou a nie je to ani z dôvodu šetrenia. Deti sa tak odmalička učia, že ak sa práve niekto s danou pomôckou hrá, musia si počkať. Lebo na dobré veci sa oplatí počkať.

My na našich kurzoch týmto spôsobom trpezlivosť trénujeme neustále. Naposledy napríklad s touto vodnou aktivitkou. O lovenie rybiek bol veľký záujem (lebo veď VODA!) a chvíľami sme robili poradovník. Niektoré deti pritom spôsobne stáli pri stolíku a sledovali kamaráta, ako loví, iné svrbeli rúčky a rodičia im neustále museli pripomínať, aby čakali…

Ale všetky to krásne zvládli. Deti majú totiž viac trpezlivosti, ako sa zdá. Je to ako so všetkým – len im musíme dať príležitosť!

Mohlo by vás zaujímať: V jednoduchosti je krása