Orientácia v priestore je veľmi dôležitá schopnosť, ktorú si deti postupne budujú a ktorú do života nevyhnutne potrebujú. Okolo šiesteho roku by už deti mali rozoznávať pravú a ľavú stranu, poznať predložky, vedieť sa zorientovať podľa pokynov aj aktívne popísať polohu nejakého objektu v priestore.

Je fajn im pri orientovaní sa pomáhať vhodne pripraveným prostredím aj aktivitami. Jeden typ aktivity na orientáciu v priestore som kedysi odkukala na jednom kurze. A keďže sa mi zdala veľmi prospešná pre deti v predškolskom veku, ale nenašla som na internete takú verziu, ktorá by mi vyhovovala, s malými zmenami som vyrobila vlastnú.

Hore, dole, vľavo, vpravo

Základ tvorí tabuľka s rôznymi obrázkami. Ja som vyrobila aj verziu pre čitateľov, kde sú miesto obrázkov slová napísané. Použila som rôznorodé obrázky predmetov, ktoré by deti v predškolskom veku mali poznať a vedieť pomenovať.

K tabuľke je sada kartičiek, pomocou ktorých sa v tabuľke hľadá nejaký predmet. Dieťa sa pohybuje podľa šípok na kartičkách v tabuľke. Môže to robiť iba prstom, čo je ťažšia úroveň, alebo použiť nejaký drobný predmet (gombík, korálik, kamienok…) a posúvať ten.

Sú tri druhy kartičiek:

1. Začiatok -> cesta -> cieľ?

Na prvom type kartičiek je určený začiatok cesty. Dieťa si nájde príslušný obrázok a potom ide podľa šípok.

Keď príde do cieľa, otočením kartičky si môže skontrolovať, či sa jeho výsledok zhoduje so správnym obrázkom.

Alternatívne sa s týmto typom kartičiek dá trénovať pravoľavá orientácia tak, že dieťa nečíta pokyny na kartičke, ale počúva, ako sú mu niekym diktované. Vtedy pracuje s pojmami VĽAVO, HORE, VPRAVO, DOLE.

A ak máte súrodencov alebo malý kolektív, deti milujú dávať si pokyny navzájom.

Existuje 6 úrovní obtiažnosti, od 3 šípok po 8. Sú farebne odlíšené.

2. Cieľ -> cesta -> začiatok?

Druhý typ kartičiek je podstatne náročnejší. Dieťa pozná cieľ a cestu, musí však zistiť, ktorý bol začiatočný bod cesty. Musí si tu uvedomiť, ako “čítať” cestu opačne, aby sa dostal k začiatku.

Kontrola správnosti je opäť na druhej strane každej kartičky, a existuje 6 úrovní obtiažnosti.

3. Cesta?

Na treťom type kartičiek dieťa pozná začiatok aj koniec, a musí sa snažiť vytvoriť čo najkratšiu cestu, ktorá tieto dva body spojí. Neexistuje tu jednoznačná odpoveď, preto neexistuje kontrola správnosti. Tú si dieťa môže urobiť samé.

Hlásky, slabiky, slová

Hru občas využívam aj na rozvoj jazyka. Napríklad deti hľadajú….

• všetky obrázky dvoj- (troj/štvor-) slabičných slov, a na každý uložia nejaký drobný predmet.
• všetky obrázky s dlhou slabikou.
• obrázky so slovami, ktoré obsahujú nejakú konkrétnu hlásku.
• obrázky týkajúce sa jedného ročného obdobia….

Možností je viac 🙂

Kúpite tu

Hru si môžete kúpiť v elektronickej verzii v mojom obchode.