Okná a dvere do digitálneho sveta

Téma okien a dverí vo mne evokuje digitálne technológie. Sú pre nás oknami a dverami do sveta informácií a vedomostí, ak ich vieme používať správne. Deti sú najviac ohrozenou skupinou vo virtuálnom svete a zároveň tou, pre ktorú sú nové technológie najväčším lákadlom.

Virtuálne prostredie totiž dokáže využívať vo svoj prospech len ten, kto dokáže kriticky myslieť, má pevnú vôľu a je dobre ukotvený v realite. Tieto schopnosti si deti len budujú, a sú najviac náchylné nechať sa chytiť do pasce prokrastinácie a plytvania času.

Téme detí a digitálnych technológií sa celkom intenzívne venujem a s manželom veľa riešime, čo je pre naše deti tou najlepšou cestou. Digitálne technológie zďaleka nie sú neškodná zábavka, pre vývin detského mozgu môže byť ich pričasté používanie doslova katastrofou. Ak sa chcete dozvedieť viac, tu sú podľa mňa dve dobré rodičovské knihy, ktoré vám pomôžu trochu sa zorientovať – Krotitelia displejov a Spojení navždy.

Krotitelia displejov

Krotitelia displejov

Knihu Slávky Kubíkovej odporúčam každému, kto si chce urobiť obraz o digitálnych technológiách a ich vplyve na deti. Veľmi dobre sa číta a ja osobne sa s väčšinou myšlienok v knihe stotožňujem, aj keď niekomu sa môžu informácie v knihe zdať prehnané.

Hneď na úvod píše, že deti musia prejsť dlhú a náročnú cestu, kým dospejú. Musia spoznať samých seba, budovať si úspešné vzťahy s inými ľuďmi, získať dosť sebavedomia a vôle na presadzovanie svojich vízií…

“Nič z toho sa však nedá naučiť nekonečným skrolovaním displeja mobilu... A nemajme ilúzie, že deti na tých mobiloch robia nejaké hodnotné aktivity – slovenské deti drvivú väčšinu času trávia na sociálnych sieťach, četoch a hrách.

Deti skrátka veľkú časť detstva premrhávajú čvachtaním sa v plytčinách digitálnych médií…”

Je rozdelená na tri časti. Tá prvá sa venuje tomu, ako technológie pôsobia na ľudí, prečo sa zdajú byť neodolateľné a prečo sa na nich deti rýchlo stávajú závislými.

Krotitelia displejov

V druhej časti autorka opisuje, ako sa to môže skončiť, ak príliš veľkú časť života riešime cez digitálne nástroje. Ako sa deťom vytráca potreba namáhať sa, byť vytrvalý, ako strácajú schopnosť hlboko sa sústrediť alebo kreatívne myslieť. Ako sa meníme z tvorcov na konzumentov.

Krotitelia displejov

Tretia časť ponúka riešenia. Obsahuje 6 kapitol – rád, ako si poradiť s displejmi, a na konci pekný rozhovor s Martinou Vagačovou z Efektívneho rodičovstva.

Krotitelia displejov

Rozhovory celkovo sú tu zaujímavé. Okrem Martiny Vagačovej ešte s psychológom, ktorý sa odborne venuje internetovým závislostiam, s detským lekárom a neurológom.

Krotitelia displejov

Mimochodom, Krotitelia displejov obsahujú aj fajn zoznam použitých zdrojov, je tam niekoľko anglických kníh a podcastov, ktoré som si hneď stiahla a objednala.

Spojení navždy

S podtitulom Ako nestratiť deti v digitálnej dobe je toto ďalšia kniha tohto druhu, ktorá ma zaujala. Autorkou je Zuzana Gránska, zakladateľka portálu EduWorld.

Príde mi trochu viac praktická a digitálnym technológiám trošičku viac naklonená. Napríklad maximálny čas strávený nad displejmi, ktorý je tu odporúčaný pre rôzne vekové skupiny, by som minimálne o polovicu znížila.

Kniha sa skladá zo štyroch častí. V prvej sa hovorí o atomizácii rodiny, o tom, ako rodinné putá slabnú na úkor mobilov a ako tomu zabrániť. Druhá kapitola je o voľnom čase detí, v predškolskom aj školskom veku, a o tom, ako by ho mali deti optimálne tráviť.

Spojení navždy

Tretia čať je o učení. Páčila sa mi tu kapitola venovaná technológiám v školách. Školy, a dokonca aj škôlky, sa často chvália tým, ako veľa využívajú pri vzdelávaní digitálne prostriedky. Akosi automaticky sa predpokladá, že je to pozitívum. Vôbec to tak nemusí byť, ba vo väčšine prípadov to tak ani nie je. Posadiť deti pred tv alebo interaktívnu tabuľu je väčšinou oveľa menej účinné ako keď sa im učiteľ venuje osobne a učia sa v “reálnom svete”. (Inak venuje sa tomu sčasti aj jedna kapitola v knihe Krotitelia displejov.)

Po niekoľkých mesiacoch korona krízy a online vzdelávania sa táto téma posúva do úplne inej roviny a našťastie sa začalo o nej viac v spoločnosti hovoriť. Myslím, že mnohí ľudia si uvedomili, o čo efektívnejšie je, keď sa deti učia naživo, v kolektíve, s učiteľom, a nie cez obrazovky.

Spojení navždy

Posledná časť tiež ponúka riešenia. Mnohé nie sú – koniec koncov podobne ako v Krotiteľoch displejov – nijak zvlášť originálne, ale je fajn si ich prečítať a vstúpiť si trochu do svedomia. Autorka tu ponúka akúsi šablónu na vypracovanie “rodinných pravidiel”, čo mi príde ako veľmi dobrá myšlienka. Deti majú oveľa väčšiu motiváciu dodržiavať pravidlá, ak sa samé podieľajú na ich tvorbe a ak rozumejú, prečo sú potrebné.

Ďalšie zdroje

Pekná stránka o nástrahách internetu je stalosato.sk. V sekcii Pre rodičov nájdete fajn plagáty, ktoré vysvetľujú, ako fungujú tie najpoužívanejšie sociálne siete a aplikácie, a na čo si pri nich dať pozor.

Stalosato.sk

Nedávno som tiež dávala do pozornosti e-knihu Deti v sieti, ktorá sa dá stiahnuť na Martinuse zadarmo.

Deti v sieti

Táto publikácia prináša prehľad hlavných rizík pre deti vo virtuálnom svete a možnosti, ako sa pred nimi chrániť. Každá z 11 kapitol sa bližšie venuje jednému konkrétnemu problému – od netolerancie cez kyberšikanu, nevhodný a nevyžiadaný obsah, internetové podvody až po závislosti. Vždy je tu vysvetlenie pojmov súvisiacich s témou (hoax, hate speech a podobne), potom tipy pre rodičov aj deti, ako s tým poradiť. Nenašla som tu nič svetoborné, skôr z kategórie “zdravý sedliacky rozum”. Ale sú tu aj fajn tipy na konverzácie s deťmi, a veľmi sa mi páčia návrhy na skupinové hry pre deti od prvého stupňa po strednú školu.

Ako mama pomerne malých detí, ktoré majú navyše zatiaľ takmer nulový prístup na internet a vo virtuálnom priestore nežijú vôbec, mi mnohé veci tu spomínané prídu príliš vzdialené a prehnané. Ale časom iste vystúpime z našej bubliny a zíde sa, keď budeme pripravení.

Knihu nájdete tu. Mimochodom, vydalo ju OZ eSlovensko, ktoré stojí aj za skvelým projektom Ovce.sk.

Ako je to (zatiaľ) u nás

Neviem, aká cesta je tá najlepšia. Snažím sa v tomto smere vzdelávať – bola som na niekoľkých dobrých prednáškach, čítam články, knihy. Stále sa mi zdá, že menej je aj v tomto prípade viac.

Naše deti zatiaľ majú prístup k televízii, tabletom či mobilom veľmi zriedkavý. A skôr, ako ich začnete ľutovať, chcem vás ubezpečiť, že im to nechýba.

  • Z času na čas pozeráme televíziu – väčšinou dokumentárne seriály a najčastejšie po anglicky. (Niekde som nedávno čítala, že Gwyneth Paltrow svojim deťom zásadne dovoľuje pozerať tv iba v inom ako rodnom jazyku, vraj ak majú zabíjať čas, nech sa pri tom aspoň učia cudzí jazyk 🙂 Celkom ma pobavilo, ako to máme podobne zariadené.)
  • Youtube využívame občas pri angličtine a púšťame si tam krátke videá alebo pesničky. Vždy ale spolu, nikdy nie deti samé.
  • Tretiačka má gmail, cez ktorý si dopisuje s kamarátkami a rodinou.
  • Keď sú na prázdninách so starými rodičmi, začali sme si písať cez whatsapp.
  • Nehrajú sa žiadne počítačové hry. Nemáme žiadne ani v tablete, ani v mobiloch, my s manželom nič také nehráme a im ani nenapadne to od nás pýtať.
  • Nikdy sme nepoužívali mobily ani tablety ako zábavku pri dlhom cestovaní. Počúvame audioknihy, hráme hry typu kto prvý uvidí červené auto alebo slovný futbal, deti sa často hrajú spolu alebo si listujú knižky.
  • Naše mobily si požičiavajú na fotenie a nahrávanie videí.
  • Počítač alebo tablet využívajú na vyhľadávanie informácií do školských projektov a staršia aj na vytváranie prezentácií. Občas niečo píšu na klávesnici (napríklad počas domácej školy diktát :-)).

Nejde u nás pritom o nijaké zakazovanie, naozaj. Skôr mám pocit, že deti na to nemajú čas, respektíve vedia si ho vyplniť nejak inak. My s mužom sa snažíme mobily v ich prítomnosti používať čo najmenej, a keď ich používame, deti vedia, že cez ne riešime niečo pracovné alebo neodkladné.

Vedia, že sa mi tablety a mobily v rukách malých detí nepáčia. Vedia aj, prečo. Snažím sa im vysvetľovať, ako vplývajú hry na tablete na detský mozog. Takisto im opakujem, že mobily sú určené na komunikáciu s inými, a na tieto účely ich môžu využívať.

U starých rodičov majú tablet a v ňom aj nejaké hry. Keď u nich prespávajú, hrávajú sa. Nie je to moja voľba, ale rešpektujem to, že domácnosť starých rodičov sa riadi inými pravidlami, ako tá naša. Aj deti si to vedia krásne zaškatuľkovať (a netýka sa to len digitálnych technológií).

Čoraz častejšie sa nám stáva, že sa stretneme s kamarátmi, a kým dospelí sa rozprávajú, deti vytiahnu mobily a začnú sa hrať. Naše deti to samozrejme zaujíma a rady sa chvíľu pozerajú, po čase si však vymyslia nejakú inú aktivitu alebo sa pripoja k nám.

Myslím, že používanie digitálnych technológií sa veľmi dynamicky vyvíja s vekom detí. A kým deti do šesť rokov ich nepotrebujú vôbec, s pribúdajúcimi rokmi rastie aj potreba orientovať sa v online priestore, získavať tam informácie, a tak ďalej. Takže verím, že aj u nás postupne budeme meniť pravidlá podľa meniacich sa potrieb detí.

Zatiaľ absolútne súhlasím s tým, čo píše Slávka Kubíková v Krotiteľoch displejov:

“Najprv zrelosť v realite, potom poklady digitálneho sveta.”

Mimochodom, včera som písala o knižke pre deti Klikal som a čítal som. Hovorí o kritickom myslení a schopnosti selektovať si (najmä na internete) pravdivé informácie a fakty. Prečítajte si, podľa mňa veľmi užitočná kniha.

Pridaj komentár