Približne pred rokom som písala o siedmich Montessori frázach, ktoré vám pomôžu efektívne komunikovať s deťmi. Bol to voľný preklad jedného anglického článku, ktorý sa mi zdal zaujímavý aj pre slovenských rodičov. Zdá sa, že vás zaujal, pretože ho podľa štatistík čítalo vyše 12 tisíc návštevníkov.
Teraz som opäť naďabila na niečo zaujímavé. Ide o tipy na vety, ktoré používajú Montessori pedagógovia, aby podporovali u detí psychickú odolnosť a vytrvalosť.
Prečo potrebujeme odolnosť?
Nemôžeme totiž chrániť naše deti pred každou ťažkosťou, prehrou či sklamaním, ktoré sa im postavia do cesty. Ale vieme im pomôcť ich prekonať. Ich odolnosť – schopnosť nevzdať sa a ísť ďalej, je veľmi potrebná pre prežitie.
Výskumy hovoria, že psychická odolnosť má vplyv na sociálne zručnosti dieťaťa, jeho snahu dosahovať dobré výsledky v škole, samostatnosť, schopnosť riešiť problémy, a iné. Je teda nesmierne dôležitá a ako rodičia určite chceme, aby naše deti tieto schopnosti v sebe mali.
Ako na to?
Podľa rovnakých výskumom základom pre budovanie psychickej odolnosti sú láskyplné rodinné vzťahy, vysoké nároky a možnosť zmysluplne sa zapájať a konať v prospech komunity. A na toto všetko vieme my rodičia priamo vplývať.
Ako konkrétne? Tu je deväť viet, ktoré sa používajú v Montessori prostredí, na budovanie tejto vzácnej vlastnosti.
1. Bolo to ťažké, ale zvládol si to.
Tým, že priamo oceníte ich snahu, pomôžete deťom uvedomiť si, že dokážu robiť veci, ktoré sa zdajú ťažké.
Či už prepláva celý bazén, prvýkrát samé prečíta celú knihu alebo si bez pomoci oblečie tričko, pomôžte dieťaťu pozastaviť sa a zamyslieť nad tým, že práve prekonalo samé seba a dosiahlo chcený cieľ, aj keď to nebolo jednoduché.
Zakazdým, keď to urobíte, posilníte jeho vieru v samého seba, a vo svoje schopnosti prekonávať prekážky a zvládať náročné úlohy.
2. Chcem, aby si to skúsil, ale som tu s tebou ak ma budeš potrebovať.
Naša reakcia v situácii, kedy dieťa niečo nezvláda, sa vo velkej miere podieľa na tom, ako sa dieťa vidí. Ak príliš rýchlo zasahujeme pri prvom náznaku neúspechu, dieťa to môže vnímať tak, že nedôverujeme jeho schopnostiam.
Na druhej strane, ak stojí dieťa pred príliš náročnou úlohou, a má pocit, že je na ňu samé, môže sa stať, že ho to odradí od budúcej snahy ju splniť.
Dajte mu jasne najavo, že očakávate, že sa pokúsi, a ste presvedčení, že to úspešne zvládne, ale ak nebude vedieť, ako ďalej, ste pripravení mu pomôcť. Vďaka tejto istote sa bude môcť sústrediť úplne na úlohu pred sebou.
A ak naozaj bude potrebovať vašu pomoc, pomáhajte v minimálnej možnej miere. Napríklad ak dieťa sa snaží napísať svoje meno a nejde mu to, pomôžte mu spomenúť si, aké písmeno nasleduje, miesto toho, aby ste zaňho celé meno napísali.
3. Koho by si mohol poprosiť o pomoc?
Keď deťom kladiete otvorené otázky, podporujete ich schopnosť riešiť problémy. Vždy keď samé vyriešia nejaký pre nich zdanlivo neprekonateľný problém, zvyšuje sa ich viera vo vlastné schopnosti a rastie ich sebavedomie.
Keď napríklad dieťa nevie nájsť nejakú hračku, spýtajte sa: “Kde myslíš, že by mohla byť?” miesto toho, aby ste ju išli hľadať za neho. Ak sa mu zlomí ceruzka, spýtajte sa, ako by sa to dalo vyriešiť, miesto toho, aby ste mu hneď podali inú.
Čím väčšia je ich viera vo vlastné schopnosti, tým väčšia šanca, že si v nejakej stresujúcej situácii zachovajú chladnú hlavu a budú vedieť primerane reagovať.
4. Pamätáš, aké ťažké bolo pre teba kedysi zaviazať si šnúrky?
Deti získavajú nové zručnosti doslova každý deň, a neuvedomujú si, čo všetko už vedia a ešte nedávno nevedeli. Pomôžte im si spomenúť a uvedomiť si, aký obrovský kus cesty prešli.
Napríklad keď ich vidíte húpať sa, pripomeňte im, že ešte minulý rok to nedokázali bez pomoci a boli z toho frustrované. Pomôžete im pochopiť, že ich vlastná snaha je obrovskou súčasťou úspechu pri zdolávaní prekážok.
5. Potrebujem tvoju pomoc.
Už od útleho veku hľadajte spôsoby, ako by vám deti mohli zmyslupne pomáhať. Pri vešaní alebo skladaní prádla, varení alebo skladaní nábytku. Keď dieťa počuje, že potrebujete jeho pomoc, uisťuje ho to, že je schopným a plnohodnotným členom rodiny.
Takisto je to pre ne odkaz, že je úplne v poriadku požiadať o pomoc, keď to samé potrebujú.
6. S ktorou časťou ti môžem pomôcť?
Keď vaše dieťa niečo nezvláda, spýtajte sa, ako mu môžete pomôcť. Je to oveľa efektívnejšie, ako rovno ho “zachrániť” a vyriešiť situáciu za neho. Ak mu ponúknete pomoc, a navyše necháte na neho rozhodnutie, v akej konkrétnej forme, vysielate mu signál, že v tom nie je samé, že je úplne v poriadku potrebovať občas pomoc a že aj zložité problémy majú riešenia.
7. Vyzeráš rozrušene, potrebuješ pomôcť pri rozhovore s kamarátom?
Sociálne situácie poskytujú mnoho príležitostí na trénovanie odolnosti. Napríklad keď dieťaťu jeho najlepší kamarát povie niečo negatívne alebo ak má pocit, že sa s ním niekto nechce hrať. V takýchto situáciách mu môžete pomôcť spracovať pocity.
Nemusíte riešiť otázky “kto to mal prvý” alebo vyžadovať od druhej strany ospravedlňovanie, stačí pomôcť dieťaťu, aby dokázalo kamarátovi odkomunikovať svoje pocity. Pomôžte mu vypýtať si, čo potrebuje, ak to ešte samé nezvláda.
Tento typ pomoci dáva deťom nástroje, ktoré potrebujú, aby dokázali postupne samé zvládať náročné sociálne situácie.
8. Bolo to pre mňa náročné, ale zvládol som to. Som na seba hrdý.
Deťom sa môže zdať, že pre dospelých je všetko ľahké. Väčšinou o problémoch, s ktorými sa potýkame, pred nimi nehovoríme, alebo ich riešime v ich neprítomnosti.
Skúste sa s deťmi podeliť o niektoré výzvy, pred ktorými stojíte, a povedzte im, čo robíte, aby ste sa s nimi vyrovnali alebo ich prekonali. Samozrejme zvoľte také, ktoré vaše deti dokážu pochopiť.
Môžu to byť úplné banality. Napríklad: “Dnes sme mali ísť s mojou kamarátkou na obed, a ona to musela zrušiť. Bola som veľmi sklamaná a smutná. Ale spýtam sa jej, či k nám nepríde na večeru.”
Ukážte deťom, že aj mama a ocko prekonávajú prekážky, a že keď sa snažíme, vždy sa dá nejak situáciu vyriešiť.
9. Potrebuješ si dať pauzu?
Keď dobre pozorujete dieťa, určite poznáte, kedy sa blíži ich limit. Zasiahnite a spýtajte sa, či si nepotrebujú oddýchnuť.
Pomôžte im vytvoriť si pomyselný zoznam činností, ktoré môžu robiť, keď nevedia v nejakej práci pokračovať a cítia sa ohromené. Napríklad im navrhnite, či sa nechcú ísť napiť, párkrát sa zhlboka nadýchnuť, urobiť si desať drepov alebo dokonca ísť na krátku prechádzku.
Ukážte dieťaťu, že existujú spôsoby, ako nabrať nové sily, bez toho, aby sa vzdávali, alebo boli frustrované.
Psychická odolnosť sa buduje postupne, a vyžaduje veľa trpezlivosti, ale je to schopnosť, ktorá vašim deťom bude slúžiť po celý život.
Tento článok je voľným prekladom, originál si po anglicky môžete prečítať tu. Ak sa vám článok pozdával, napíšte mi, čo konkrétne vás zaujalo a čo by mohlo u vás doma fungovať. Teším sa na vaše reakcie!
[…] Mohlo by vás zaujímať: 9 viet, ktoré vám pomôžu vychovať vytrvalé deti […]
[…] Prečítajte si aj: 9 viet, ktoré vám pomôžu vychovaťvytrvalé deti […]
[…] Prečítajte si: 9 Montessori fráz, ktoré vám pomôžu vychovať vytrvalé deti […]