Pripojený je každý, pripravený však možno každý desiaty. Tak začína nový knižný sprievodca online svetom, ktorý sa snaží zrozumiteľne vysvetliť, aké sú tienisté stránky internetu, aké potenciálne nebezpečenstvá tam striehnu na používateľov všetkých vekových kategórií a hlavne ako sa na internete správať rozumne a bezpečne. Kniha s názvom (Ne)bezpečný internet je dielom šéfredaktora portálu Hoax.sk Tomáša Šalmona.
Téma digitálnych technológií a ich vplyvu na detský vývin je podľa mňa veľmi dôležitá a zároveň veľmi málo prebádaná. O knihách, ktoré sa tejto téme venujú, som písala už v tomto článku. Rodičia by mali byť veľmi ostražití s tým, aké digitálne médium, kedy a koľko ponúkajú deťom, pretože v tomto prípade univerzálne platí, že menej je viac. S internetom je to ešte o niečo horšie. Tam to už nie je “len” o vývine mozgu či o poruchách správania alebo pozornosti. Tam deti čelia reálnym hrozbám – kiberšikane, zneužitiu, krádeži identity… ten zoznam je nekonečný.
Rodič so slabou digitálnou gramotnosťou dieťa neochráni
Pred pár rokmi sme sa stretli so známymi, ktorí mali vtedy deti vo veku 9 a 11 rokov. Tie sa nám pochválili svojimi videami na nejakej novej sociálnej sieti, ktorú som nepoznala a uvedomila som si, že pre dnešnú mládež som už digitálny dinosaurus. V krátkych videách deti (niekde samé, niekde s jednými-dvomi kamarátmi) tancujú v spodnom prádle na posteli. Nevedela som popravde, ako pred deťmi zakryť svoje zdesenie a potom som sa ich rodičov pýtala, či sa im to nezdá nebezpečné, dať deťom absolútnu slobodu zdieľať verejne takéto súkromné videá a neriešiť s nimi riziká s tým spojené. Tí sa nad tým vôbec nezamýšlali, vraj, to dnes robia všetky deti, a to si pozerajú len ich kamaráti a s tým už my nič nenarobíme, takto to proste s dnešnou mládežou chodí.
Za tých pár rokov myslím už rodičovské povedomie trochu vzrástlo, ale ešte stále mnoho rodičov netuší, čo všetko môže ich deťom hroziť, ak nie sú pri zoznamovaní sa s internetom vedené niekym skúsenejším. A nemusíme pritom hovoriť len o tých naozaj katastrofických scenároch zneužitia ich fotiek v spodnom prádle nejakým pedofilom. Alebo zneužitia kreditnej karty rodičov. Stačí taká banalita, ako fakt, že všetko, čo raz na internet zavesíme, už nikdy nevieme zobrať späť, a všetky naše fotografie, statusy, názory, si bude môcť hocikto nájsť a pozrieť.
“Pre používateľov internetu od 10 do 99 rokov”
Na knihe (Ne)bezpečný internet oceňujem najmä to, že je vyslovene šitá na mieru pre slovenských čitateľov/používateľov internetu. Tomáš Šalmon sa už roky venuje hrozbám online sveta a pomáha obetiam rôznych internetových káuz. Kniha je teda nielen výpisom teoreticky nebezpečných situácií niekde vo vzdialenom svete, ale konkrétnych problémov, s ktorými sa stretli a stretávajú Slováci. Nie je navyše len teoretická, prináša praktické postupy a riešenia jednotlivých prípadov zneužití aj útokov. Jej hlavnými témami sú internetové stránky a diskusie, sociálne siete a zoznamky, kyberšikana, email a spam, hoax a fake news a osobná bezpečnosť.
Kniha je písaná pre používateľov internetu “od 10 do 99 rokov”, pričom pri každej časti nájdete štítky, ktoré vyznačujú, pre ktoré kategórie zvlášť je relevantná. Nájdete tu aj štítky “DETI” a “MLÁDEŽ”, ak sa chcete sústrediť vyslovene na mladých používateľov.
Neviem, od akého veku by som ju ponúkla mladému čitateľovi. Je sice písaná viacmenej laicky a pochopiteľná naozaj pre bežného človeka, no obsahuje pomerne krutú realitu, takže podľa mňa ideálne je, aby si ju prečítal rodič a s dieťaťom len o nej diskutoval, prípadne aby bola námetom na spoločnú diskusiu detí na hodinách informatiky v škole. Takisto bude určite prínosná starším generáciám, ktoré v posledných rokoch objavujú čaro sociálnych sietí, no nemajú úplne jasno v tom, čo všetko tam zdieľajú, komentujú, do akých súťaží sa zapájajú a na aké linky nevedomky klikajú.
“Internet nie je nebezpečný. Nebezpečným ho robia ľudia.”
No a keďže mňa zaujíma najmä tá mládež, poprosila som autora Tomáša Šalmona o pár “výchovných” odporúčaní. Verím, že aj vám pomôžu k tomu, aby ste sa viac o téme bezpečnosti na internete s deťmi rozprávali a aby sme spolu dosiahli lepšiu prípravu našich detí na digitálny svet, v ktorom žijeme.
Aký by bol podľa vás odporúčaný vek, odkedy by deti mali prístup na internet bez rodičovskej kontroly?
Toto je veľmi ťažké rozhodnúť. Sú deti, ktoré pozorujem už vo veku 6 rokov ako zdatné na počítači presne v tých hraniciach, ktoré majú stanovené. Takéto deti si osobne dokážem predstaviť „pripojené“ v desiatich, alebo jedenástich rokoch s dohľadom a neskôr bez dohľadu. Sú však deti, ktoré majú prvé skúsenosti s mobilom oveľa skôr a rovnako sú oveľa skôr aj pripojené na internet. Rodičia sa spoliehajú na to, že pri pár aplikáciách dieťa ani nemôže byť obeťou nejakej hrozby a preto ani neriešia ochranu.
Som zástancom názoru, že je nutné rozlišovať obdobie prístupu k technológii a obdobie prístupu k internetu. Rodičovskú kontrolu odporúčam v určitej podobe pokojne do 15 rokov aj viac. Je to veľmi individuálne. Najmä čo je rodičovská kontrola? Pre niekoho to môže byť jasné povedomie a vzdelávanie rodičmi o tom, čo je hrozba a čo určite na internete nerobiť. Pre iných tvrdé aplikácie, ktoré sledujú činnosť dieťaťa.
Tieto obmedzenia na mobile tínedžera nemajú účinok. Tínedžer sa naučí, ako ochrany obchádzať, alebo sa pripája na celkom iných zariadeniach, celkom mimo kontroly rodiča. Aplikácia na sledovanie činnosti detí nie je úplnou ochranou detí. Poslať nahú fotografiu falošnému priateľovi môže už 10 ročné dieťa a horná veková hranica neexistuje. Uveriť falošnej súťaži na Facebooku, či zneužiť platobnú kartu rodiča môže vydierané dieťa v akomkoľvek veku. Tu žiaľ asi ani neexistuje jasná veková hranica.
Ako podľa vašich skúseností v súčasnosti slovenské deti trávia najviac času online?
Deti v bytoch veľa možností nemajú. Neprehľadnosť toho, čo a kedy môžeme, má svoj podiel na tom, že aj plánovanie výletov je ťažšie. Domáce wifi sú teraz viac vyťažené. Vo vyššej miere trávime čas doma, vo vyššej miere sťahujeme filmy, hry. Pirátstvo prekvitá. Deti aj rodičia sa naučili mobil využívať na hry. Počítače sú používané na prácu. Deti vidia rodičov za počítačom, alebo s mobilmi. Nastavili sme si kultúru prežitia, kedy všetci sú online, osvietení svojou obrazovkou a vzájomne sme radi, že nikto nič od druhého nechce. Toto je obraz mnohých domácností. Pripojili sa mnohí, ktorí uverili, že operátori nám ponúkajú výhodný vysokorýchlostný internet na vzdelávanie a spojenie s blízkymi.
Neobmedzený internet je však určený tým, ktorí bezhlavo sťahujú a neuvedomujú si ani tak následky pirátstva, či riziká. Mnoho detí má pocit, že ak vedia vytvoriť konto na Facebooku a pozerať filmy na Youtube a svojich obľúbených Youtuberov s videami preplnenými skrytými reklamami, že už vedia všetko. Udržať pod kontrolou obrazovky mobilov detí je pre rodičov ťažké. Na počítačoch prevládajú filmy a hry, na mobiloch sociálne siete. Tie sú účelovo vytvorené tak, aby sa z nich nedalo ľahko odísť. Táto psychológia oveľa viac pôsobí na ľudí s nízkym vzdelaním a deti vo všeobecnosti. Keď podvodník, alebo falošná aplikácia nacieli reklamy, rôzne lákavé obrázky a rôzne hrozby práve na ľudí so záujmom a vekom detí, rodič takéto reklamy nemá šancu vidieť. Rovnako ako seniorom sú na Facebooku zobrazované reklamy na falošné lieky a žiadnu z týchto reklám ich deti a vnuci neuvidia. V bezpečí nie sme naozaj nikde.
Aké základné pravidlá by si mali rodičia s deťmi nastaviť?
Myslím, že by bolo zásadným rozdielom, ak by som na otázku odpovedal ako učiteľ informatiky, alebo ako poradca pre rodičov. Rozhodnem sa ísť cestou odpovede z pozície šéfredaktora portálu, ktorý sa venuje týmto hrozbám už niekoľko rokov. Za základné pravidlo považujem vzájomnú dôveru medzi deťmi a rodičmi. Rodič, ktorý sám nemá základy počítačovej gramotnosti a online bezpečnosti nemá šancu chrániť vlastné dieťa pred hrozbami. Smutné, ale žiaľ tvrdý fakt. Počty obetí podvodov a rôznych hoaxov neexistujú. Mnoho obetí niekedy ani nevie pochopiť, že sú obeťami podvodu. Správy od neznámych pisateľov musia byť bezpodmienečne vnímané stále ako od „neznámeho a potenciálne nebezpečného“. Svoj zámer ukáže hneď na začiatku len mizivé percento pisateľov.
V zahraničí si môžeme všimnúť varovania rodičov na profilovkách niektorých detí. Dcéra herečky Mily Jovovich má na Instagrame jasný odkaz pre všetkých špekulantov, že profil je pod kontrolou rodičov. Správy od neznámych sú v mnohých prípadoch rizikom. Niekedy posielajú odkaz na nebezpečnú stránku, inokedy chcú nadviazať rozhovor, alebo určitý typ „vzťahu“. Pri možnej anonymite môže „Jakubko 13 rokov, žiak ZŠ“ byť v skutočnosti „Ján 43, nezamestnaný“. To však nie je žiadnou novinkou.
Dôležitým pravidlom vo výchove detí je vnímať internet ako prostredie, ktoré môže ktokoľvek zneužiť a akokoľvek. Preto je nevyhnutné neklikať na všetky sľuby, reklamy a tvrdenia overovať. Pri malých deťoch, ktoré majú zapnuté neškodné videá sa zdá byť situácia bez rizika. Reklamy dnes dokážu tvrdiť naozaj všetko možné, len aby docielili, že kliknete. Priamo na Youtube sa môže ukrývať reklama, ktorá sa zobrazí len pri detských videách. Pri jej schvaľovaní mohla smerovať na niečo neškodné, no akonáhle ju reklamná sieť schváli, podvodník ju presmeruje inam. Nové miesto automaticky v mobile otvorí SMS rozhranie s aktivačnou SMS a dieťa na fádnom displeji uvidí jediné výrazné tlačidlo – ODOSLAŤ.
Stačí naozaj chvíľka nepozornosti a dieťa, niekedy aj dospelí, aktivujú spoplatnené SMS, alebo iné služby. Internet nie je nebezpečný. Nebezpečným ho robia ľudia, ktorí jeho možnosti a možnosti rôznych služieb zneužívajú. Tých pravidiel je však nakoniec toľko, že by ich deti, aj rodičia považovali za neprehľadné a nejasné. Hoci pocit, že pochopili internet sa zdá byť jasný.
Čo môže pre väčšiu digitálnu gramotnosť detí urobiť škola?
Nedostatok na školách je v mnohých prípadoch o akomsi automatickom prijímaní informatiky ako povinnosti. Zažil som pred pár rokmi učebné osnovy, aj fungovanie týchto predmetov. Informatiku svojho času učili fyzikári, telocvikári, učitelia, ktorí o počítači len počuli a trúfli si na to. Prípadne sa sami učia to, čo bude v osnove. Nie je nič neobvyklé, ak žiaci na hodine niečo naučia učiteľa.
Dnes je situácia o trochu lepšia, ale nie dokonalá. Chýbajú mladí učitelia so schopnosťou informatiku podať z praxe, nie z kníh. Tie pritom píšu alebo prekladajú ľudia, ktorí často nemajú záujem, aby počítače a internet aj správne menej skúsený čitateľ pochopil. Informatika a jej vyučovanie má stále v mnohom trhliny. Nepripravuje deti na reálny internet. Vidím len občas individuálnych učiteľov, ktorí hrozby vidia a venujú im pozornosť. Vnímam aj niektoré projekty, ale ich dosah je minimálny.
Škola môže urobiť naozaj veľa. Tie školy, ktoré si neuvedomili dôležitosť informatiky a v živote každého žiaka, by mali začať vnímať internet ako neoddeliteľnú súčasť ľudstva a jej budúcnosti. Učebné osnovy potrebujú aktualizácie. Väčší doraz na hrozby, spam, temné zákutia, sociálne siete a ich riziká. Hlavne však jazykom, ktorému deti rozumejú, nie hlava od stola.
Sociálne siete dá väčšina škôl zablokovať, len aby deti nemohli chodiť na Facebook. Aj to je spôsob. Spôsob, ako sociálne siete celkom vyhodiť z tém vyučovania a ponechať deti trápiť sa doma. Na druhej strane, pri sledovaní práce niektorých učiteliek na hodinách informatiky, musím zložiť klobúk. Aj napriek malým vlastným znalostiam sa venujú zisťovaniu a sebazdokonaľovaniu, vyhľadávajú projekty, zaujímavé úlohy a s deťmi preberajú skutočnú problematiku. Týchto niekoľko prípadov ale nezachráni úroveň znalostí všetkých detí.
Viete odporučiť nejakú dobrú knihu pre deti, ktorá by im približovala tie najväčšie hrozby online sveta a ako by sa mali správať bezpečne na internete?
Priznávam bez mučenia, nepoznám knihy na túto tému. Ani keď som učil na ZŠ, ani keď som neskôr hľadal. Máme v kníhkupectvách knihy pre deti a mladých, ktoré sa snažia o vysvetlenie náboženstva, vysvetlenie matematiky, fyziky, dejepisu, ale nie bezpečnosti na internete. Aspoň ja som nič také nepostrehol v rámci reálne tlačenej literatúry vo vyššom náklade. Ak je nejaká malá brožúrka niekde, nie vša prístupná v normálnom komerčne dostupnom svete, neviem o tom. Mrzí ma to. Ak by som vedel, je celkom možné, že by som bol menej motivovaný urobiť a dokončiť knihu svoju.
Verím, že aj vďaka tejto knihe a portálom ako hoax.sk sa budú rodičia aj učitelia čoraz viac zaujímať o nástrahy neobmedzených digitálnych technológií a pripojenia na internet.
***
Ďakujem vydavateľstvu Lindeni (AlbatrosMedia) za recenzný výtlačok a autorovi za ochotu podeliť sa o svoje skúsenosti.
Knihu (Ne)bezpečný internet kúpite v tlačenej forme aj ako e-knihu.