Montessori výchova detí vo veku 9 až 12 rokov alebo v predpuberte

Naša najstaršia už oslávila svoje deviate narodeniny a pomaly v jej správaní badáme určité zmeny. Na jednej strane je to stále naše bábätko, ktoré má potrebu nám dokazovať svoju bezhraničnú lásku, na strane druhej čoraz častejšie (a niekedy s veľkým hnevom) prejavuje svoje zásadné názory a postoje, ktoré sa výrazne líšia od tých našich. Táto akoby bipolarita je úplne prirodzenou prípravou na pubertu a dospievanie, a ako vždy je dobré byť pripravený a snažiť sa pochopiť, odkiaľ toto správanie pramení. Tu som si trochu spoznámkovala Montessori pohľad na výchovu detí v predpuberte, teda veku 9 až 12 rokov.

Charakteristiky obdobia 9 až 12 rokov

1. Objavovanie vlastnej autonómie. Túžba po samostatnosti, tak veľmi podobná obdobiu 3 až 6 rokov, tentokrát však zameraná nie na fyzickú stránku, ale psychickú. (Teda nie v zmysle “Chcem sa vedieť sám obliecť a pripraviť si jedlo.” ale skôr “Chcem mať možnosť sám o sebe rozhodovať.”)

2. Hnev ako príprava na odlúčenie. Dieťa sa už podvedome pripravuje na to, že čoskoro sa od rodičov osamostatní. Aby bolo dosť silné a dokázalo to (napriek tomu, že ich nadovšetko ľúbi), príroda to zariadila tak, že voči nim začína pociťovať občasné výbuchy hnevu. Naša dcéra občas na nás doslova vybuchne, ako ju nechápeme a ako niečo robíme úplne zle. Nevedieť, že je to úplne prirodzená fáza, popravde by ma to asi často dohnalo k slzám a ľútosti 😉

3. Už nie “my” ako ja a rodičia, ale “my” ako ja a moji kamaráti. Dieťa má silnú potrebu byť členom nejakej partie, zapadnúť. Preto je ideálne, ak je súčasťou športového tímu, hudobného zboru či skautského oddielu.

4. Túžba po pochopení sveta, kultúry, v ktorej žije. Milión otázok o fungovaní vecí, vzťahov, prírody, na ktoré hľadá odpoveď. Najlepšie mu pomôžeme tým, že mu nebudeme dávať odpovede, no budeme ho učiť ho hľadať ich. Toto koniec koncov platí pre každý vek.

5. Logické uvažovanie, chápanie príčiny a dôsledku. Dieťa je v tomto období “vedcom v plienkach”. Opäť, našou úlohou je ho v bádaní podporit, skúmať s ním.

6. Potreba o všetkom diskutovať a vyjednávať. Každé jedno pravidlo sa stáva predmetom siahodlhej diskusie. A to je super, dieťa si tým cibrí kritické myslenie, schopnosť argumentovať a presadzovať svoje názory.

Senzitívne obdobia v predpuberte

Výchova dieťaťa v predpuberte

Ako dieťaťu v tomto období pomôcť? Čo zmeniť v našom doterajšom fungovaní?

“Vychovávať znamená vnímať potrebu, ktorá stojí za pravým dôvodom neprijateľného správania. Znamená to byť empatický k príčine.”

Arnaud Deroo, psychoanalytik, vychovávateľ

Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dôležité chápať príčiny detského správania. Tak, ako doteraz v každom období vývoja, dieťa robí to, čo robí, z nejakého dôvodu. A nie je našou úlohou dieťa sa snažiť meniť na svoj obraz, ale pomôcť mu nájsť tú jeho cestu.

Tu je pár tipov, ako dieťaťu vo veku 9 až 12 rokov pomôcť naplniť jeho potreby:

-> K väčšej autonómii mu pomôžeme napríklad tým, že bude chodiť samé do školy, ak to ešte nerobí, a ak je to samozrejme možné. A že bude môcť zostať samé z času na čas doma, ak doteraz túto možnosť nemalo. Znamená to hľadať spolu ideálnu cestu do školy (nie zásadne najkratšiu, skôr najbezpečnejšiu). Takisto to znamená postupne sa uistiť, že sa doma vie správať bezpečne a riešiť potenciálne problémy, napríklad v prípade požiaru, nečakaného zvonenia pri dverách a podobne. Časom by dieťa malo mať možnosť samé si organizovať svoj voľný čas.

-> Súčasťou samostatnosti v tomto veku je aj finančná nezávislosť. Dieťaťu treba umožniť spravovať si vlastný rozpočet čo sa týka kapesného a kreditu na telefón. Ale rovnako mu môžeme napríklad dať mesačný alebo štvrťročný rozpočet na oblečenie. Je to dobrý spôsob, ako obísť prehnané nároky na značkové veci, a dieťaťu pomôcť uvedomiť si hodnotu peňazí.

-> Tak ako u malých detí, aj tu musíme my dospelí ísť príkladom. Dieťa stále zrkadlí to, čo vidí u rodičov. Ak my sa obliekame výlučne do drahého značkového oblečenia podľa najnovšej módy, dieťaťu ťažko budeme hovoriť o striedmosti v nakupovaní. Ak my trávime spoločný čas pozeraním do mobilu, dieťa ho bude tráviť rovnako. V tomto veku sa už nezdá, že by sme pre deti boli vzormi, no opak je pravdou.

-> V tomto období dieťa často spochybňuje dôležitosť toho, čo sa učí v škole. Na čo mi to kedy bude? Sú to samé blbosti! Pomôžme mu pochopiť súvislosti medzi učivom a reálnym svetom. V kuchyni mu ukážme, na čo sú mu dobré zlomky, delenie, váženie, meranie, v obchode, ako využije násobilku či sčítanie veľkých čísel. Chémia, fyzika, prírodoveda sú často žiaľ plné poučiek a teoretizovania, no obsahujú mnoho informácií o fungovaní sveta. V ideálnom prípade toto prepojenie deťom dáva škola, v tom menej ideálnom to môžeme byť my rodičia. Deti v tomto veku nadšene objavujú svet, ak v tom vidia zmysel. (Viď charakteristiky tohto veku vyššie v článku.)

-> Ak je dieťa napriek našej nevôli neustále prilepené k tabletu či mobilu, môžeme skúsiť technológie využiť k podnieteniu jeho kreativity a zvedavosti. Hľadajme spôsoby, ako sa dieťa môže stať tvorcom obsahu, nie len konzumentom. Napríklad pomocou programu na ilustrácie, ak rado kreslí, alebo mu môžeme pomôcť naučiť sa strihať videá, či komponovať hudbu.

-> Vytrvať. Konflikty a rozdielne názory budú na dennom poriadku, no bolo by skôr čudné, keby neboli. Treba veriť, že sme zasiali dobré semienka a že si tie semienka časom nájdu cestu.

-> Pri hľadaní voľnočasových aktivít hľadajme spôsoby, ako podporiť to, v čom je dieťa dobré, miesto toho, aby doháňalo to, čo mu nejde. Raz mi niekto spomínal, že celý druhý stupeň chodil na doučovanie z matematiky, ktorá mu nešla, a miesto toho nemal čas na hru na klavír, ktorá ho neskutočne bavila. Možno, keby sa mohol venovať klavíru, bol by z neho virtuóz, kdežto takto premárnil roky matematikou, ktorá mu bola neskôr nanič.

-> Počúvať dieťa a nasledovať jeho záujmy miesto toho, aby sme pretláčali tie naše. Ak máme pocit, že dieťa sa nám vzďaľuje a prestávame ho poznať, pripomeňme si prvú zásadu Montessori pedagogiky. POZORUJME ho. Deň, dva, týždeň. Robme si kľudne poznámky. Nekomentujme, neraďme, len sledujme.

-> Sústreďme sa na to dobré. Nehľadajme chyby. Ak dieťa prinesie domov test s dvomi zlými odpoveďami z desiatich, miesto upozorňovania na chyby vyzdvihnime to, že malo osem dobrých odpovedí. Aj v tomto veku navyše platí, že dieťa si najradšej opravuje chyby, ktoré si našlo samé, nie také, ktoré mu ukáže dospelý. Dajme im príležitosť učiť sa na vlastných chybách!

-> Domáce práce sú nevyhnutnosť. V tomto veku, ak ste nezačali skôr, nie je úplne najľahšie zavádzať pravidlá teraz, ale nie je to nemožné. Stanovte spôsoby, ako sa dieťa bude podieľať na chode domácnosti, a trvajte na nich. Ustlať si posteľ, poliať kvety, povysávať si izbu či podieľať sa na príprave večere je pre dieťa jednak prospešné z hľadiska posilňovania autonómie, a jednak mu môžete ukázať, že domáce práce sú jedna z mála oblastí, kde vidíte okamžitý výsledok svojej námahy. Za domáce práce by ste deťom nemali dávať peniaze ani iné odmeny. Sú bežnou súčasťou života.

***

Informácie v článku sú moje poznámky k rodičovstvu v (pre nás) nasledujúcich rokoch. Čerpala som hlavne z internetu a z týchto kníh:

Montessori pro (ne)chápavé 6-12 let

Montessori doma 9-12 rokov (od myšlienok k činom)

Od dětství k dospívání

Ďalej samozrejme aj z ďalších kníh Marie Montessori, ktoré sú v tomto zozname.

Poteším sa spätnej väzbe. Dajte mi vedieť, či vás téma rodičovstva v predpuberte a puberte zaujíma, a či sú pre vás podobné články užitočné!