Často dostávam otázku, či sa dá Montessori robiť v škôlke, ktorá je “neMontessori”. Veľmi ma teší záujem pedagógov a študentov pedagogiky o “alternatívne” spôsoby a ich snaha rozvíjať deti. Montessori pomôcky pre predškolský vek sú naozaj skvelé, a stále opakujem, že by malo mať k nim prístup každé dieťa a svet by vyzeral inak. S niekoľkými škôlkami som dokonca spolupracovala a snažila sa vytvoriť akýsi program, kedy som párkrát do týždňa chodila hrať sa s deťmi. No stále som mala z toho pocit, že tomu niečo chýba, že to nie je ONO.
Montessori totiž nie je len o samotných materiáloch. Nestačí mať na poličkách ružovú vežu a hnedé schody, dokonca ani ak máte nakúpený materiál za stovky eur. Nestačí pomôcky vytiahnuť na hodinu-dve a spolu s deťmi sa s nimi zahrať. Respektíve je to veľmi ťažké dosiahnuť ten správny efekt.
Skúsim tu teda zhrnúť, čo považujem za podstatné v Montessori škôlke. Okrem samotných pomôcok. A možno potom spolu nájdeme odpoveď na otázku: “Ako Montessori využiť v klasickej škôlke.”
1. Individuálny prístup
Deti v predškolskom veku sa vyvíjajú veľmi individuálne. Kým jedno štvorročné rieši matematiku a vie zrátavať trojciferné čísla, iné v tom istom čase naopak objavuje odtiene farieb, geometrické tvary či písmenká a baví ho kresliť a písať. Jedno dieťa objaví geometrické telesá v septembri, druhé v tom istom kolektíve zaujmú v marci.
V Montessori škôlke neobjavujú nové pomôcky všetci naraz spoločne a ani sa s nimi spoločne nehrajú. Každý ten materiál je pre jedno-dve deti. Učiteľ – sprievodca každému dieťaťu daný materiál raz predstaví a potom sa dieťa s ním hrá vtedy, keď má na to chuť. Samé si materiál vezme z poličky a keď hru dokončí, odloží ho naspäť.
Neexistuje tu klasická “frontálna” výuka, kedy učiteľ niečo hovorí/ukazuje, kým deti sa pozerajú. Dieťa všetko spoznáva tým, že si to vyskúša ohmatať, urobiť.
Toto si neviem úplne predstaviť v klasickom kolektíve, kde deti nie sú zvyknuté na takýto individuálny systém.
2. Senzitívne obdobia
Tento individuálny prístup vychádza z rešpektovania individuálnych potrieb dieťaťa. Ako som už písala, každé dieťa sa vyvíja inak, a my sa snažíme to rešpektovať Neponúkať mu v štyroch rokoch počítanie, pretože by to už malo vedieť, ale pozorovať ho a ponúknuť mu ho v čase, kedy oň samo javí záujem.
Je teda ťažké posadiť sa so skupinkou 15-20 štvorročných detí a predstaviť im zlatý perlový materiál. Na pár minút zaujme každé dieťa, pretože sú to veľmi príťažlivo vyzerajúce malé zlaté koráliky. Ale koľké z tých detí prežívajú to správne senzitívne obdobie a chytí ich to tak, že s ním budú hodinu sústredene pracovať? A keď sa tam také dieťa nájde a naozaj ho to pohltí, bude si ten materiál môcť zobrať z poličky zajtra a pokračovať, aby naplnilo svoju potrebu?
3. Pozornosť a sústredenie
Dieťa sa učí najkvalitnejšie vtedy, keď sa môže plne sústrediť a dochádza u neho k takzvanej polarizácii pozornosti. To je zväčša vtedy, keď si danú činnosť, aktivitu, aj samo vyberie. A v predškolskom veku zväčša, keď pracuje samé, nie v kolektíve. V Montessori škôlke je na takúto koncentrovanú prácu vyhradený takzvaný trojhodinový pracovný cyklus.
Takýto trojhodinový pracovný blok má škôlka každý deň doobeda, niektoré škôlky aj doobeda aj poobede. Je to čas, kedy si každé dieťa samo vyberá, s akými pomôckami sa chce hrať a ako dlho. V škôlke vtedy panuje tichá atmosféra, ktorá napomáha sústredenej práci / hre. Deti v predškolskom veku rady pracujú samé a preto majú vytvorený priestor na samostatnú prácu, prípadne prácu v dvojici či menšej skupinke, podľa ich vlastných preferencií.
4. Samostatnosť
Dôležitou súčasťou Montessori škôlky je dobre pripravené prostredie, ktoré podporuje detskú samostatnosť. Deti si vedia samy pripraviť desiatu, umyť riady po obede, poliať kvety. Keď niečo rozlejú, idú si zobrať handru a utrieť to. Pravidelne si v škôlke upratujú – utierajú prach, leštia zrkadlá, zametajú. Súčasťou škôlky je záhrada, o ktorú sa starajú – pestujú zeleninu, kvety, bylinky. Vychádza to z veľmi silnej detskej potreby – v predškolskom veku – byť samostatný, vykonávať reálnu prácu a zapájať sa do reálnych činností. Nechcú sa tváriť, že krájajú plastovým nožom plastové ovocie. Chcú ho krájať naozaj.
5. Zmiešaný kolektív
V škôlke vôbec nie je namieste deliť deti podľa roku narodenia, práve naopak, najviac deti ťažia zo zmiešaného kolektívu. Mladšie deti sa inšpirujú staršími, učia sa od nich. Staršie deti si prirodzene trénujú empatiu, učia sa pomáhať. Idú im príkladom. Zdokonaľujú si svoje zručnosti tým, že učia mladšie, a posilňujú si tým prirodzene sebavedomie.
Navyše vedia staršie deti ukázať mladším pomôcky, pomôcť im, ak niečo nevedia alebo ak niečomu nerozumejú.
Nemalou výhodou je zmiešaný kolektív pre súrodencov. Naše deti nejedenkrát využili možnosť spolu sa objať alebo vypýtať si od súrodenca pomoc, ak to potrebovali.
6. Pripravené prostredie
Čiže prostredie, v ktorom dieťa nachádza všetko na napĺňanie svojich vývinových potrieb. V predškolskom veku to znamená prostredie upravené pre dieťa tak, že je čo najmenej závislé na dospelom, prostredie, v ktorom sa dokáže sústrediť, prostredie, kde všetko má svoje miesto a pomáha dieťaťu sa dobre orientovať. Hračky či pomôcky nie sú nahádzané v krabiciach, ale sú vystavené na poličkách tak, aby dieťa presne vedelo, kde čo nájde a kam to zase vráti. Prostredie je vizuálne čisté, estetické, podporuje sústredenie.
7. Rešpektujúci prístup
Úplným základom je prístup k deťom. Žiadne pomôcky ani učebné materiály nepomôžu, ak dieťa nie je rovnocenným partnerom učiteľa a ak mu nie je preukazovaný rovnaký rešpekt ako dospelému. V Montessori škôlke učitelia deti neporovnávajú, nedávajú jednému druhé za príklad (Aha, Natálka sa už obula, šup šup aj ty sa obuj, nech ukážeš, že si aj ty rovnako šikovný!). Deti tam nesúťažia, aby si budovali miesto rivality skôr pocit spolupatričnosti. Konflikty sa riešia citlivo a s rešpektom. Deti sa učia pracovať s vlastnými pocitmi a nie sú im zakazované (neplač, to nebolelo a podobne).
Toto sú asi v skratke atribúty Montessori škôlok, ktoré ja vnímam ako dôležité. Dajú sa nejka preniesť aj do klasických škôlok? Určite. Ale nie je to také jednoduché, ako nakúpiť či vyrobiť nejaké pomôcky a ponúknuť ich deťom na hranie.