Jednou z prvých pomôcok, ktorá ma pri spoznávaní Montessori pedagogiky nadchla, boli geometrické telesá. Stelesňujú všetko, čo je na Montessori pomôckach výnimočné. Jednoduchosť, krása, prírodný materiál, spoznávanie zložitých konceptov cez zmysly a ruky.
Doteraz si pamätám, aká som bola nadšená, keď sa mi podarilo na ne naškrečkovať peniaze a konečne som ich doniesla domov. Staršia dcéra mala vtedy štyri roky, malí súrodenci dva, a vyhrali sme sa s nimi všetci do radu 🙂
Nedávno som ich vytiahla zo skrine zase. Na konzultácii v škôlke som sa totiž dozvedela, že malá slečna sa rada hrá s telesami, a rada ich aj prezentuje iným deťom. (V Montessori zariadeniach deti pracujú iba s tými pomôckami, ktoré im už boli predstavené. Väčšinou to predstavenie – prezentáciu – robí učiteľka, alebo aj staršie dieťa, ktoré už daný materiál ovláda. Upevňuje si tým nielen znalosti, ale aj sebavedomie a pocit, že má dôležité miesto v komunite.)
Keďže veľká slečna sa zase práve v škole učila “obliekať” kocku, dali sme si tématické popoludnie s geometrickými telesami a pripomenuli si, čo sa s nimi všetko dá robiť.
Montessori geometrické telesá. Čo to je?
Je to pomôcka pre predškolský vek, ktorá presahuje až do školy. Pomocou zmyslov deti zoznamuje s trojdimenzionálnymi geometrickými telesami.
Obsahuje desať drevených telies, nafarbených na modro, vo veľkej drevenej krabici: guľu, kocku, válec, kužel, trojboký a štvorboký hranol, ovoid, elipsoid, trojboký a štvorboký ihlan. Sú zámerne všetky rovnakej farby a z rovnakého materiálu. Líšia sa výlučne tvarom. Toto je jedna zo základných čŕt Montessori zmyslových pomôcok – izolujú jednu vlastnosť, na ktorú sa dieťa môže absolútne sústrediť.
Súčasťou balenia je aj 5 drevených podstáv.
Existujú vo viacerých verziách.
– Tu nájdete tú najlacnejšiu, ktorú máme my, a na domáce použitie vám úplne postačí.
– Tu je drahšia verzia, z bukového dreva, ktoré je tvrdšie a teda vydrží viac bez priehlbenín a škrabancov. Do tej sa vám oplatí zainvestovať, ak pomôcku kupujete do kolektívu.
– No a toto je čistá krása od značky Nienhuis, pre väčšinu smrteľníkov nedostupná 😉 Nienhuis k telesám ponúka aj krásny košík a materiály na kopírovanie.
Dá sa kúpiť aj ekonomická verzia za pár eur, tieto telesá sú však naozaj miniatúrne. Neviem, nakoľko deti zaujmú, a nakoľko sa dajú vnímať ich špecifické tvary pri takejto veľkosti, preto ich neviem odporúčať.
Čo s nimi? Poďme sa na to pozrieť.
1. Prvé zoznámenie
Na úvod je dôležité nezavaliť dieťa hneď desiatimi telesami s názvami, ktoré doteraz v živote nepočulo. Treba postupovať pomaly. Vyberte 3-4 telesá, ktoré sú navzájom dosť odlišné. Ideálne je začať s tými najznámejšími – kocka, guľa, valec, kužeľ… Je veľká šanca, že s týmito telesami sa dieťa už stretlo a dokonca aj pozná pojmy, takže to preň nebude jedna veľká španielska dedina.
My sme si vybrali tieto štyri. Rozložila som ich na koberček, postupne sme si ich pomenovávali a zoznamovali sa s nimi. Rozprávali sme sa so štvorročnou dcérou o tom, či už také teleso poznáme a skade. Pojmy sme si upevnili trojstupňovou jazykovou lekciou, ale nebola veľmi potrebná, pretože tieto tvary poznala a vedela pomenovať. Dvojroční malkáči sa pridávali, ako vedeli. Syn, vtedy ešte nehovoriaci, sa zapájal pri prvých dvoch stupňoch, dcéra, už celkom hovoriaca, sa snažila držať krok so staršou sestrou.
Len pre zopakovanie, trojstupňová lekcia prebieha takto:
1.stupeň – Dospelý pomenuje, dieťa opakuje.
2.stupeň – Ukáž mi kocku. Zober do ruky guľu. Kužeľ daj bratčekovi. Valec polož sem. Dieťa si pomaly upevňuje pasívne nové pojmy.
3.stupeň – Čo je toto? A dieťa aktívne pomenováva.
Takto sme sa v priebehu niekoľkých dní -týždňov zoznámili postupne so všetkými telesami. Nové telesá a pojmy je dobré zavádzať maximálne po troch.
Niekto deťom inak hovorí o “rodinke geometrických telies”, u nás sa to neuchytilo a volali sme ich proste geometrické telesá 🙂
S telesami sa potrebujú deti na začiatku poriadne zoznámiť. Ohmatávať ich hrany, vrcholy, strany, ťažkať v rukách, vnímať, aké sú niektoré oblé a niektoré naopak ostré.
2. Kto ku komu patrí?
Jednou z prvých hier, keď sme už telesá všetky mali predstavené, bolo stavať dvojice. Napríklad keď postavíme štvorboký ihlan na štvorboký hranol, môže z toho byť dom….
…alebo kostol.
Takto si jedno popoludnie deti vytvorili mestečko z párov telies, a telesá, ktoré pár nemali, boli obyvateľmi a chodili sa navštevovať. Bola to taká spontánna detská hra. Ja som len ticho sledovala, ako sa krásne hrajú (a čakala, či sa hra nezvrhne nejakým deštruktívnym smerom).
3. Kto sa kotúľa, kto preklápa?
Potom sme sa pokúšali telesá rozdeliť do skupiniek na základe ďalších kritérií. Napríklad kto sa ako pohybuje?
Zistili sme, že niektoré telesá sú také neposedné, že neobstoja na mieste. A niektoré treba naopak do pohybu nútiť.
4. Kto má spoločnú podstavu?
Ako som spomínala, súčasťou pomôcky je aj 5 základní-podstáv.
Deti môžu skúmať, ktoré teleso presne sadne na ktorú základňu. (Zatiaľ sa s telesami zoznamujeme zmyslovo, nepomenovávame pojmy ako základňa, hrana, vrchol a podobne, na to je čas neskôr.)
A zistia, že jedno teleso sadne na viaceré, podľa toho, či “leží” alebo “stojí”…
…a takisto že na jednu základňu sadne viac telies.
5. Geometrické telesá okolo nás
Geometrické telesá nie sú len modré a drevené, sú všade okolo nás. Vyskúšali sme s deťmi hľadať doma, kde všade ich máme. Nepodarilo sa nám nájsť zástupcu trojbokých ihlanov ani trojbokých hranolov. Z ostatných sme našli všetky minimálne po dva predmety. A zďaleka najviac bolo… valcov 🙂
6. Priraďovanie obrázkov predmetov k telesám
Podobná aktivita sa dá robiť aj s kartičkami, aj keď samozrejme “živé” objekty sú lepšie.
Kartičky si stiahnete napríklad tu.
7. Trojzložkové karty
Aj samotné telesá sa dajú priraďovať k ich vlastným obrázkom na kartách. My sme toto robili až teraz, ako tréning samostatného čítania. Dcéra priraďovala názvy k telesám.
Potom sa dá správnosť skontrolovať pomocou kariet s obrázkom aj textom zároveň (čo ale dcéra už nepotrebovala, keďže číta už s istotou a názvy telies tiež ovláda.
Samozrejme priraďovanie k obrázkom na kartách už zvládajú deti podstatne skôr.
Tu som stiahla karty po anglicky, a prepísala do slovenčiny. Ak ich v počítači ešte nájdem, pošlem ich v najbližšom newsletteri 🙂
8. “Daj kocku na krb.”
Toto je skvelá aktivita pre deti, ktoré si potrebujú trénovať orientáciu v priestore a používanie predložiek. Zároveň je to spojené s pohybom a prenášaním, čiže jednoznačná výhra. Dospelý vymýšla rôzne pokyny a dieťa roznáša telesá po izbe, byte, dome, záhrade.
V druhej fáze ich potom hľadá. “Pamätáš si, kde si položil ihlan?”
9. Schovávačka
Jedna z naj zábaviek našich detí s touto pomôckou. Používame na to krabicu od telies, položenú na bok. Pred ňu postavíme do radu všetky telesá. Jedno z detí niekoľko telies schová do krabice tak, aby to ostatné nevideli. Tie potom hádajú, ktoré chýbajú.
10. Schovávačka v priestore
Vyšší level. Jeden schová ľubovoľný počet telies v jednej izbe (alebo kľudne v celom dome :-)) a ostatní musia uhádnuť, ktoré telesá to boli a musia ich nájsť. Naše deti si pri hľadaní pomáhajú starým známym “Zima….zima….teplejšie….” 🙂
11. Stereognostický košík
Pamätáte, ako som písala o steteognostických vrecúškach a o tom, čo je to vlastne ten stereognostický zmysel? Je to schopnosť vnímať veci dotykom, čiže kombináciou hmatu a pohybu.
Prečítajte si: Montessori tajomné vrecúška alebo Ako rozvíjať steteognostický zmysel
Hmatom vnímame len vlastnosti povrchu daného predmetu. Akonáhle sa ruka pohybuje okolo predmetu, pripája sa k hmatovému vnemu aj vnem pohybu.
No a tieto geometrické telesá sa krásne dajú vnímať rukami.
Naše deti si na túto aktivitu prišli samé, bez toho, aby som im ju navrhla, čo mi prišlo celkom zaujímavé 🙂 Pri hre s telesami mi dcéra zrazu povedala: “Mami, zakry mi oči, ja si zoberiem nejaké teleso a poviem ti, čo držím!” Super nápad.
Najčastejšie som sa stretla v Montessori škôlkach s tým, že sa používa košík, ktorý je zvrchu zakrytý. Dá sa použiť aj väčšie (nepriehľadné) vrecko.
Posadali sme si okolo košíka a na striedačku pomenovávali teleso, ktoré sme práve držali v rukách. Deti majú tendenciu predmet, ktorý držia, hneď vytiahnuť spod prikrývky, je fajn im ruku pridržať, kým nepovedia názov telesa, prípadne to aj okomentovať. (“Oči by rukám rýchlo pomohli rozoznať, o aké teleso ide, ale dajme šancu rukám, nech na to prídu samé.”)
Alternatívou je dávať si úlohy. “Nájdi trojboký ihlan.”
Keď deti už vedia viac popísať časti telies, dobrá nadstavba je aj taká, kde jedno dieťa opisuje, čo drží v rukách, a druhé háda. “Mám teleso, ktoré má jeden vrchol a dve strany.”
12. Stopy
Akú stopu zanecháva za sebou guľa? Akú kocka? Nasypte si do plechu krupicu a vyskúšate. Alebo si rozvaľkajte plastelínu a robte odtlačky.
A ďalej…
Keď sú deti väčšie a telesá už majú zmyslovo navnímané, môžeme začať pomenovávať ich časti. Hrany, strany, vrcholy. Môžeme počítať, koľko ich ktoré teleso má, urobiť si tabuľku, kde tieto informácie zaznamenáme. Ktoré má najviac vrcholov? Hrán? Strán? Ktoré najmenej?
Môžeme si telesá vymodelovať z plastelíny a skúsiť ich prekrojiť. Keď prekrojíme guľu na dve polovičky, čo vznikne? A kocku? A čo taký ihlan? Dá sa rozkrojiť rôznymi spôsobmi?
Potom samozrejme prídu na rad plášte a objemy telies. Ako som už na úvod spomínala, naša druháčka sa v škole hrala na módnu návrhárku a obliekala kocku. Ukázala nám to aj doma a vyskúšali sme to aj my.
Tu sú naše návrhy, čo poviete, podarilo sa?
Inak ak mám byť úprimná, geometriu som v škole – na rozdiel od aritmetiky – neznášala. Takže sa veľmi teším, ako ju budem s deťmi druhýkrát postupne spoznávať. Ktovie, možno si ju nakoniec obľúbim 🙂