Tento článok si ma našiel na internete a tak pekne vysvetľuje, prečo Montessori výchova nepoužíva tresty, že som ho pre vás z angličtiny preložila. Nech sa páči, prečítajte si. (Aby bolo jasné 😉 Článok som nepísala, len som ho preložila.)
Ako mnohí Montessoriáni (áno, toto slovo sa používa aj v slovenčine ;-)), aj ja som synovi dávala piť z otvorených, sklenených pohárov približne od veku 6 mesiacov. Ľudia sa ma občas pýtajú, či nie je riziko, že rozleje alebo že sa pohár rozbije. Ja odpovedám, že samozrejme!
Toto je prirodzený dôsledok v jeho najjednoduchšej forme.
Rozbitie je prirodzený dôsledok toho, že nám niečo spadne. Rozliatie je zase prirodzený dôsledok toho, že sa príliš ponáhľame alebo nedržíme pohár poriadne. Keď sa nám niečo rozleje, je potrebné prestať robiť to, čo robíme, zobrať handru a rozliate utrieť. Časom sa dieťa učí byť opatrnejšie, lebo vidí, čo sa stane v opačnom prípade.
Prirodzené dôsledky sa dajú aplikovať na celú radu situácií, od tých banálnych, ako je vyliatie nápoja, až po komplexnejšie, ako správanie sa s úctou k súrodencom.
V Montessori zariadeniach používame prirodzené dôsledky preto, že nechceme, aby sa deti správali dobre zo strachu pred trestom. Chceme, aby konali správne preto, že chápu dôsledky svojho správania.
Tieto články v Psychology Today potvrdzujú, že trestanie nie je efektívny spôsob, ako deti učiť slušnému správaniu. Skôr deti núti klamať o svojom správaní a vyvoláva v nich pocity viny. Takisto narúša puto medzi rodičmi a deťmi, a to je snáď najefektívnejší nástroj, pomocou ktorého vieme ovplyvňovať detské správanie.
Naopak dieťa, ktoré chápe prirodzené dôsledky svojho správania, sa učí slobodne robiť zodpovedné rozhodnutia. Nerobí to preto, aby urobilo niekomu povôli, alebo aby sa vyhlo trestu.
Rozhodnutie, ako vychovávať a disciplinovať vaše deti, je veľmi osobné a komplexné, ale ak chcete vyskúšať prirodzené dôsledky u vás doma, tu je desať príkladov, ktoré vám môžu pomôcť začať:
1. Situácia: Je čas ísť na ihrisko a váš syn si odmieta obuť topánky.
Dôsledok: Ak sinich neobuje, bude musieť sedieť vedľa vás na lavičke a nebude sa môcť hrať na ihrisku, pretože nie je bezpečné tam chodiť bosý.
2. Situácia: Vaša dcéra vyhádže pri večeri všetky hrášky z taniera na zem.
Dôsledok: Nebude mať k večeri hrášok.
3. Situácia: Váš syn si nechá hračky rozhádzané po dvore aj napriek upozorneniam, že si ich má upratať.
Dôsledok: Prší a dážď zničí jednu z jeho obľúbených hračiek, ktorá poputuje do koša.
4. Situácia: Vaša dcéra nadáva svojej sestre.
Dôsledok: Sestra sa s ňou odmietne hrať.
5. Situácia: Syn behá po dome, čo je proti pravidlám.
Dôsledok: Zhodí pri tom lampu, ktorá sa rozbije. Musí použiť svoje ťažko nasporené peniaze, aby zaplatil novú.
Prirodzené dôsledky sú jedným z najlepších spôsobov, ako deti pochopia, že ich rozhodnutia majú reálny dopad na nich aj na ich okolie. Ak to však má mať efekt, musia vidieť priame spojítko medzi ich konaním a daným dôsledkom.
Niekedy neželané správanie nemá okamžitý prirodzený dôsledok. Napríklad odmietnutie umývať si zuby povedie časom k tvorbe zubných kazov, vysvetľovať to malému dieťaťu ale nespôsobí okamžitú zmenu v jeho správaní.
V prípade, že prirodzený dôsledok neexistuje, alebo že je príliš vzdialený v budúcnosti, môžeme použiť logické dôsledky.
Logický dôsledok je úzko spojený so správaním dieťaťa, nie je to však niečo, čo nastane prirodzene. Je vytvorený dospelými.
Tu je niekoľko príkladov logických dôsledkov:
1. Situácia: Vaša dcéra udrie niekoho na ihrisku.
Dôsledok: Vaša dcéra sa nesmie hrať sama na ihrisku a musí zostať pri vás, pretože nemáte istotu, že sa bude správať bezpečne.
Toto jej poviete čo najviac neutrálne. Nie ako nejakú kázeň či prednášku, skôr jej vysvetlíte, že to je dôsledok jej správania, pričom jej musí byť jasné, že toto správanie je nie akceptovateľné.
Takisto jej môžete povedať, aký by malo jej správanie dlhodobý prirodzený dôsledok: “Ak budeš biť iné deti, nebudú sa s tebou chcieť hrať.”
2. Situácia: Váš syn manipuluje nešetrne s knihami, ktoré ste priniesli z knižnice.
Dôsledok: Knihy z knižnice vyložíte mimo jeho dosah. Vysvetlíte mu, že ich nemôže čítať, pretože s nimi nemanipuluje dostatočne opatrne a mohli by sa poškodiť. (Ak je dieťa staršie, dá sa využiť prirodzený dôsledok. Keď knihu poškodí, zaplatí zo svojich našetrených peňazí v knižnici pokutu.)
3. Situácia: Vaša dcéra sa hrá na dvore. Poprosili ste ju, aby si dávala pozor a neničila záhony, no dupe po nich.
Dôsledok: Poviete jej, že má ísť dovnútra. Ak sa nedokáže hrať v záhrade bez toho, aby ju poškodzovala, nemôže v nej byť.
4. Situácia: Váš syn sa hnevá vždy, keď je čas odísť z kamarátovho domu.
Dôsledok: Ďalšie pozvanie kamaráta, aby sa k nemu prišiel syn hrať, odmietnete. S vysvetlením, že sa nebude môcť chodiť hrávať ku kamarátovi, ak nedokáže bez problémov odísť, keď je čas.
5. Situácia: Vaše dieťa je v noci často hore a budí vás.
Dôsledok: Ráno mu vysvetlíte, že ste príliš unavená na to, aby ste mali na raňajky palacinky, a budete mať len klasické každodenné raňajky ako cereálie alebo toast.
Kľúčové pri dôsledkoch je, aby dieťa chápalo, ako logicky súvisia s jeho správaním. Na rozdiel od trestov nevytvárajú pocit hanby ani strachu, jednoducho vysielajú signál, že naše konanie má určité dopady.
Nepotrebujete dieťaťu robiť kázne, alebo naňho kričať, pretože dôsledky hovoria samé za seba.
Autorka Cristina Clemer je Montessori sprievodkyňa detí vo veku 3-6 rokov, certifikovaná Americkou Montessori spoločnosťou. Píše blog montessoriishmom.com.
Čo hovoríte na článok a na princíp prirodzených a logických dôsledkov? Niektoré príklady nie sú podľa mňa úplne najlepšie, ale pekne vysvetľujú podstatu. Originál článku nájdete tu.