Maľované dejiny Bratislavy

Keď som si nedávno všimla, že vyšlo druhé vydanie dlho nedostupnej knihy Maľované dejiny Bratislavy od známeho historika Pavla Dvořáka, hneď som ho bežala kúpiť, mysliac si, že naše deti sú ešte na ňu asi primalé, ale snaď sa niekedy zíde.

Ani som netušila, aký som našla poklad! Už cestou domov som v knižke začala listovať a zrazu som sa od krátkych príbehov nevedela odtrhnúť. S veľkým sebazaprením som ju odložila na večer, že ju rovno začnem čítať spolu s deťmi.

Ako to často ale u nás býva, deti mali úplne iný názor. V tomto prípade najstaršia, ktorá čítanie knihy riadne ofrflala. S ockom mali totiž rozčítané Najhoršie deti na svete, a vraj čo ona komu urobila, že nemôžu pokračovať v tom, a musia zrazu čítať úplne novú knihu. (So mnou Walliamsove knihy nečítajú, lebo tie ja fakt nemusím.) Našťastie po pár príbehoch (a ubezpečení, že Najhoršie deti môžu čítať další večer) svoj postoj upravila 🙂

História detským očami

No ale poďme k veci. Kniha pozostáva z krátkych príbehov a tie sú chronologicky zoradené od praveku až po relatívne nedávne udalosti. Časová os je nakreslená hneď na úvod takto:

Po nej nasledujú príbehy, ktoré pán Dvořák rozpráva deťom. Prvý o “Bratislavskej veľrybe” (čo??? veľryba v Bratislave???), ktorej kosť sa našla na Devínskej kobyle a je pozostatkom z čias, kedy územie Slovenska bolo zaplavené morom, posledný o “Generálovi s levom”, čiže soche Milana Rastislava Štefánika.

Je neuveriteľné, ako pútavo dokázal Pavol Dvořák prerozprávať históriu. Človek hltá príbeh za príbehom. Rada by som ho zažila aj naživo, tak, ako táto knižka vznikala, v ateliéri, kde rozprával tieto príbehy deťom. Veľmi mi to pripomína moju dejepisárku na strednej, ktorá nám každú historickú udalosť vedela podať skoro ako článok z bulvárnych novín, plný intríg a pikošiek. Dejepis bol vtedy jeden z mojich obľúbených predmetov, keby sme nemuseli písať písomky z dátumov a rokov.

Veľmi sa mi páči, že knižka dejiny nepodáva deťom len ako fakty, ale vysvetľuje, na základe čoho sme k týmto faktom prišli. Vykopané hroby v Rusovciach naznačujú toto a toto. Vo franskej kronike sa píše toto a mohlo by to znamenať toto. Mnohé záležitosti z dávnej histórie dokonca nevysvetľuje, naopak hovorí, že nevieme, čo znamenajú. Odhaľuje čitateľovi, ako historici a archeológovia pracujú a ako vlastne vieme toľko o našej minulosti.

Takisto veľmi oceňujem rôzne múdrosti, ktoré nám skúsený historik ponúka. Zaujala ma napríklad zmienka, že nájsť poklad je sice každého snom, no poklad je zväčša dôkazom smutných udalostí. Keď totiž nájdeme nejaký poklad, znamená to, že ten, kto si poklad ukryl, sa preň nemohol z nejakého dôvodu vrátiť. Nikdy som sa na to z tohto hľadiska nepozerala!

MAĽOVANÉ dejiny Bratislavy

Fascinujúce príbehy ale nie sú všetko, čo zaujme deti aj dospelých. Kniha je veľmi bohato ilustrovaná – kresby tvoria často celé dvojstrany, sú krásne farebné a dokonale dopĺňajú texty. (Až tak, že sa dcéra sťažovala, že obrázok jej často napovie obsah príbehu a pokazí prekvapenie.)

A nie sú to len také hocijaké obrázky, tvorili ich deti. Tieto ilustrácie totiž vznikali na výtvarných ateliéroch v Múzeu mesta Bratislavy. Pavel Dvořák sa tu asi rok a pol stretával s deťmi, ktoré pútavú históriu, ktorú im rozprával, hneď kreslili alebo maľovali.

Obrázky sú robené rôznou technikou, v rôznych štýloch, a naše deti veľmi pútajú už tým, že sú vytvorené ich rovesníkmi. Okrem toho radi skúmame, ako bol ktorý obrázok vytvorený a premýšlame, ktorú techniku by sme mali najbližšie vyskúšať.

Mimochodom, Pavel Dvořák celý život chcel písať knihy o histórii, ktoré by boli vizuálne pekné a bohato ilustrované. Aby čitateľov lákali na prvý pohľad. Dlhé roky mu však vydavatelia tvrdili (ešte za čias komunizmu), že historické knihy nemajú čo mať obrázky, majú obsahovať text a basta. To bol údajne hlavný dôvod, prečo si založil svoje vlastné vydavateľstvo RAK – vraj pochopil, že ak chce mať krásne knihy o histórii, musí si ich vydať sám 🙂

Oklamať systém sa mu podarilo s knižkou Lovci mamutov a tí druhí. Zistil totiž, že knihy pre mládež už ilustrované byť môžu, a tak napísal knihu pre deti (a aj dospelých), ktorú mohol dať ilustrovať.

 ***

Knih Maľované dejiny Bratislavy vyšla vo vydavateľstve Rak a kúpite ju napríklad tu. Odporúčame deťom približne od 4-5 rokov, horná hranica neexistuje.

A ja veľmi ľutujem, že pán Dvořák nenapísal podobné knihy o Slovensku alebo o ďalších slovenských mestách. Veľmi radi by sme si ich prečítali!

Ďalšie tipy na knihy o Bratislave, ako aj aktivity na stiahnutie k nášmu hlavnému mestu, nájdete v tomto článku.