Každé ročné obdobie má pre mňa svoje čaro, každá zmena, ktorou príroda prechádza, má niečo do seba. Napríklad tieto predlžujúce sa jesenné večery nám dávajú príležitosť na krásne spoločné chvíle v kruhu rodiny. Deti už neskáču do noci na trampolíne a nejašia sa v záhrade, ale stretávame sa všetci spolu okolo stolíka v obyvačke a oprašujeme náš arzenál spoločenských hier.

Klasické hry typu Človeče či pexeso sa u nás neudomácnili. Odmalička na deťoch pozorujem, že hry na víťazov a porazených im moc nesedia a väčšinou vedú k plaču a hádkam. Koniec koncov, ich cieľom je robiť z hráčov súperov, a ako som písala v článku o súrodeneckej rivalite, súrodenci majú súperenia viac ako dosť aj bez hier. Úplne najviac nám sedia kooperatívne hry.

Čo sú kooperatívne hry?

Kooperatívne hry sa na prvý pohľad od tých súťaživých veľmi nelíšia – obsahujú väčšinou nejakú tú hraciu dosku, kocky, figurky… Líšia sa v jednej zásadnej veci. Hráči nie sú súperi a nehrajú proti sebe, ale spolu sa snažia dosiahnuť nejaký cieľ.

Načo sú kooperatívne hry dobré?

Poviete si, načo sú dobré také hry? Veď deti sa musia učiť prehrávať, život je plný prehier… Veď v tomto svete sa deti musia učiť byť najlepší a obstáť v konkurencii…

Možno áno. Pretože my ten svet taký robíme. Od malička deťom vnucujeme myšlienku, že je potrebné byť najlepší, vyhrávať, mať náskok. V škôlke deti počujú: “Pozri, Janko sa už obul/najedol/umyl. Ukáž, či si aj ty taký šikovný!” V škole pridáme známky a robíme z kamarátov súperov. K tomu nejaký šport (ako inak kompetitívny). A potom ich posadíme k spoločenskej hre, kde hlavným cieľom je opäť poraziť ostatných a vyhrať. Robíme to aj napriek tomu, že výskumy (a často zdravý rozum) nám jasne hovoria, že prehnané súťaženie prináša stres, závisť, zníženú produktivitu, pocity menejcennosti a izolácie.

Mohlo by vás zaujímať: Logické hry – zmysluplná zábava pre jedného hráča

Kooperatívne hry sú príjemnou zmenou v prehnane súťaživej každodennej realite, v našej spoločnosti zameranej na výkon. A možno aj vďaka nim deti pochopia, že na tomto svete sa nám bude lepšie žiť, ak nebudeme stále proti sebe bojovať, ale budeme bojovať spolu za spoločné ciele ☺️

Tieto hry učia deti:

➡️ spolupracovať.

➡️ rozdeliť si úlohy.

➡️ formulovať argumenty, debatovať, aktívne počúvať.

➡️ kriticky myslieť.

➡️ dohodnúť sa.

➡️ využiť silné stránky jednotlivých hráčov tak, aby spolu podali čo najlepší výkon.

Kooperatívne hry sú dokonca dobré aj pre našu planétu. Že nevidíte spojitosť? Naša Zem má obmedzené zdroje, a iba spoluprácou vieme hľadať spôsoby, ako sa o ne spravodlivo deliť miesto toho, aby sme každý hrabali iba pre seba. Environmentálne problémy navyše budú vyžadovať od našich detí schopnosť hľadať komplexné riešenia – a presne toto sa učia pri kooperatívnych hrách.

Čo je pre nás osobne asi ešte dôležitejšie – deti tieto hry bavia a pri ich hraní vládne v našej domácnosti dobrá atmosféra a pohoda. A aj po ich odložení sa spolu smejeme, bavíme a sme kamaráti. Súťaživé hry u nás (zatiaľ) väčšinou končia plačom a hádkami.

Toto potvrdzujú aj niektoré výskumy, ktoré boli vykonané v USA. Podľa nich deti (v predškolskom veku) pri hraní súťaživých hier prejavovali podstatne menej entuziazmu a navyše po skončení hry vykazovali známky zlého správania, ktoré zachádzalo do agresie. Deti, ktoré hrali kooperatívne hry, prejavovali naopak veľký entuziazmus a nebolo u nich pozorované žiadne negatívne správanie.

Aké kooperatívne hry?

Tu je zopár hier, ktoré máme otestované, a aj takých, ktoré by sme radi otestovali v budúcnosti. Sú pre deti od dvoch rokov približne do osem.

(Ak máte staršie deti, prečítajte si pokračovanie článku s hrami 6+)

1. Haba Ovocný sad (vek 2+)

Prvou spoločenskou hrou, ktorú sme kúpili, bol Ovocný sad. Dcéra mala dva roky, hru si ihneď obľúbila a hrávali sme ju tak často, až som ju jeden čas nemohla ani vidieť. Mimochodom, deti ju hrávajú doteraz, a stále ju nechcú posunúť preč, aj keď už z nej dávno vyrástli.

Máme verziu pre najmenších, ktorá má krásne veľké drevené ovocie a trochu jednoduchšie pravidlá. Existuje aj verzia 3+, kde sú komponenty menšie.

Hra spočíva v oberaní ovocia zo stromov v sade. Hráči postupne hádžu kockou a podľa nej môžu z príslušného stromu vždy “obrať” jeden plod a vložiť ho do košíka. Treba však stihnúť obrať celú úrodu skôr, ako príde (spoločný nepriateľ) havran.

Tie najmenšie deti sa učia úplne základné zručnosti, potrebné pri spoločenských hrách – ako hádzať kockou, ako trpezlivo čakať, kým prídem na rad, ako udržať pozornosť… Napríklad také hádzanie kockou mi prišlo ako banalita, ale keď dcéra v začiatkoch hádzala tak, že sme kocku naháňali po celej obývačke a lovili spod sedačky či skriniek, uvedomila som si, že to tak úplne nie je.

Ako bonus si deťúrence trénujú farby a názvy jednotlivých druhov ovocia.

Hra trvá väčšinou pomerne krátko, takže pri nej obsedia aj malkáči, navyše zriedkakedy končí prehrou. U nás však občas deti ľutovali havrana a riešili, prečo by sme mu nejaké to ovocie nemohli nechať, na čo sme nemali dobrú odpoveď, a tak sme sa zhodli, že pár kúskov mu dáme, aby bol aj havran sýty aj sad obratý.

2. Djeco Ľadové kryhy (Little cooperation) (vek 2,5+)

Táto hra má ešte krajšiu myšlienku ako Ovocný sad – hráči totiž nepracujú proti nejakému nepriateľovi, ale iba za spoločný cieľ. Potrebujú dostať do bezpečia zvieratká z jednej ľadovej kryhy na druhú cez most, ktorý sa každú chvíľu môže zrútiť.

Hra je opäť viacmenej náhodná – hádže sa kockou, ktorá určuje, či sa pohybuje jedno zo zvieratiek alebo či sa rúca pilier mosta. Avšak je tu potrebné aj určité strategické myslenie pri postupnom odstraňovaní pilierov, aby sa most zrútil čo najneskôr.

Pripravte sa na to, že deti budú hru intenzívne prežívať. Naše sa triasli pri každom spadnutom pilieri a nahlas vydýchli od úľavy vždy, keď sa niektoré zvieratko dostalo do bezpečia.

3. Odvážni objavitelia (3+)

Slovenská hra, v ktorej sa celá rodina spolu vydáva na dobrodružstvo do džungle. Spája pohyb, veľa spoločných dotykov, spoluprácu a kopu smiechu. Navyše umožňuje hrať podľa viacerých scenárov, ale aj voľne podľa vlastnej fantázie.

Viac nájdete v tomto článku.

4. Príšerky zo skrine (3+)

Jednoduchá kooperatívna hra, kde deti zaháňajú rôzne strašidlá a príšerky do skrine, aby nestrašili v noci deti. Základná myšlienka, že v tme sa všetko mení na príšery – aj obyčajné tiene – mi pre trojročné deti nepríde úplne najvhodnejšia, pretože mám pocit, že aj ak sa v tme neboja, takýmto spôsobom si dokážu vypestovať fajn fóbiu. Ale hra je graficky príťažlivá a veľmi zábavná.

Hráči sa snažia nájsť hračku, ktorá každú príšerku vydesí tak, aby ju mohli schovať do skrine. Nejde pritom o náhodné hádzanie kockou, ale o pamäť (musia si pamätať, kde je schovaná potrebná hračka). Keď otočia kartu so správnou hračkou, zakričia: “Šup do skrine!” a kartu s príšerou odložia do skrine. Hra sa dá prispôsobiť veku hráčov a pravidlá obsahujú niekoľko variant, dokonca existuje aj náročnejšia verzia Príšerky v skupine, ku ktorej sa karty dajú stiahnuť na stránkach českého distribútora.

5. Snow Snow (vek 3+)

Táto zimná hra od výrobcu Djeco je ideálna na zimu. Hráči sa tu snažia pomôcť štyrom snehuliačikom prejsť po ľadovcoch cez rieku. Snehuliačikovia sa skladajú každý z troch gulí, a prenášať sa musia po častiach, podľa toho, koľko hráč hodí na kocke. Navyše je na kocke aj symbol slnka, ktoré roztápa ľadovce v rieke.

Hra je krásna a kvalitná, ako sa na Djeco patrí. Deti sa s ňou učia strategicky myslieť a rozkladať čísla do 5 všetkými možnými spôsobmi. Naši sa samozrejme zamilovali do snehuliačikov a každý si hneď jedného adoptoval, takže som občas musela pripomínať, že by mali pomáhať všetkým rovnako 🙂

Na krabici sa uvádza vek 3-10 rokov, ja by som skôr povedala 3-7.

6. Karneval lienok (vek 3+)

Keď som pred dvomi rokmi hľadala hru, ktorú by deti (vtedy 5 a 3-ročné) mohli hrať spolu, v Ihrysku mi poradili Karneval lienok. Hneď, ako som si prečítala návod na obale, bolo mi jasné, že táto hra u nás bude absolútny hit. Mala som pravdu.

Lienky sa chystajú na maškarný ples a potrebujú si navzájom povymieňať bodky, aby boli prestrojené. Úlohou hráčov je všetky lienky vystrojiť na ples skôr, ako tam prídu mravce a zjedia im celú hostinu.

Každá lienka má ale svoje preferencie – s niekým si meniť chce, s niekým nie. Lienky v sebe majú totiž magnety a po priložení k sebe si buď dajú pusinku (teda chcú si vymeniť bodky) alebo sa jedna druhej otočí chrbtom (čiže nechce si s ňou vymeniť bodky). Deti samozrejme toto milujú. Často aj po skončení hry sa hrali na lienky, vzájomne sa pusinkovali alebo sa otáčali chrbtom.

Hra je skvelá na precvičenie rúk, vymieňanie drobných “bodiek” dávalo deťom v začiatkoch celkom zabrať, rovnako ako brnkanie prstami do šípky v strede hracej plochy, ktorá sa má roztočiť a tak určiť, ktorá lienka je na rade. Rovnako si hráči musia pamätať, ktorá lienka si s ktorou už bodky vymieňala a s ktorou nie, čiže trénujú aj pamäť a pozornosť.

Na konci väčšinou lienky stihnú prísť na hostinu skôr a všetci majú radosť, že sa im to podarilo. Ale občas je deckám predsa len mravcov ľúto a tak ich prizvú na hostinu.

Hra je oficiálne od štyroch rokov, ale naši malkáči to zvládali v pohode od troch rokov, aj keď pre nich bolo občas ťažké udržať pozornosť. Na druhej strane ju hrávajú aj teraz, o tri roky neskôr, a dokonca ju často ukazujú návštevám. Zaujme aj školákov.

7. Djeco Čarodejnícka škola (4+)

Čerstvá novinka od Djeco je niečo ako kooperatívne pexeso. Hráči spolu vykladajú karty a zároveň hľadajú dvojice, ktoré k sebe patria. Ak sa im zo 16 dvojíc podarí nájsť aspoň 10, zložili čarodejnícku skúšku. Ak menej, musia na sebe ešte popracovať.

Hra je primárne na trénovanie pamäti a pozornosti. Dvojice kariet nie sú identické, ale sa len navzájom dopĺňajú – 16 kariet obsahuje postavy čarodejníkov, 16 ďalších obsahuje predmety, ktoré im patria. To hru trochu sťažuje a robí ju zaujímavejšou.

Naše deti si túto hru hneď obľúbili a hrávajú ju takmer denne. A to aj vďaka tomu, že je v spratnej malej krabičke a cestuje s nami po výletoch.

8. Djeco Familou – Rodiny (vek 5+)

Máme jedno fajn kvarteto, ktoré deti rady vyťahujú. Obsahuje rodiny z rôznych kútov sveta a úlohou hráčov je zozbierať čo najviac kompletných rodín (mama, otec, dcéra, syn). Hra je krásna, má však jeden háčik. Vždy nastane boj o to, kto získa rodín najviac, a väčšinou končí hádkami, porovnávaním, kto má viac, a obviňovaním, kto čo mal urobiť inak.

Keď som objavila veľmi podobné kvarteto na kooperatívny spôsob, srdce mi zaplesalo. V tejto hre sa tiež zbierajú kompletné rodinky – rodinky zvieracie, ktoré majú až po šesť členov (starých rodičov, rodičov a deti). Avšak hráči karty postupne vykladajú a to tak, aby sa im spolu podarilo spojiť všetky rodiny skôr, ako príde vlk. Môžu sa o kartách rozprávať, ale nemôžu si ich navzájom ukazovať. A pri vykladaní musia dodržiavať číselnú postupnosť (členovia každej rodiny sú očíslovaní od 1 do 6).

Je to úžasná hra, baví deti aj dospelých a hrali sme ju niekoľko mesiacov denne. Veľmi rýchlo pri nej pochopíte, že ak hráte každý za seba a nekomunikujete, vlk vás doženie a prehráte (všetci pekne spolu). A tak si stále pripomíname, že sa treba rozprávať, a väčšinou pred vyložením karty sa každý z nás pýta: “Potrebuje niekto pomôcť? Ak vyložím sobiu rodinku, pomôžem tým niekomu?…”

9. Mmm… (vek 5+)

Hráči sú tentokrát v úlohe myšiek, ktoré musia nazhromaždiť v skrýši jedlo skôr, ako ich chytí čierny kocúr.

Hra obsahuje herný plán s obrázkami rôznych jedál a s mapkou, po ktorej sa pohybuje figúrka kocúra. Hráči sa striedajú v hádzaní troch kociek a popri tom sa musia spoločne dohadovať a rozhodovať, kde umiestniť kocky na hrací plán tak, aby čo najrýchlejšie všetko jedlo vyzbierali.

Existuje aj náročnejšia verzia od sedem rokov, čiže vám táto hra doma vydrží pomerne dlho.

10. Magic Maze Kids (5+)

Táto hra predstavuje bludisko, kde hráči získavajú magické ingrediencie na elixír, ktorý premení kráľa zvierat zo žaby späť na leva.

Každý hráč môže hýbať všetkými figúrkami, ale iba jedným smerom (ktorý mu určí kartička so šípkou na začiatku hry). Navyše hráči hrajú simultánne a nečakajú na poradie. V pôvodnej verzii hry sa dokonca medzi sebou nemôžu rozprávať, táto verzia pre menších je milosrdnejšia.

My máme tú verziu pre starších (8+) a je dosť náročná aj pre nás dospelých, takže deti si ju samé nevyťahujú. Je spomedzi tu spomínaných hier asi najnáročnejšia.

11. Zachráňte rozprávky – Save the Treasure of Fairy Tales (5+)

Túto nemáme vyskúšanú, ale zaujala ma. Zlý kráľ spálil všetky rozprávkové knihy a zostala len jedna, aj tá pokrčená a roztrhaná. No uznajte, tu treba konať!

Hrací plán pôsobí veľmi pekne, je to akože záhrada, v ktorej sú rozhádzané stránky knihy s obrázkami rozprávok. Hráči posúvajú dieliky v záhrade, odhaľujú stránky knihy, a cieľom je zozbierať ich všetky, kým sa k nim dostane kráľ.

Toľko naše tipy na dnes, ale pri príprave na tento článok som s potešením zistila, že Ihrysko má 31 stránok s kooperatívnymi hrami – a najviac ich je pre deti vo veku 10+, aj vyslovene pre dospelých! Takže postupne, ako deti budú rásť, máme čo objavovať!

Medzičasom vzniklo pokračovanie článku – kooperatívne hry približne od šesť rokov. Prečítajte si naše tipy pre rodiny so staršími deťmi!

Čo hovoríte na kooperatívne hry vy? Poznáte? Hrávate? Máte tipy na ďalšie, ktoré tu neboli spomenuté? Dajte vedieť!