Knihy o ľudskom mozgu

Ľudský mozog a jeho vývin ma nesmierne zaujímajú, a preto vždy, keď sa objaví nejaká nová kniha na túto tému, hneď po nej skočím. Tu je môj malý prehľad kníh, ktoré som o ľudskom mozgu prečítala.

Detský mozog vysvetlený rodičom

Toto je pre mňa TÁ JEDNA KNIHA, ktorú radím prečítať každému rodičovi. Pekne, jednoducho, prakticky vysvetľuje, ako funguje a vyvíja sa detský mozog a ako jeho vývin môžeme ako rodičia podporiť. O knihe som písala samostatný článok, mrknite sem.

Detský mozog vysvetlený rodičom

Detský mozog – Novorodenec

Detský mozog – Novorodenec je prvá kniha v novej sérii, ktorá chce postupne odhaľovať rodičom zákonitosti vývinu detského mozgu. Jej cieľom je poskytnuť vedecký základ, ktorý nám pomôže byť lepšími a vedomejšími rodičmi.

Detský Mozog - Novorodenec

Detský Mozog - Novorodenec

Prvá časť sa snaží zrozumiteľne vysvetliť, ako vzniká a vyvíja sa mozog od prvých dní tehotenstva do ukončenia prvého roku života. Kniha proces vývinu mozgu prirovnáva k stavbe a práci robotníkov, čo laikovi ako ja veľmi pomáha sa zorientovať, ale aj tak som niektoré vety musela čítať viackrát po sebe. Druhá – rozsiahlejšia – časť je praktická. Je tu 8 najbežnejších “situácií” v tehotenstve (vplyv stravy, vitamínov, stresu na vývin mozgu dieťaťa…) a 16 z prvého roku života (bonding, plač, typ pôrodu, adopcia, fyzické tresty…- a ako vplývajú na vývin mozgu a psychiku dieťaťa). Poskytnuté informácie a rady sú všetky založené na vedeckých poznatkoch. Autor vychádza z mnohých výskumov a štúdií – na konci knihy je zoznam 205 použitých zdrojov – a prepája ich s vlastnými odbornými skúsenosťami, ako aj skúsenosťami dvojnásobného otca.

Detský Mozog - Novorodenec

Veľmi oceňujem dôraz na psychické zdravie. Vedeli ste, že štatisticky viac žien trpí v tehotenstve depresiou ako tehotenskou cukrovkou? Na tú druhú sa robí u každej ženy skríning, na duševné zdravie sa tehotnej nikto nepýta. Kniha ponúka zopár praktických tipov, ako problémom s duševným zdravím predchádzať, aj pre partnera a blízke osoby tehotnej, ako si všimnúť prípadné začiatky duševnej nepohody a ako ponúknuť pomoc.

Kniha je napísaná veľmi empaticky a autor často radí, čo konkrétne v danej situácii povedať alebo ako sa zachovať. Jednak z pozície rodiča k dieťaťu, ale aj z pozície partnera/blízkej osoby k matke.

Nemyslím, že mi kniha poskytla veľa nových poznatkov. Kĺže skôr po povrchu a zameriava sa na rodičov, ktorí nemajú prečítaných veľa kníh o rodičovstve a výchove, a ktorí hľadajú stručné a rýchle informácie. Takisto by som zmenila umelé fotky z fotobanky typu tehotná mamička nadšene sa usmievajúca nad šalátom. Vizuálne ma takéto niečo na rodičovskej knihe ruší a pôsobí lacno.

Detský Mozog - Novorodenec

Detský mozog – Batoľa

Druhý diel Batoľa sa venuje vývinu detského mozgu od začiatku 2. do ukončeného 3. roka života dieťaťa.

Detský mozog - Batoľa

Prvá stručná časť opäť dáva teoretický základ a prirovnáva vývin mozgu k stavbe domu. Druhá časť, ktorá tvorí väčšinu knihy, je praktická. Obsahuje konkrétne “situácie”, špecifické pre tento vek, ktoré si vyžadujú pozornosť mnohých rodičov. Je tu 12 najbežnejších otázok ohľadom 2.roka (socializácia, odlúčenie od matky, agresívne prejavy, cumlík…) a 12 z 3. roku života (príprava na škôlku, hyperaktivita, zvládanie hnevu, lateralita,…). Každa kapitola obsahuje teoretický úvod a potom modelovú situáciu, kde sú rady, ako sa zachovať, čo je dôležité v našej interakcii s dieťaťom, čomu sa naopak vyhnúť. Dokonca sú tu presne formulované vety, ktoré môžu rodičia použiť. Na záver každá kapitola obsahuje stručné zhrnutie.

Detský mozog - Batoľa

Niektoré kapitoly sú relevantné pre všetky deti v tomto veku, ako rozvoj reči, digitálne technológie, socializácia… Niektoré sú špecifickejšie, napríklad búchanie hlavou, apnoe, dvojjazyčnosť. Z mojich skúseností čím viac detí máte, s tým širšou paletou situácií sa budete vedieť stotožniť.

Poskytnuté informácie a rady sú všetky založené na vedeckých poznatkoch, výskumoch, štúdiách. Tie autor opäť prepája aj so skúsenosťami dvojnásobného otca – v čase, kedy vznikala táto kniha obe jeho dcérky boli práve v tomto veku a tak sa často priamo odvoláva na to, ako tú či inú situáciu riešila ich rodina.

Detský mozog - Batoľa

Niektoré témy boli pre mňa spracované príliš stručne a zaslúžili by si viac priestoru. Také obdobie vzdoru, žiarlivosť, krik a hnev dieťaťa, by potrebovali oveľa viac, ako len pár modelových príkladov. Na tieto témy existujú aj celé samostatné knihy. Takisto nesúhlasím so všetkými tvrdeniami a návrhmi, ale celkovo kniha je písaná v duchu rešpektujúceho, empatického rodičovstva. Celkovo je to však opäť fajn základ pre rodiča, ktorý nečíta veľmi knihy o výchove či rodičovstve a chce len stručný rýchly prehľad.

Detský mozog - Batoľa

Inventing Ourselves – The Secret Life of the Teenage Brain

Autorka je svetovo uznávaná expertka na neurológiu adolescentov a v tejto knihe opisuje, čo sa vie o vývine mozgu v tomto období, ako tento vývin ovplyvňuje konanie tínedžerov a ako sa z týchto poznatkov poučiť.

Inventing Ourselves - Teenage Brain

Tínedžeri sú sebestrední, náladoví a majú sklony správať sa neuvážene a extrémne riskantne. Prekvapivo to o nich písali už Sokrates a Aristoteles! Toto všetko má ale logické vysvetlenie v tom, ako sa vyvíja a formuje ich mozog. Kniha kapitolu po kapitole vysvetľuje, na základne vedeckých štúdií, experimentov, testov, ako sa vytvára osobnosť človeka v období približne od 12 do 20 rokov.

Inventing Ourselves - Teenage Brain

Venuje sa identite a tomu, ako sa v tomto veku dieťa prvýkrát začína zamýšlať nad tým, čo si o ňom myslia a ako ho hodnotia iní. S tým úzko súvisí potreba adolescentov mať kamarátov a byť súčasťou nejakej sociálnej skupiny. Nikdy predtým ani nikdy potom už pre nás rovesníci nebudú takí kľúčoví, ako v období dospievania, a nikdy nebude ich názor pre nás taký dôležitý.

Inventing Ourselves - Teenage Brain

Ďalšia zaujímavá kapitola pre mňa bola tá o riskantnom správaní, s ktorým úzko súvisí aj konzumácia alkoholu a drogy. Vedeli ste, že cannabis je pre mozog (a najmä kognitívne schopnosti) výrazne viac škodlivý pred 18-kou ako po nej?

Inventing Ourselves - Teenage Brain

V závere knihy je zopár konkrétnych odporúčaní, ktoré sformulovali vedci na základe poznatkov o dospievajúcom mozgu. Napríklad fakt, že tínedžeri chodia neskoro spať a nechce sa im ráno vstávať, je priamym dôsledkom meniaceho sa cirkadiánneho rytmu a zmeny v produkcii melatonínu. A keďže toto obdobie je pre nich veľmi náročné a veľa spánku potrebujú, rozumné by bolo prispôsobiť napríklad začiatok školy tak, aby týmto vedeckým poznatkom korešpondovala.

Inventing Ourselves - Teenage Brain

V skratke, veľmi fajn kniha, aj keď pre mňa miestami príliš odborne napísaná a zameraná na teóriu, štúdie, s malým fokusom na praktické využitie.

Čtenáři, vrať se! (Reader, Come Home!)

Perfektná kniha, ktorá popisuje, ako sa menia v dnešnej dobe – v dôsledku digitálnych technológií – ľudský mozog a naše čitateľské zručnosti. Viac v samostatnom článku: Čtenáři, vrať se!

Čtenáři, vrať se

Starajte sa o svoj mozog… a váš život sa zlepší

Minulý rok vyšla kniha o mozgu od Álvara Bilbaa, španielskeho neuropsychológa a autora knihy Detský mozog vysvetlený rodičom.

Základným posolstvom knihy je, že so zvyšujúcou sa kvalitou života sa jeho dĺžka predlžuje, no s tým prichádza aj nárasť chorôb mozgu ako Alzheimerova choroba či demencia. Čiastočne je to prirodzené – čím vyššieho veku sa človek dožíva, tým starší je jeho mozog a vyššie riziko ochorenia. No do veľkej miery je to spôsobené aj životným štýlom a zanedbaním starostlivosti o tento orgán, tak dôležitý a pritom braný za samozrejmosť.

Kniha mi nepriniesla veľa nových, prevratných informácií, no autorov štýl mám rada. Píše zrozumiteľne, pútavo, katastrofické scénare obmedzuje na minimum a skôr sa snaží pozitívne motivovať. V prvých kapitolách sa otestujete, ako dobre sa o svoj mozog staráte. Následne autor pomenuje 6 kľúčov k zdravému mozgu a potom každý rozoberie do hĺbky v samostatnej kapitole.

Zaujímavá pre mňa bola kapitola o kognitívnej rezerve, ktorú si môžeme jednoducho budovať neustálym získavaním nových poznatkov a učením sa nových informácií. Táto naša kognitívna rezerva nám pomáha odďaľovať stárnutie mozgu a odolávať náporu chorôb ako Alzheimer.

Tiež “wow” pre mňa bolo uvedomenie si, že aktívne pôsobenie na sociálnych sieťach môže mať pozitívne účinky na náš mozog, keďže je to vlastne pravidelné písanie “denníka” a formulovanie vlastných myšlienok. Aj to je práca s pamäťou a aj to pomáha udržiavať mozog vo forme.

Takýchto zaujímavých poznatkov tam bolo viac a ja chcem knihu odporúčať každému, kto chce dopriať svojmu mozgu čo najlepšiu starostlivosť.

Zachovaj si zdravý rozum

Zachovaj si zdravý rozum od švédskeho psychiatra a známeho “brain bloggera” Andersa Hansena je kniha o ľudskom mozgu, ktorý sa nestihol prispôsobiť dobe informačných technológií a sociálnych sietí.

Náš moderný svet totiž tvorí iba nepatrný okamih na časovej osi ľudstva a 99,9% svojej existencie prežil človek ako lovec alebo zberač. Aby sme ti to vedeli názorne predstaviť, autor jednu dvojstránku knihy zaplnil bodkami (swipe doľava ak chcete vidieť aj vy). Každá bodka predstavuje jednu generáciu človeka, od praveku do dnes. História ľudstva v 10.000 bodkách. Viete, koľko z tých 10.000 generácií nezažilo svet bez mobilov, socialnych sietí a internetu? Jedna.

Kniha postupne vysvetľuje, ako bol náš mozog “naprogramovaný”, aby nám pomáhal prežiť – a prečo sa všetky tieto “life hacks” teraz stavajú proti nám. Podtitul knihy hlása jej hlavné posolstvo – ako v dobe mobilov ochrániť svoj mozog. Jedna kapitola je venovaná špeficicky deťom a tínedžerom.

Tu je zopár poznámok, ktoré sa mi zdali dôležité:

– 40% z nás by bolo radšej celý deň bez hlasu ako bez mobilu (tak schválne, kam by ste sa zaradili vy?)

– Náš mozog sa dokáže sústrediť iba na jednu vec naraz. Multitasking je vlastne rýchly presun pozornosti z jednej veci na druhú a aj tak tu zostáva tzv attention residue – zvyšok pozornosti, čiže nám trvá chvíľu, kým sa preorientujeme. Ak teda máme pocit, že sledujeme online schôdzu a zároveň odpisujeme na maily, v skutočnosti robíme iba jednu z týchto vecí.

– Viaceré štúdie dokazujú, že už len prítomnosť nášho mobilu nám znižuje kognitívnu kapacitu mozgu, aj keď ho máme v tichom režime. Vo viacerých pokusoch ľudia, ktorí mobil nemali pri sebe (ale odložený napr vo vedľajšej miestnosti) dosahovali lepšie výsledky ako ľudia, ktorí mali mobil položený pri sebe, aj keď ho nepoužívali. Už len prítomnosť mobilu nás totiž rozptyluje a núti nás premýšlať nad tým, či nám niekto neposlal mail alebo nedal like na príspevok.

– Aj snaha nepozerať sa na mobil je pre mozog aktívna činnosť, ktorá nám uberá schopnosť sústrediť sa. Preto je lepšie mať mobil niekde, kde ho nemáme na očiach (ak ideme na kávu s kamarátkou, nemali by sme si mobil vyložiť na stôl).

– Tzv Google efekt alebo digitálna amnézia spôsobujú, že mozog sa rozhodne zámerne si nepamätať veci, ktoré vie, že sú uložené niekde inde (fotogaléria telefónu napríklad). Tým sa nám ale znižuje kapacita pamäte a má to neblahý vplyv aj na našu schopnosť kriticky myslieť a vyhodnocovať informácie.

– Na deti má digitálna éra ešte väčší dopad (a to prevažne negatívny) ako na dospelých. Hlavným dôvodom je, že čelový lalok mozgu sa vyvíja ako posledný – úplne vyvinutý je až niekde okolo 25.-30.roku života. A práve on nám pomáha ovládať sa, krotí impulzívne konanie a tlmí systém odmeňovania – na ktorého princípe fungujú všetky sociálne siete a počítačové hry.

– Ak deťom dávame tablety a digitálne pomôcky skôr ako tesne pred školským vekom, prívlastok “učebný” je skôr naším zbožným želaním – čoraz viac štúdií poukazuje na to, že tieto pomôcky skôr vývoj detí brzdia.

– Na niekoľkých školách vo Veľkej Británii robili pokus a zakázali mobily v škole (nielen počas vyučovania). Všade zaznamenali zvýšenie priemerného prospechu.

– Výskumy ukazujú, že tínedžeri, najmä vo veku 12-16 rokov, sa po zapojení do života cítia menej atraktívni a viac nespokojní so svojím telom. Sebavedomie dievčat – asi nie úplne prekvapivo – klesá výrazne viac ako chlapcov.

– Obrazovky a ich modré žiarenie nepriaznivo vplývajú na kvalitu aj kvantitu spánku detí a tínedžerov. Mnohí tínedžeri priznávajú, že aspoň raz za noc si kontrolujú mobil.

V skratke veľmi zaujímavá, dobre čitateľná kniha.

Zachovajte si bystrosť

Keď prídete na preventívku k lekárovi, baví sa s vami niekedy o tom, ako sa staráte o svoj mozog? Veľa sa v našej spoločnosti hovorí o tom, ako byť fit, ako si udržať zdravé telo. Zaoberáme sa ale dostatočne tým, ako si udržať v dobrej kondícii myseľ?

Zachovajte si bystrosť

Vďaka vede dnes už o mozgu toho vieme veľa. Vieme, že sa vyvíja v podstate celý život. Vieme, že genetika nehrá zďaleka takú úlohu, ako sme predpokladali. Vieme, že kognitívny úpadok nie je niečo, na čo sa treba pripraviť a čo nás v určitom veku čaká. Naopak. Mozog môžeme posilňovať, trénovať, a predchádzať tým jeho úpadku. Pretože prevencia je stokrát účinnejšia, ako liečba už vzniknutých problémov. A kognitívne choroby sa v skutočnosti začínajú doslova desaťročia pred prvými príznakmi.

Neurochirurg Sanjay Gupta nazýva mozog našou čiernou skrinkou. V knihe ZACHOVAJTE SI BYSTROSŤ vysvetľuje, čo všetko o mozgu vieme a ako sa oň máme starať, aby sme si ho zachovali fit. Prvá časť knihy sa venuje samotnému mozgu, najnovších poznatkoch o ňom. Druhá časť je pomerne praktická, autor dáva konkrétne tipy, ako si udržiavať mozog v dobrej kondícii. V skratke pohyb, učenie, oddych, výživa a socializácia. Sú to v zásade logické záležitosti. A mnohé informácie, ktoré sa tu dočítate, ste už určite vedeli. Ale kniha ponúka aj mnoho konkrétnych poznatkov a tipov, ktoré boli pre mňa novinkou.

Zachovajte si bystrosť

Vedeli ste, že podľa najnovších poznatkov potrebujeme minimálne hodinu pohybu a cvičenia denne? Že nestačia prechádzky, a nemal by chýbať silový tréning na posilňovanie svalov? Vedeli ste, že si pletieme pojmy pamäť a naspamäť, a tréning mozgu rozhodne nespočíva v lúštení križoviek? Počuli ste o tom, že počas spánku sa nám mozog “preplachuje”?

Veľmi užitočná kniha, ak sa zaujímate o well-being. Miestami sa mi čítala pomalšie a potrebovala som ju striedať s beletriou, aj keď autor má snahu vysvetľovať fungovanie mozgu pomerne laicky. Predsa len, je to najkomplexnejší ľudský orgán. Ale celkovo je napísaná dobre. Ocenila som najmä vysvetľovanie a búranie mýtov, a takisto poznámky prekladateľa s užitočnými informáciami o Slovensku.

Smútiaci mozog

Smútok je emócia, ktorej sa bojím asi najviac, najmä v spojení so stratou niekoho blízkeho. A keďže som absolútne presvedčená, že najviac sa bojíme nepoznaného, táto kniha bola u mňa jasná voľba. Autorka, neurologička a renomovaná expertka na smútok, v nej predkladá najnovšie vedecké poznatky o tom, ako ľudský mozog spracováva stratu milovanej osoby, zármutok a smútenie.

Áno, kniha rozlišuje zármutok – “intenzívnu emóciu, ktorá vás zaplaví ako vlna”, ktorá je stále sa opakujúci okamih – od smútenia, čo je proces spracovávania zármutku. Prvá časť knihy sa zaoberá práve zármutkom, ktorý vlastne po strate blízkeho môžeme v okamihoch zažívať aj dlhé roky – vždy, keď si na danú osobu spomenieme. Druhá časť sa venuje smúteniu a adaptácii prežívania zármutku.

Kniha krásne vysvetľuje, prečo je pre mozog ťažké pochopiť stratu niekoho blízkeho, a ako sa musí učiť pochopiť to a vyrovnať sa s tým. Ako si mozog vytvára mapy, v ktorých každá nám blízka osoba má svoj čas a priestor, a po smrti z tých našich máp jednoducho nezmizne.

Vyvracia notoricky známu teóriu piatich štádií smútenia od Elisabeth Kübler-Ross. Ak ste si už niekedy niečo vyhľadávali o prekonávaní smútku zo straty, určite ste už počuli o popieraní, hneve, vyjednávaní, depresii a prijatí. Nuž, táto teória je možno populárna, pretože vyzerá univerzálne a jednoznačne, no práve preto je aj zavádzajúca, nič také ako univerzálny model smútenia neexistuje a u každého prebieha trochu inak. Podľa najnovších poznatkov veda vytvorila oveľa presnejší tzv. duálny procesný model, podľa ktorého sa striedajú zážitk zamerané na stratu so zážitkami zameranými na zotavenie.

Vďaka najnovším technológiám už existujú výstupy z funkčnej magnetickej rezonancie, ktoré presne ukazujú, ktoré časti mozgú sú v zármutku aktivované. Niektorí z nás sú pri smútení odolnejší, niektorí prežívajú komplikované smútenie, ktoré môže viesť bez liečenia až ku kognitívnemu úpadku.

V druhej časti smútenie rozdeľuje na minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Poukazuje na časté vracanie sa do minulosti, zožieranie sa úvahami o tom, či sme mohli smrti zabrániť, čo sa malo stať, aby sa to nestalo. Spomína časté sprievodné javy – paniku, problémy s pozornosťou, nespavosť. (Ako lekári rýchlo a ochotne vypíšu smútiacemu zo súcitu lieky, ale tie len nútia človeka spať, nepomáhajú mu riešiť zármutok.)

Kniha je plná odborných informácií, ale zároveň písaná veľmi ľudsky a pomáha nám lepšie pochopiť, ako reagujeme na stratu a učíme sa s ňou vyrovnať. Ak vás zaujíma fungovanie ľudského mozgu, táto kniha sa vám určite bude páčiť.

“Smútenie je forma učenia. Akútny zármutok si vyžaduje, aby sme si osvojili nové návyky, lebo tie staré automaticky zahŕňali nášho milovaného človeka. Každý deň po jeho smrti sa náš mozog mení vplyvom novej reality… Náš malý počítač si musí aktualizovať svoje predpovede, pretože už nemôžeme očakávať, že náš milovaný príde o šiestej domov z práce, ani že zodvihne telefón, keď mu zavoláme.”

Ako sa mozog s nami zahráva

“Mozog, centrum poznania, funguje na základe aproximácie, čiže priblíženia. …naše poznanie jednotlivostí a sveta je vždy nedokonalé. Mozog si na všetko vytvára myšlienkové modely: na naše priateľské a ľúbostné vzťahy, naše ponímanie práce, politickú orientáciu… Často o tom ani nevieme a mozog rozpráva príbehy, ktoré nám pomáhajú lepšie sa vo svete orientovať.”

Táto je napísaná pútavo a číta sa ľahko. Vysvetľuje mnohé javy a efekty, ktoré pôsobia v mozgu a pomáha nám uvedomiť si, ako s nimi pracovať, ak chceme kriticky myslieť.

Zaujala ma napríklad časť o strese, ktorý bol pôvodne pozitívnym mechanizmom zabezpečujúcim naše prežitie zoči voči bezprostrednému fyzickému nebezpečenstvu. Dnes už nie je stres krátkodobý a nárazový, a týka sa skôr termínov v práci či náročného šéfa, náš mozog sa však neadaptoval a tak sa stres mení na dlhodobú úzkosť, ktorá negatívne vplýva na naše fyzické aj mentálne zdravie.

Rovnako zaujímavá je kognitívna disonancia alebo nesúlad medzi informáciami a naším presvedčením, ktorý sa snažíme vyrovnať pre svoj lepší pocit. Alebo takzvané nudges – psychologické malé postrčenia, ktoré majú moc meniť naše správanie bez toho, aby sme to vnimali. Bolo by toho viac…

Kniha opisuje aj vtipné reálne príhody zo života a experimenty, ktoré som čítala aj nahlas deťom a o ktorých sme sa rozprávali spolu.

Ako sa mozog s nami zahráva

Otázky pre špekulantov

A ešte dve knižky, ktoré nie sú priamo o mozgu, ale zato ho dobre trénujú.

Hádanky, hlavolamy, kratšie aj dlhšie otázky, ktoré nútia deti (aj dospelých) premýšlať. Pri väčšine nepotrebujete pero a papier a tak si ich my napríklad čítame a riešime na cestách vlakom či autom. Niektoré si stačí pozorne prečítať a odpoveď je jasná. Niekde si lámeme hlavy všetci a predsa si musíme pozrieť odpoveď (vzadu sú všetky riešenia aj s vysvetlením). Pri niektorých otázkach sa aj dozvieme niečo nové, spoznáme niečo, čo sme nepoznali.

Ak chcete, aby deti mali stále nad čím premýšlať, tieto knihy im rozhodne dajú kopec podnetov.

Knihy sa tematicky dopĺňajú, tak som nevedela, ktorú vybrať a kúpila ich radšej spolu. Jedna obsahuje otázky logické, matematické, o živej a neživej prírode, vesmíre a kalendári. Druhá je zameraná na jazyky, svet, históriu a spoločnosť.

Knihy vydala neziskovka Dobrá škola a nájdete ich u nich na webe alebo napríklad tu.

Pridaj komentár