Výchovu často berieme príliš vážne. Ja určite. Máme zásady, pravidlá, režim dňa, ktorý musíme dodržiavať. A pravidelne strácam trpezlivosť, keď musím dookola omieľať, že po príchode domov si vždy umývame ruky, a že áno, už je naozaj čas ísť domov z ihriska alebo prezliecť sa do pyžama. Veľkým pomocníkom vie byť hravosť. Niektorí rodičia ju majú prirodzene v sebe. Niektorí, ako ja, si ju musia z času na čas pripomínať.
Hravosť je niekedy tá najlepšia rodičovská stratégia. Zlepšuje náladu všetkým zúčastneným a znižuje stres. Je obzvlášť účinná u malých detí, ale funguje v rôznych podobách na deti v každom veku.
„Neprestávame sa hrať preto, že starneme; starneme preto, že sa prestávame hrať. “
G. B. Shaw
Z moralizujúceho dospelého spoluhráč
Ako rodič mám pocit, že musím dohliadať na jasné určovanie hraníc a ich dodržiavanie. Jedna vec, ktorú ma však moje deti naučili, je, že čím neústupčivejšia som a trvám bezpodmienečne na svojom, tým väčší odpor vyvolávam u detí a tým menšiu šancu mám, že bez boja dosiahnem to, čo chcem.
Keď ale vstúpime do detského sveta hry, vytvárame si s dieťaťom naopak silné spojenie. Už nie sme vonkajšou silou, ale kamošom a angažovaným účastníkom!
Prechodné situácie
Malé deti najhoršie zvládajú zmeny a prechody. Obliekanie, odchody z ihriska, čas prestať sa hrať a ísť spať. Deti sú totiž natoľko pohltené tým, čo robia, že prerušenie ich koncentrácie im spôsobuje obrovskú frustráciu. A aj keď vieme tie prechody zjemniť – počkať, kým prejde najhlbšie sústredenie, dať varovanie, že sa prechod blíži (“ešte dvakrát sa šmykneš a potom pôjdeme domov”)… predsa len to často končí hnevom, odmietaním a bojom.
Na deťoch je jedinečné to, ako intenzívne prežívajú každý jeden moment. Celú ich pozornosť pohlcuje to, čo je priamo pred nimi. Nerady sa odpútavajú od toho, čo práve robia a preto pokyny, že majú prestať robiť niečo, a začať robiť niečo iné, v nich vyvolávajú pocit, že o niečo prídu.
Táto jedinečná schopnosť venovať sa niečomu celým svojím bytím je ale zároveň dôvod, prečo hravosť je taká skvelá výchovná stratégia. Prirodzene upúta ich pozornosť a bezbolestne tak vieme prejsť od jednej aktivity k druhej. Deti majú bezkonkurenčnú kapacitu na to, aby sa rutinné veci v živote zdali byť opäť nové a vzrušujúce. Žijú v prítomnosti a sú neustále ochotné pripojiť sa k hocijakej zábave, ktorú vymyslíme.
Miesto nudy zábava a dokonca aj učenie
Okrem toho je fajn hravosť využívať aj pri rutinných záležitostiach, keď sa deťom nechce umývať zuby či ruky alebo upratovať hračky.
Vieme pri tom zapojiť aj učenie – farby, tvary, čísla, vytlieskavanie slabík… Čo vám len napadne.
Používate hravosť na odľahčenie ťažkých situácií? Podeľte sa o nejaké dobré tipy 😉