“V Bengálskom zálive medzi Indiou a Mjanmarskom leží Severný Sentinel, ostrov veľký približne ako Manhattan. V roku 2018 zaplatil 26-ročný Američan skupine rybárov, aby ho tam vzali. Už ho nikdy nikto nevidel.“
Začiatok knihy o generáciách 20. a 21.storočia som si predstavovala všelijak, ale takto veru nie. Rovno sme išli všetci gúgliť Sentinelčanov! Prečo nimi ale autorka začína knihu? Aby poukázala na fakt, že každý človek je ovplyvnený svojím prostredím a dobou, do ktorej sa narodil – s výnimkou obyvateľov Severného Sentinelu, ktorí dnes stále žijú v dokonalej izolácii od zvyšku sveta.
“Prevratná rýchlosť kultúrnych zmien znamená, že vyrastať dnes je úplne iná skúsenosť ako vyrastať v 50-tych alebo 80-tych rokoch – alebo dokonca v roku 2000. Tieto zmeny sú veľmi významné: Obdobie, kedy ste sa narodili, má podstatný vplyv na vaše správanie, postoje, hodnoty a osobnostné vlastnosti. V skutočnosti to, kedy ste sa narodili, má väčší vplyv na vašu osobnosť a postoje ako rodina, ktorá vás vychovala.”
Prečo je dôležité vedieť o jednotlivých generáciách?
Uznanie generačných rozdielov je kľúčové pre pochopenie:
👉 rodinných vzťahov (Prečo moja tínedžerka stále telefonuje? Prečo moji rodičia nevedia, čo je nebinárna?),
👉 pracoviska (Prečo sú mladší zamestnanci takí odlišní? Prečo si to môj šéf myslí?),
👉 duševného zdravia (U ktorých generácií je väčšia pravdepodobnosť depresie a prečo?),
👉 politiky (Ako bude každá generácia voliť, keď starnú?),
👉 hospodárstva (Sú mileniáli skutočne chudobní?),
👉 marketingu (Čo si každá generácia váži? ),
👉 a verejného života (Prečo sa viac mladých ľudí vyjadruje k tejto krajine tak negatívne?).
Kniha Generations od Jean M. Twenge najprv vysvetlí, prečo dáva zmysel hovoriť o jednotlivých generáciách a prečo ľudia, narodení v rovnakej ére, majú podobné zmýšlanie, problémy, ale prečo to neplatí na všetkých a vždy.
Následne podrobne rozoberá generácie 20. a 21.storočia od Silents (narodených v rokoch 1925-1945) až po Polars (nazývaných aj generácia Alfa) – poslednú generáciu detí narodených od roku 2013.
Kapitoly o generáciách predeľuje vždy nejakou veľkou udalosťou danej doby (epidémia AIDS, pád dvojičiek, COVID atď).
Pri každej generácii začína úvodom, kde ju všeobecne charakterizuje, pridáva mená najpoužívanejších mien a mená známych osobností zo sveta filmu, hudby, politiky, ktorí do tejto generácie patria.
Nasledujú špecifické črty generácie – vysvetlené a potvrdené grafmi, štatistikami, výskumom. Ako sa vyvíjalo vzdelanie, rodová rovnosť, vzťah ľudí k manželstvu, aké veľké rodiny si zakladali. Viera, drogy a alkohol, mentálne zdravie.
Autorka naozaj všetko podkladá dátami, a väčšinou dátami zbieranými desaťročia.
Chýbalo mi tu viac pátranie po príčinách, alebo nejaké súvislosti. Zaujímalo by ma PREČO sa niektoré generácie vyvíjali tak a nie inak. Niekde tá logická súvislosť bola, ale nie dosť často na môj vkus. Ale niekde som nedávno čítala, že pýtať sa PREČO nemá až taký zmysel a dôležitejšie je vedieť, AKO ĎALEJ. A to sa kniha zodpovedať snaží.
A takisto – aj keď som vedela, že je to kniha od americkej autorky, a že sa bude zameriavať prevažne na USA – prekvapilo ma, ako veľmi to bolo o USA a ako málo sa dalo z toho použiť na Európu, respektíve na Slovensko. Hlavne to 20.storočie, tam som nachádzala premálo paralel. Život bežných ľudí v USA a v socialistickom Československu sa dosť radikálne líšil.
S mladšími generáciami už to bolo o dosť viac prepojené, a myslím, že tam už väčšina poznatkov platí viac globálne. Ale aj tak má Amerika svoje špecifiká. Najmä stále prítomnú otázku rasovej diskriminácie a delenie demokrati vs republikáni.
Je to určite veľmi zaujímavá literatúra, a inšpirovala ma hľadať niečo ďalšie na tému generácií a medzigeneračných rozdielov.
“Čím viac chápeme perspektívu rôznych generácií, tým ľahšie je vidieť, že sme v tom všetci spolu.”