V knižnici som pri poslednej návšteve našla tieto dve krásne poetické knižky o oslave života a búraní tabu okolo smrti. S deťmi sme ich prečítali na jeden šup a ja som ich rovno hodila do knižného wishlistu, takéto knižky totiž musia mať v našej domácej knižnici permanentné miesto. Tak ako život a smrť nerozlučne patria k sebe a jeden bez druhého nemôže existovať, tak aj tieto knižky by sa mali čítať spolu, pretože tak dávajú dokonalý zmysel. Ja som Smrť a Ja som Život nám prinieslo vydavateľstvo Knižná dieľňa a keď nahliadnete do ukážok, hádam mi dáte za pravdu, že patria k skvostom nášho literárneho trhu.

Ja som Smrť

Prvá vyšla knižka o smrti. Je to téma, ktorú majú dospelí často problém preberať s deťmi a preto sa jej najradšej vyhýbajú, pokiaľ to nie je absolútne neodvratné. Možno aj vďaka tomuto dielu nájdu cestu, ako ju otvoriť.

Ja som Smrť je pre mňa Montessori odpoveďou na otázku, ako s deťmi hovoriť o smrti. Deti by mali odmalička vnímať smrť ako bežnú súčasť života. V Montessori prostredí sú vedené k tomu, aby pozorovali prírodu, spoznávajú životné cykly rastlín a živočíchov, vidia smrť v tých jednoduchších formách pravidelne ako prirodzený proces. Keď nájdeme mŕtveho vtáka, hada alebo myš v tráve, nie je dôvod ho pred deťmi skrývať v domnení, že ich chránime pred niečím nepríjemným. Naopak, môže to byť skvelý prirodzený spôsob, ako im prvýkrát túto tému predstaviť.

Autorka (oboch knižiek) je arteterapeutka a dlhodobo pracuje s projektom klaunov pre deti v nemocniciach, krízových centrách či utečeneckých táboroch. So smrťou má teda bohaté skúsenosti. Hovorí, že v európskej kultúre máme až príliš veľký odstup od smrti, ktorá je úplne prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou života.

“Ja som Smrť. Tak, ako život je životom, ja som smrť.”

Smrť je v knihe vykreslená ako tmavovlasé dievčatko, ktoré na ružovom bicykli jazdí po krajine, a vysvetľuje, kde všade chodí a koho navštevuje. Drobné aj väčšie zvieratká, ľudí s vráskami, ktorí sa už života nasýtili, aj tých ešte nenarodených, ktorým rozpráva o tom, čo je milovať a žiť v srdciach niekoho iného. Pre dospelých to veru miestami nie je ľahké čítanie…

“Keby som odišla, kde by sa našlo miesto pre všetkých, čo sa narodia na zemi? … kde by sa našlo miesto pre nové sny a slová?”

Na záverečných stranách sa stretáva so Životom – ktorý symbolizuje ryšavé dievčatko s anjelskymi krídlami miesto rúk – pretože život a smrť sú vo všetkom, čo sa začína alebo končí. A deti sa dozvedia, čo jediné nezomiera, ani keď sa stretne so smrťou. Uhádnete? ❤️

Ja som Život

Rozprávanie o Smrti dokonale dopĺňa “pokračovanie” o živote. Predstavuje nám, kde všade ho môžeme stretnúť. Sadí semienka, je vo všetkých, ktorí dýchajú a majú srdcia. Poletuje s motýlmi, ktoré žijú len chvíľu, pláva s korytnačkami, ktoré sa dožívajú aj dvesto rokov. Je s nami v každom jednom dychu, dodáva nám silu a nádej. Keď smútime, ľutujeme, milujeme aj strácame.

“Ak sa bojíš mňa alebo života, niečo ti pošepnem…”

Obe knižky by som odporúčala pre deti približne od šesť rokov a na vysvetlenie ponúkam jednu spomienku Marie Montessori. Čítala som niekde jej rozprávanie o tom, ako v jednom Montessori zariadení cez noc umrelo v akváriu zopár rybičiek. Ráno, keď začali prichádzať deti, tie predškolského veku fascinovane konštatovali: “V akváriu sú mŕtve ryby.” a išli sa hrať. Školáci začali rozoberať, prečo ryby umreli, a mali milión otázok, ktoré im v hlave zatienili všetku ostatnú prácu. Tento príklad pekne ukazuje, ako rozdielne vnímajú smrť deti v rôznom veku. Tie mladšie táto téma zaujme, ale rýchlo sa posunú ďalej. Staršie (približne od šesť rokov), ktoré sa už všetkým hlbšie zaoberajú, to zasiahne viac a budú mať potrebu riešiť, diskutovať. Tieto knižky sú plné krásnych, poetických, pravdivých myšlienok a sú stvorené pre tých, ktorí sa nad nimi dokážu zamyslieť.

Môžete si ich kúpiť napríklad v Martinuse: Ja som Smrť, Ja som Život.

Linky sú afiliátne, ďakujeme za vašu prípadnú podporu.