“Cieľom novej medicíny – ktorú nazývam Medicína 3.0 – nie je lepiť rany a posielať pacientov preč, ani odstraňovať nádory a dúfať, že všetko dobre dopadne, ale skôr zabrániť tomu, aby sa nádory objavili a rozšírili. Alebo zabrániť prvému infarktu či vzniku Alzheimerovej choroby.”
Peter Attia verí, že so zdravím je to ako hovorí ten notoricky známy citát: musíme prestať topiacich sa ľudí ťahať z vody, ísť hore prúdom a v prvom rade zistiť, prečo do nej padajú.
Vo svojej knihe Dlhovekosť – Veda o umení dlhého života ponúka svoje rady na kvalitný dlhý život, teda dlhý život prežitý v zdraví. V dnešnej medicíne definuje dva zásadné problémy – že namiesto toho, aby chorobám predchádzala, rieši už len následky, a že človek je často len pasažierom na svojej lodi života miesto toho, aby bol kapitánom.
Autor sa snaží o akýsi balans medzi zrozumiteľnosťou a dôslednosťou – aby kniha bola na jednej strane odborná, ale predsa čitateľná pre laika. Väčšinou sa mu to darí, a kniha sa mi čítala výborne. Ale musím priznať, že občas som sa strácala v príliš detailných opisoch fungovania ľudského tela a chemických procesov, je to fakt veda.
Stratégia a taktika
Kniha sa delí na dve zásadné časti.
Ak chceme mať dlhý život prežitý kvalitne a v čo najväčšom zdraví, potrebujeme vedieť, aké sú najväčšie hrozby a riziká. Tomu sa venuje prvá časť – opisuje štyroch “jazdcov apokalypsy”, teda choroby, ktoré sú najčastejšie príčinou smrti modernej civilizácie. Sú to kardiovaskulárne choroby, rakovina, Alzheimer a metabolické poruchy/diabetes. Spomína tu najznámejšie mýty a skratky, ktorým mylne veríme. Zdá sa, že v rámci prevencie sledujeme napríklad rôzne parametre, ktoré nám v zásade nehovoria nič dôležité, napríklad cholesterol. Alebo prinášajú informáciu, že je niečo zle, až keď už je príliš neskoro.
Druhá časť sa potom venuje tomu, čo robiť, aby sme žili dlho v zdraví. Súčasná medicína sa spolieha na zákroky a lieky. Medicína 3.0, ako nazýva autor medicínu budúcnosti, má 5 širokých oblastí taktík:
- pohyb,
- výživa,
- spánok,
- emocionálne zdravie
- exogénne molekuly (lieky, hormóny, výživové doplnky).
“O cvičení, výžive, spánku alebo emocionálnom zdraví sme sa (počas štúdia na lekárskej fakulte) neučili takmer nič. Možno sa to pomaly mení, ale ak dnes niektorí lekári týmto veciam rozumejú a sú schopní vám skutočne pomôcť, je to pravdepodobne preto, že si tieto informácie sami vyhľadali.”
Ani jedna z týchto taktík pritom nefunguje samostatne, ide nevyhnutne o kombináciu všetkých. (Autor ale podľa všetkého verí, že najdôležitejší je pohyb.) Samozrejme, každej z týchto oblastí venuje desiatky strán s konkrétnymi tipmi a radami. Autor nie je zástancom jedného konkrétneho druhu stravovania či športu. Nejde o aeróbnu pohybovú aktivitu vs silovú – je to o vhodnej kombinácii. Každý jeden z nás si musí nájsť vhodný balans.
“Aj malá každodenná aktivita je oveľa lepšia ako nič. Ak vôbec necvičíte a začnete sa venovať fyzickej aktivite aspon deväťdesiat minút týždenne, dokážete znížiť riziko úmrtia zo všetkých príčin o 14 percent. A je veľmi ťažké nájsť liek, ktorý by mal podobné účinky.“
Kniha rozoberá tri dôležité dimenzie pohybu, ktoré sú pre zachovanie dobrej kondície vo vysokom veku nevyhnutné – kardio (aeróbna vytrvalosť a efektivita), silový tréning a tréning stability. Zdôrazňuje silu úchopu a celkovo schopnosť človeka nosiť veci – sme jeden z mála živočíšnych druhov, ktorý je vyslovene uspôsobený na chytanie a nosenie vecí. (Nemohla som si pri tejto časti knihy s úsmevom nespomenúť na moje roky na materskej, kedy som vláčila jedno či dve deti, nákupy, odrážadlá, prebalovaciu tašku a neviem, čo všetko ešte… snaď to bolo prospešné pre moju dlhovekosť :-))
Čo sa týka stravovania, kniha vysvetľuje tri základné stratégie: kalorickú reštrikciu, potravinovú reštrikciu a časovú reštrikciu. Do týchto sa zmestia v zásade všetky diéty, o ktorých ste kedy počuli. Autor však hovorí, že dôležitejšie je zaoberať sa výživovou biochémiou – teda pre každého človeka “ušiť na mieru” taký stravovací režim, ktorý jeho telu najviac vyhovuje. A rozoznáva štyri makroživiny, ktoré v tomto ohľade sleduje: alkohol, sacharidy, proteíny a tuky. Z toho v zásade proteíny sú pre nás absolútne nevyhnutné.
Ich názov proteíny je odvodený z gréckeho slova proteios, čo znamená primárny!) Ich dostatočný prísun je kľúčový pre udržanie svalovej hmoty a tým dobrého fyzického zdravia. Minimálne odporúča 1,6g/kg hmotnosti denne, aktívnym ľuďom skôr 2,2.
Tu je ešte zopár mojich (úplne random) poznámok, ktoré som si z knihy Dlhovekosť vypísala. Ale fakt len zopár, je tam toho dosť, tak si radšej prečítajte knihu…
- Čím sme starší, tým viac by sme mali zameriavať našu pozornosť nie na sacharidy či tuky, ale skôr bielkoviny. Ich dostatočný prísun je kľúčový pre udržanie svalovej hmoty a tým dobrého fyzického zdravia.
- Nepraje nám doba hojnosti a prejedania, striedmosť (resp. mierny nedostatok) jedla sa ukazuje dlhodobo ako veľmi prospešná.
- Existuje látka zvaná rapamycín, pôvodne z ostrova Rapa Nui, ktorá má, zdá sa, naozaj schopnosť predlžovať život. Aktuálne prebiehajú testy a štúdie, a aj sám autor ju vrámci testovania užíva.
- Človek takmer vôbec neabsorbuje cholesterol z jedla, ale vytvára si ho sám. Táto mylná predstava vznikla z testovania na králikoch a kurčatách, ktoré túto “schopnosť” majú.
- Pri rakovine (“vládkyni všetkých chorôb”) sa autorovi zdá dôležité smerovať výskum do metabolizmu rakovinových buniek a do možností využitia vlastného imunitného systému na ich detekovanie a ničenie.
- Dentálna hygiena (a používanie dentálnej nite!) môže pomáhať pri prevencii (nielen) Alzheimerovej choroby. V ústnej dutine sa môžu vyskytovať baktérie, ktoré nám spôsobujú zápaly vedúce k vážnejším, naoko nesúvisiacim, ochoreniam.
Knihu Dlhovekosť – Veda o umení dlhého života vydalo vydavateľstvo Tatran a nájdete ju priamo u nich tu alebo v každom dobrom kníhkupectve.