Detský mozog vysvetlený rodičom

Hneď na úvod chcem napísať, že toto nie je recenzia. Táto kniha je skvelá a odporúčam ju každému rodičovi, ktorý chce laicky pochopiť, ako sa vyvíja detský mozog, myslenie, emócie a inteligencia. A obsahuje toľko dobrých myšlienok, že si ich musím niekam zaznamenať, aby som ich nezabudla. A keď si ich vypíšem takto do článku, možno budete mať z toho osoh aj vy 🙂 Dúfam, že tieto poznámky nebudú príliš vytrhnuté z kontextu a budú pochopiteľné, ak nie, kľudne mi napíšte a môžete to vydiskutovať… Alebo vás to možno navnadí prečítať si celú knihu 🙂

Detský mozog, Martinus

Úvodná strana ponúka tento citát:

Poznámky ku knihe Detský mozog vysvetlený rodičom

Deti prebúdzajú v každom dospelom schopnosť spojiť sa s tým bezprostredným, výnimočným dieťaťom, ktorým raz bol. Prítomnosť našich detí v našich životoch je vzácnym darom, dávajú nám príležitosť nadviazať spojenie s tou stránkou mozgu, ktorá sa v našom vnútri smeje, hrá a sníva.

Keď sa nám narodí dieťa, stávame sa zaň zodpovednými v rôznych ohľadoch. Poskytujeme im fyzickú starostlivosť, finančnú zábezpeku, ale predovšetkým sme zodpovední za ich výchovu.

“…vychovávať dieťa nie je nič iné ako podporovať ho v rozvoji mozgu, aby mu raz tento mozog umožnil byť nezávislý, dosiahnuť ciele a mať zo seba dobrý pocit.”

V súčasnosti máme k dispozícii viac informácií a poznatkov o detskom vývoji, ako kedykoľvek predtým. Zároveň ale máme väčšiu šancu sa zmýliť. Stratili sme vo výchove detí hodnoty. Dlhá pracovná doba, nedostatok pozornosti, nedostatok trpezlivosti a hraníc,… príchod smartfónov a tabletov – môžu za závratný nárast porúch pozornosti a depresií u detí.

Existuje množstvo zázračných programov na rozvoj inteligencie dieťaťa, ich hlavným záujmom je však zrýchliť prirodzený proces vývinu mozgu – a vývin mozgu nie je proces, ktorý by sa dal urýchliť bez toho, aby stratil nejakú svoju vlastnosť.

“Rovnako ako geneticky upravená paradajka, ktorá dozrieva v priebehu niekoľkých dní a dosahuje “dokonalý” rozmer a farbu, ale stráca svoju charakteristickú chuť, aj mozog, ktorý sa vyvíja pod tlakom, ponáhľa sa a preskakuje etapy, môže cestou stratiť časť svojej podstaty. Empatia, schopnosť počkať, pocit pokoja či lásky sa nedajú pestovať tempom skleníka a vyžadujú pozvoľný rast. Len trpezliví rodičia sa dočkajú od svojho dieťaťa tých najlepších plodov, pretože im ich dá vo chvíli, keď je na to samo pripravené.”

Základné princípy vývinu detského mozgu:

Dieťa je ako strom.

Má prirodzený sklon plne sa rozvíjať, rásť a napĺňať svoj potenciál. Potrebuje len, aby sme mu dôverovali.

Každá chvíľa sa počíta.

Dieťa nepotrebuje zložité programy včasnej stimulácie, drahé kurzy ani najlepšiu škôlku v okolí. Potrebuje, aby sme trávili spolu čas. Nič viac.

Abeceda mozgu v kocke:

V mozgu sa vytvárajú medzi neurónmi spojenia-synapsie, keď sa dieťa učí niečo nové.

Mozgová kôra pozostáva z pravej a ľavej hemisféry. Ľavá má racionálny, logický, pozitívny a kontrolný charakter, ovláda pravú ruku a je dominantná u väčšiny ľudí. Pravá je viac intuitívna, umelecká a emocionálna.

Ľudský mozog sa vyvíjal v priebehu miliónov rokov a v súčasnosti môžeme povedať, že má tri štruktúry: Primitívny, emočný a racionálny mozog. Každý má inú úlohu. U detí je dominantný primitívny a emočný.

Rovnováha

Stredná cesta, žiadne extrémy. Rovnováha medzi emočným a racionálnym mozgom.


Možno by ste si radi prečítali: 7 kľúčových Montessori fráz pre efektívnu komunikáciu s deťmi


Nástroje na podporu rozvoja mozgu

Motivácia

Tak ako dospelý, aj mozog dieťaťa sa každodenne snaží o uspokojovanie vnútorných potrieb istoty, rozvoja a lásky. Veľmi dôležitou súčasťou práce rodičov je naučiť dieťa, aby dokázalo uspokojiť svoju motiváciu vrámci kultúry, v ktorej žije. Aby sa mozog mohol úspešne prispôsobiť, musia byť splnené dve podmienky: primeraná odmena za vhodné správanie a dobre nastavené hranice.

Detský mozog, odmeny a tresty

Dve kapitoly autor venuje tomu, ako fungujú odmeny, tresty, pochvaly a pokarhania. V tejto téme som myslela, že mám dosť jasno, ale dozvedela som sa veľa nového a užitočného. Nedá sa to tu narýchlo zhrnúť a asi sa pokúsim k odmenám a trestom urobiť extra článok.

Hranice

Hranice sú kontroverzná téma a pre mnoho rodičov je ťažké stanoviť ich a dbať na ich dodržiavanie, pretože sa boja hnevu dieťaťa. Hranice sú však zásadné pre výcvik mozgu. Existuje oblasť v mozgu – prefrontálna kôra – ktorá je zameraná výlučne na určovanie hraníc a ich presadzovanie. Ľudský mozog venoval milióny rokov vývoju štruktúr stanovenia hraníc, pretože zlepšujú šance na prežitie a na život v spoločnosti.

Pri nastavovaní hraníc musíme my rodičia byť absolútne vnútorne presvedčení, že to robíme pre dobro dieťaťa, a nemali by sme najavo dávať pochybnosti alebo neistotu. Čím sme istejší, jasnejší, pokojnejší a vrúcnejší, keď hovoríme “nie”, tým ľahšie nás dieťa pochopí.

Stanovením hraníc zabraňujeme tomu, aby sa vytvárali neurónové spojenia, ktoré majú na svedomí nevhodné správanie, a tým zabraňujeme tomu, aby sa toto správanie opakovalo.

Detský mozog, hranice

Hranice sú súčasťou života dieťaťa od narodenia a je dôležité, aby si na ne postupne zvykalo. Prívetivé: “Teraz nie.” alebo “Počkaj chvíľku.” buduje v detskom mozgu spojenie, ktoré mu pomôže v priebehu celého života.

Sedem pravidiel pre stanovenie hraníc bez drámy: Rýchlo. Predtým. Stále. Súdržne. Pokojne. S dôverou. S láskou.


Prečítajte si aj: Päť jazykov lásky pre deti


Emocionálna inteligencia

U dieťaťa do šesť rokov má kľúčovú úlohu emočný mozog. Je poháňané radosťou, zlosťou, túžbou, strachom, a preto ako rodičia musíme vedieť podporiť jeho emočný rozvoj.

Emočný mozog ale zohráva rozhodujúcu rolu aj v dospelosti, aj keď si to až tak neuvedomujeme. Všetky najdôležitejšie rozhodnutia v živote robíme prevažne na základe emócií a len v malej miere racionálne – voľba životného partnera, rozhodnutie o kúpe domu… Emócie sú často neviditeľné, ale predstavujú 70% energie mozgu. Roky výskumov dokazujú, že ľudia s vyššou emocionálnou inteligenciou sú šťastnejší, robia správnejšie rozhodnutia, sú lepší vodcovia.

Ako emočný mozog u detí rozvíjať?

Puto

Dieťa si na základe vzťahu s rodičmi vytvára predstavu o tom, aký svet ho obklopuje. Ak vyrastá s milujúcimi rodičmi, bude svet považovať za pekné a bezpečné miesto, čo je základ dobrej emocionálnej inteligencie. Rodičia by mali:

  • vytvoriť bezpečné a predvídateľné prostredie,
  • vždy deťom hovoriť pravdu,
  • udržať si fyzický kontakt, aj keď dieťa rastie,
  • snažiť sa, aby počet pozitívnych poznámok na adresu detí každý deň prevýšil počet príkazov, inštrukcií a negatívnych poznámok.

Dôvera

Sebadôvera má genetickú zložku (niektoré deti v troch rokoch bez problémov vedú konverzáciu s cudzím človekom na prechádzke, iné sa ešte v šiestich hanbia aj vlastného strýka), ale každé dieťa si vie vybudovať sebadôveru, ak má na to vhodné podmienky – cítiť zodpovednosť a dôveru svojich blízkych.

My ako rodičia sa musíme zbaviť nedôvery v dieťa – pocitu, že neustále potrebuje našu pomoc. Opäť citát Marie Montessori:

“Nikdy by sme nemali pomáhať dieťaťu, ktoré sa cíti schopné dosiahnuť niečo samo.”

Ak totiž zakročíme a pomôžeme mu, v skutočnosti tým prejavujeme nedôveru v jeho schopnosti. A detský mozog kopíruje túto našu nedôveru. Ak si robíme takto celé dni starosti o zdravie, bezpečie dieťaťa, jeho mozog chápe len dve veci: svet je nebezpečný a neviem životu čeliť sám.


K téme: 9 viet, ktoré vám pomôžu vychovať vytrvalé deti


Samozrejme k budovaniu detskej sebadôvery je dôležitá aj pozitívna – a nepodmienená ani ničím nenegovaná – spätná väzba. (“Bol si veľmi odvážny!” namiesto: “Bol si veľmi odvážny, ale nabudúce by si to mohol urobiť rýchlejšie!”) Dôležité je sústrediť sa na proces a nie na výsledok – ak pochválime dieťaťu výsledok, jeho neuróny budú vyhľadávať ďalšie úlohy, ktoré sa dajú ľahko vykonať, pretože sa učí, že “odmena” sa objaví vtedy, keď úloha dopadne dobre. Bude sa vyhýbať ťažším a náročnejším úlohám, pretože sa bude báť neúspechu (lebo vtedy ma rodič nepochváli).

Ďalším kľúčom k sebadôvere je zodpovednosť. Odmalička musíme deti viesť k zodpovednosti za seba, svoje okolie. Upratovať po sebe hračky, nosiť smeti do koša, odložiť po jedle tanier a pohár…

K budovaniu zdravej sebadôvery patrí aj uznanie pocitov a vôle dieťaťa. Nemajme pocit, že im musíme pomáhať robiť lepšie rozhodnutia.

Typický príklad z knihy.

“Paulínka, čo si praješ na narodeniny?”

“Balíček jahodových žuvačiek.”

“Ale to je veľmi málo, môžeš požiadať o niečo väčšie!”

Aj keď bol úmysel rodičov dobrý, výsledok je, že dievčatko, ktoré by bolo nadšené zo žuvačiek, si kúpi bábiku, z ktorej nemá zďaleka takú radosť.

Možno ste niečo takéto zažili s deťmi. U nás určite bolo množstvo situácií, kedy by som deťom najradšej poradila, aby sa rozhodli inak, lepšie, výhodnejšie. A chce to veľkú vôľu, nezasiahnuť 🙂

Vyrastať bez strachu

Najvýznamnejšou súčasťou rozvoja emocionálnej inteligencie je schopnosť prekonávať strach. Dieťa sa dostane do mnohých situácií, v ktorých bude cítiť strach. A ak sa naučí, ako čeliť strachu, bude mu to prospešné celý život.

Čo nepomáha:

  • zľahčovať situáciu, popierať detský strach (veď sa nič nedeje, upokoj sa…)
  • kričať na dieťa, obviňovať ho.

Čo pomáha:

– pomôcť prijať situáciu, pochopiť a vysvetliť, čo dieťa cíti (naľakal si sa, lebo ten pes bol veľký)

– byť spriaznenou dušou, aby dieťa cítilo, že sa jeho strachom nevysmievate, že mu rozumiete, že ho beriete vážne

– diskutovať o tom, aké dôležité je čeliť strachu, a pomôcť deťom prekonať strach.

Asertivita

Ľudia s dobrou emocionálnou inteligenciou sú asertívni, teda schopní povedať, čo si myslia, čo chcú a nechú, úctivým spôsobom. Deťom pomôžeme byť asertívnymi predovšetkým tak, že sami budeme asertívni. Ak dieťa pozoruje, že mama a otec čelia malým medziľudským konfliktom jasne a s rešpektom, aj ono si rozvíja asertívny štýl komunikácie.Nemusia to byť žiadne dramatické

Najväčší problém majú rodičia byť asertívni v správaní voči vlastným deťom. Často si vymýšľajú rôzne výhovorky, lži, výmysly, len aby nemuseli čeiť hnevu svojich detí. Už sice málokedy používame “bubákov” alebo “ježibaby”, ktoré odnášajú zlé deti, ale stále sa deťom často vyhovárame, aby sme nemuseli priamo povedať, čo chceme/nechceme.

Detský mozog, asertivita

(Ja niekedy na kurzoch počujem: “Uprac to, aha, Naďa sa pozerá, či poslúchaš.” :-))

Detský mozog, Šťastie

Intelektuálny mozog

Intelektuálne schopnosti sú takmer výlučne doménou mozgovej kôry. Intelektuálny mozog má u detí menší význam ako u dospelých, so svetom nadväzujú vzťah najmä cez ten emočný. My rodičia odovzdávame deťom jazyk, pravidlá, zvyky a užitočné znalosti o svojej kultúre. Pre ľudský mozog neexistuje žiadny zložitejší stimul než iná ľudská bytosť – pochopiť odtiene hlasu, mimiku tváre, gramatiku, pohnútky iného človeka je jedinečná výzva. Napriek tomu sa mnohí rodičia nechajú nahovoriť na kadejaké stimulačné programy, aplikácie na mobiloch či tabletoch, v domnienke, že ide o prospešný stimul pre dieťa. V skutočnosti je to naopak a nič nie je väčším stimulom pre vaše dieťa, ako obyčajná konverzácia s vami.

Pozornosť

V tejto časti knihy je niekoľko strán venovaných škodlivému vplyvu technológií na deti a tomu, prečo tablety, smartfóny a počítačové hry nepatria do rúk deťom do 6 rokov. Sú tu pre mňa sice nové poznatky a informácie o tom, ako tieto technológie pôsobia na detský mozog, ale tým, že u nás deti (vo veku 8 a 6 rokov) ešte stále prístup k technológiám nemajú žiadny (s výnimkou pozretia si fotiek z dovolenky alebo natočeného videa), nemám potrebu si to tu zapisovať. Tablety, mobily, počítačové hry, ani hovoriace knihy neuznávame, a deti nielen že toto akceptujú, nemajú s týmto postojom najmenší problém. Aj televízor raz za týždeň na hodinku im bohate stačí. (Ale inak sú to úplne normálne deti, fakt!)

Plná pozornosť je široká, pokojná, a vydrží deťom až do konca aktivity. Úzko súvisí so schopnosťou sústrediť sa a preto by sme deti nemali absolutne vyrušovať, ak sa na niečo sústredia. Sústredenie a pozornosť môžeme deťom pomáhať budovať rôznymi mindfulness cvičeniami (dýchanie, sledovanie oblakov, listov na strome…), neprerušovanou konverzáciou. Najväčším nepriateľom pozornosti a koncentrácie je kontakt s obrazovkou.

Pamäť

Dobrá pamäť dieťaťu pomáha rýchlejšie sa učiť. Buduje sa najmä v prvých rokoch a rodičia sú hlavní protagonisti tohto budovania. Ako deťom pomôcť rozvíjať pamäť?

  • Rozprávaním príbehov nielen o tom, čo sa aktuálne deje, ale o minulosti dieťaťa, čo sa mu stalo, koho stretlo, aký malo zážitok…
  • Organizácia. Deti majú dobrú pamäť, no ich spomienky sú nezorganizované, rozptýlené. Môžeme im pomôcť urobiť si vo veciach poriadok – naučiť ich orientovať sa v čase, pomôcť im pochopiť triedenie informácií, nadradené a podradené pojmy…
  • Rozsah. môžeme deťom pomôcť spomenúť si na detaily, zámerne sa ich pýtať na drobnosti, ktoré im pomôžu rozšíriť si spomienky.

Sebakontrola

Priamno úmerne súvisí so štúdijnými výsledkami a spoločenskou integráciou. Ako ju budovať?

  • Odmalička mu pomáhať zvládnuť menšie frustrácie, neuspokojiť jeho potreby hneď, ako sa vyskytnú. Dieťa dokáže zniesť trochu nepohodlia, dôverujme mu.
  • Stanovovať a dodržiavať hranice.
  • Rozkúskovať náročnejšie aktivity do menších krokov (upratovanie hračiek, obliekanie sa) tak, aby to zvládlo samé a malo pocit, že má situáciu pod kontrolou.
  • Predvídať budúcnosť. (Vycikáme sa pred spaním, aby sme sa v noci nepocikali. Pripravíme si školskú tašku večer, aby sme ráno na nič nezabudli.)

Tvorivosť

O tom, ako u detí pestovať tvorivosť, som sa tu tiež nič nové nedozvedela, ale mnohé z toho, čo je v knihe, spomínam v mojich článkoch o tvorení s deťmi:

Ako tvoriť s deťmi

12 + 10 tipov na tvorenie s najmenšími

Tvorenie s deťmi: Proces vs výsledok

Na záver…

Knihu Detský mozog vysvetlený rodičom si kúpite tu.

Mnoho myšlienok v tejto knihe sa zhoduje s (a možno priam vychádza z) Montessori metódou. Môj zoznam dobrých Montessori kníh nájdete tu.

A vtipná bodka. Autor sľubuje, že v poslednej kapitole je zoznam aplikácií do mobilov a tabletov, ktoré sú vhodné na rozvoj detského mozgu. Toto je tá kapitola 🙂

Detský mozog vysvetlený rodičom

Pridaj komentár