Najprv sme skúmali, ako čokoláda chutí, aký je rozdiel medzi horkou a mliečnou, alebo ako môže existovať čokoláda biela. A urobili sme si čokoládové misky s pomocou balónov. Prečítate si o tom v tomto článku.
Naše čokoládové bádanie pokračovalo pokusom, kakaovým obchodom a hrou na chocolatierov.
Prečo sa čokoláda v ústach topí?
Keď zjeme jablko alebo rožok, musíme ich rozkúsať, inak by sme ich nevedeli prehltnúť. Keď si však do úst dáme čokoládu, nemusíme robiť vôbec nič a sama sa nám tam roztopí. Prečo? Urobili sme si jednoduchý pokus.
Do uzatvárateľného vrecka sme dali malé kúsky čokolády. Vrecko sme potom ponorili do studenej vody. Čokoláda sa v nej neroztápala. Po lyžiciach sme pridávali horúcu vodu, do vody strčili teplomer a čakali, čo sa bude diať.
Čokoláda sa začala topiť, keď teplomer vo vode ukazoval približne 32 stupňov Celzia.
Potom sme si zmerali teplotu my a nameraná teplota bola ešte väčšia. Je teda jasné, prečo sa nám čokoláda v ústach – alebo v rukách – topí!
Domáca továreň na čokoládu
Francúzština má krásne meno pre ľudí, ktorí vyrábajú čokoládu – sú to chocolatiers. Neviem, či aj v slovenčine na to máme výraz, ale nenapadá mi nič výstižné. Aj deti sa chceli zahrať na takých chocolatierov a skúšali vyrábať vlastné malé čokoládky. Vyskúšali sme tzv. mendiants – čokoládové disky posypané rôznym sušeným ovocím a orechmi. (Slovenský názov mi opäť uniká!)
Na začiatku bol vypracovaný detailný postup:
Roztopila som im kvalitnú horkú čokoládu, a do menších misiek aj bielu a mliečnu. Potom vymýšlali, aké ingredience použiť. Napadlo im všetko možné, od klasických hrozienok až po pukance či gumových medvedíkov… Tie exotickejšie prísady sme našťastie nemali doma 🙂
Potom sa s nadšením pustili do roboty. Na tanier pokrytý alobalom si každý vytváral svoje čokoládové kreácie. Základ tvorilo vždy koliečko tmavej čokolády, a naň ukladali hrozienka, slnečnicové semienka, oriešky… Dozdobovali ich potom bielou a mliečnou čokoládou. Pridala som sa aj ja – povedzme si na rovinu, robiť chocolatiera je pekná zábava 🙂
Po pár hodinách čokoládové mendiants ztuhli v chladničke a boli hotové.
Písanie do čokolády
Veľkáčka vymyslela, že by sme si z čokolády mohli urobiť list papiera a písať. Nápad to bol skvelý a tak sme rozotreli tekutú čokoládu na väčšej ploche, zobrali drevené špajle a pustili sa do písania a kreslenia.
Pralinky z plastelíny
V chladničke sme mali hnedú domácu plastelínu, a tak som do nej prisypala trochu kakaa a bola z nej razom plastelína čokoládová. Vytiahli sme vykrajovátka, valčeky, nožíky a vyrábali čokoládové mňamky.
Čokoláda ako mena
V dávnych časoch bola čokoláda taká vzácna, že sa používala dokonca ako platidlo. Len vraj bol menší problém s falšovaním. Niektorí mudrci totiž dávali do obehu kakaové zrná vyrobené napríklad z hliny.
To ma inšpirovalo k jednoduchej hre na obchod, pri ktorej si deti precvičili počítanie a jednoduché matematické operácie.
Z našej kakaovej plastelíny sme si najprv ušúľali peniaze – teda kakaové zrná. Ja som potom vyrobila cenník a rôzne nákupné zoznamy.
Celá príprava od nápadu po hotový produkt trvala asi pol hodinu. Použila som na to jednoducho nálepky, ktoré som doma našla. Keby som to urobila v PC, ponuka obchodu mohla byť pestrejšia a asi by to celé aj vyzeralo trochu elegantnejšie 😉
Úlohy sú samozrejme náročnosťou veľmi ľahko prispôsobiteľné veku a schopnostiam detí. Je to veľmi efektívny spôsob, ako napríklad cez prázdniny prinútiť školákov počítať.
U nás má táto hra preveliký úspech a zvažujem, že dorobím ďalšiu sadu kariet, aby sme ju trochu oživili.
Hľadanie čokoládového pokladu
Pred pár dňami som na tomto blogu čítala, ako pomocou kávy upiecť papier na takú správne starú mapu k pokladu. Keďže sme boli práve uprostred nášho čokoládového týždňa, rozhodli sme sa hneď to vyskúšať s kakaom miesto kávy.
Najprv deti dobre pokrkvali zopár bielych papierov, potom sme do malého pohárika zarobili trochu kakaa s vodou, vystretý papier sme položili na plech a poliali ho kakaovou vodou.
Keď bol z oboch strán poriadne poliaty, dali sme plech piecť do rúry na cca 70 stupňov a chodili kontrolovať, kým nebol suchý.
Urobili sme takto 4-5 papierov a vyšli skvele, navyše pekne voňajú 🙂 Najautentickejšie vyzerajú tie, ktorým sme – keď boli mokré – poodrtrhávali rohy, aby boli nepravidelné.
No a keď už sme mali tie papiere, urobila som deťom rýchle hľadanie (čokoládového) pokladu. Na jeden papier som im nakreslila mapu bytu a vyznačila číslami miesta, kde som schovala farebné papieriky so slovíčkami. Keď deti všetky papieriky našli, prečítali, a zoradili do správneho poradia, dozvedeli sa, kde je poklad ukrytý.
[…] Pokračovanie o čokoláde v pokuse, písaní a peniazoch ? […]
[…] a zistili, že v istej dobe bola taká vzácna, že fungovala ako platidlo. Písala som o tom tu, bola to pre deti veľká zábava a s týmto obchodom sme sa hrali do zblbnutia ?. Deti sčítali, […]
[…] Čokoláde sme sa venovali v lete pred dvomi rokmi. Ochutnávali sme, hrali sa na chocolatierov, robili pralinky z čokoládovej plastelíny, hľadali čokoládový poklad a ešte neviem, čo všetko. Písala som o tom tu a tu. […]