Prvý týždeň prázdnin sme strávili v malebnom meste Štrasburg na východe Francúzska. Symbolom tohto mesta je BOCIAN a viete čo? Bociany tam sú fakt na každom kroku!
Bývali sme pri obrovskom parku de l’Orangerie, kde je vrámci minizoo aj chovná stanica bocianov. Bociany sme si teda mohli naozaj dôkladne preštudovať. Deti hneď vypozorovali, že bociany v chovnej stanici sú čistučké a biele, zatiaľ čo tie voľne sa pohybujúce sú oveľa viac ufúľané a biele perie majú zošednuté. Usúdili, že bociany na slobode asi majú viac zábavy.
Bociany nás fascinovali. Pri prechádzkach parkom často pri nás nejaký pristál, poprechádzal sa, napil z fontány či našiel niekde nejakú zaujímavú halúzku, a zase odletel.
V prvý večer som narýchlo konzultovala google a objavila som pekný zdroj rôznych bocianích aktivít (link je na konci článku). Urobili sme si teda taký bocianí (doslova päťminutový) miniprojekt, aby sme sa o nich čo-to dozvedeli.
Vieš stáť ako bocian?
Sú to pomerne veľké vtáky, čo sa odráža najmä na ich vzlietaní. Chvíľu im trvá, kým sa “odpichnú” od zeme a aj to si pomáhajú tak, že sa nohami odrážajú. Takisto vďaka tomu nemusia počas letu príliš mávať krídlami. Keď raz dosiahnu určitú výšku, stačí ak na oblohe už iba plachtia s roztiahnutými krídlami. Syn si hneď spomenul na nedávne vystúpenie sokoliarov, kde niečo podobné hovorili aj o väčších dravcoch.
Deti veľmi zaujala aj bociania dlhonohá chôdza a snažili sa ju napodobniť.
A potom sme skúsili aj stáť ako bocian – na jednej nohe. Takzvaný “stork stand” je dokonca presne definovaný test rovnováhy, ktorý slúži na meranie fyzickej zdatnosti! (Ak si chcete zmerať sily, tu je popis, ako sa robí stork stand podľa pravidiel a aj hodnotiaca tabuľka.)
My sme to nerobili úplne podľa pravidiel, ale zato sme mali viac obtiažností. Okrem základného postoja totiž bola aj verzia, kde sme sa najprv museli zatočiť sa párkrát okolo svojej osi a potom robiť bociana – čo už sme vydržali všetci nanajvýš pár sekúnd – a úplne najťažšie pre nás bolo to celé zvládnuť so zavretými očami.
Čo jedia bociany?
Vytlačila som deťom aj jednoduchý kruh, na ktorom je znázornené, čo bociany jedia. (Na kruhu boli nápisy po anglicky a deti k nim mali vystrihnúť a nalepiť príslušné obrázky. Keďže deti čítať po anglicky nevedia, napísala som im ceruzkou slovenské názvy a tak si potrénovali aj malkáči čítanie.) Vysvetlili sme si, že práve na lovenie potravy vo vode má bocian špeciálne prispôsobený dlhý zobák, vďaka ktorému si nemusí do vody namáčať celů hlavu.
Bociany v bájkach
Na spomínanom linku som našla aj tri Ezopove bájky, ktoré sú o bocianovi. My sme poznali iba tú, kde líška pozve bociana na večeru, ktorú mu naservíruje do plytkého taniera. Druhá je o tom, ako farmár chytí bociana spolu s kŕdľom žeriavov (a neminie ho trest, aj napriek tomu, že nie je žeriav) a tretia – ktorá sa deťom zdala najzaujímavejšia – je o tom, ako si žaby pýtali kráľa a dostali bociana.
Našli sme aj rozprávku Bociany od H. Ch. Andersena, ktorej som ale dosť radikálne zmenila koniec, pretože ten pôvodný sa mi zdal úplne nepoužiteľný.
Priatelia od susedov
Pri sledovaní jedného hniezda sme videli vrabčeky, ktoré z neho odlietajú a prilietajú doň. Hneď sme si spomenuli na knihu Nezvyčajné priateľstvá vo svete zvierat a rastlín – v nej sa píše, že vrabce často bývajú s bocianmi. (O tejto knihe som písala tu.)
Sľubovaný link…
…na množstvo materiálov o bocianoch je tu. Je to pôvodne spracované vo forme lapbooku, na ten sme ale my na cestách nemali kapacitu a tak sme si urobili iba dvojstránku o bocianoch do prázdninových denníkov. Na uvedenej stránke nájdete ale množstvo materiálov na rôzne témy lapbookov.