Balíme sa s deťmi

Často si my rodičia zbytočne komplikujeme život. Upratujeme, keď dieťa spí. Odbiehame k vareniu, keď je niečím zaujaté a nevšíma si chvíľu našu neprítomnosť. Pustíme mu niečo v telke, aby sme stihli povysávať. A pritom by bolo oveľa prospešnejšie pre deti aj pre nás, keby sme deti do prác zapájali. Napríklad také balenie kufrov.

Keď ideme niekam na dovolenku, deti odmalička zapájame do balenia batožín. Je to jedna z najlepších vecí, aké môžete pre dieťa aj pre seba urobiť. Má to mnoho výhod. Fakt.

• Šetrí to samozrejme čas. Možno nie v štádiu, keď máte doma batoľa, no verte mi, ani sa nenazdáte, a dieťa sa bude baliť na výlety a dovolenky de facto samé!
• Deti si vyberú presne to tričko, knihu, šaty, ktoré chcú, a vyhnete sa nespokojnosti na dovolenke, kedy budú jednoznačne odmietať obliecť si niečo, čo nájdu v kufri. Pretože to bude výsledok ich vlastného rozhodnutia a ich balenia.
• Dávate im ďalšiu príležitosť prevziať za seba zodpovednosť, urobiť niečo zmysluplné, plnohodnotne sa zapojiť do chodu domácnosti. S každou takouto činnosťou rastie ich samostatnosť a sebadôvera.
• Je to príležitosť na tóóóľko veľa učenia! Už len tá slovná zásoba, ktorú si dieťa pretrénuje. A všetky tie súvislosti – ideme do hôr, potrebujeme teplé veci, veci do dažďa, ideme na dovolenku k moru – potrebujeme plavky, klobúk, opaľovací krém… Ideme na týždeň, potrebujeme 7x spodné prádlo. A podobne.
• Odporúčame to mimochodom najmä v prípadoch, kedy dieťa ide do školy v prírode, letného tábora alebo k starým rodičom, kde bude naraz viac detí – ak sa dieťa balí samé, je veľká šanca, že bude aj vedieť, ktoré oblečenie je jeho pri záverečnom balení pred návratom domov, a nezabudne polovicu vecí, respektíve neprinesie domov cudzie 🙂

Tu je niekoľko našich tipov, ako nám to doma funguje.

1. Pripravíme tašku alebo kufor, do ktorého sa deti budú baliť.

Kým boli malí, mali jeden spoločný. Nebalili sa samy priamo do kufra, bola to len taká vizuálna pomôcka, aby videli, že si tam nemôžu zbaliť celú svoju skriňu alebo osem plyšákov každý. Keď podrástli, ich nezávislosť sme posunuli o level vyššie a na kratšie výlety sa začali samy baliť priamo do kufra. Už po nich nekontrolujem, čo si zbalia, či na niečo zabudnú, je to ich zodpovednosť. Pri dlhších dovolenkách to predsa ešte rada skontrolujem, aby potom neboli týždeň v jednýh ponožkách 🙂

2. Urobia si kôpky vedľa kufra.

Tie ja potom ešte kontrolujem a snažím sa uplatniť všetky moje presviedčacie schopnosti, aby sa podobrotky zriekli trblietavých ružových šiat alebo futbalového dresu. Aj tu – ako vždy – platí, že si treba dobre zvážiť, ktoré boje sa oplatí bojovať 🙂

Keď boli deti maličké, balili sme spolu tak, že ja som im hovorila, čo majú priniesť, a ony nosili. Ponožky. Dve tričká. Zubná kefka. Uterák. Zabili sme tým spolu aj celé dopoludnie a deti to nesmierne bavilo. Postupne sa začali vekom baliť samy, kým ja som balila svoje veci vo vedľajšej izbe. Buď som im postupne hovorila, čo potrebujú a ony si robili kôpky (5 tričiek s krátkym rukávom, 3 tepláky, atď), alebo som im na bielu tabuľu v izbe nakreslila/napísala zoznam (podľa toho, či už vedeli čítať slová alebo ešte nie).

Minulý rok sme skúsili prvýkrát napísaný zoznam na papieri. Je to super najmä pre začínajúcich čitateľov, pretože takéto niečo im krásne ukazuje, aké užitočné je vedieť čítať. Na papierovom zozname je fajn, že si každé dieťa ide svojím tempom a môže si odškrtávať veci, ktoré si už zbalilo.

Písaný zoznam sa osvedčil a aby som nemusela zakaždým rukou vypisovať tri zoznamy, vytvorila som jeden univerzálny. Dcéra mi navrhla, aby sme doňho pridali obrázky a vzápätí sa do toho aj pustila, čiže máme zoznam textovo-obrázkový. Vytvorili sme aj jeden čisto obrázkový, ale zatiaľ sme ho nevyužili. Pred dovolenkou vytlačím trojmo zoznam, dopíšem doň množstvá, a deti sa môžu ísť baliť. Je to veľmi praktické 🙂

Náš zoznam si stiahnete tu, nech sa páči:

Balíme sa na výlet 

3. Keď deti pripravia svoje kôpky oblečenia a ďalších potrebných vecí, prídem ich skontrolovať a balím veci do kufra.

Občas trochu korigujem výber, vymeníme deravé tepláky za nejakú slušnejšiu verziu a podobne.

Ako som už spomínala, pri kratších výletoch už ani nekontrolujem, čo si balia. Koniec koncov, každý deň v roku sa už obliekajú podľa seba a ja im do toho nehovorím. Len pri dlhších cestách si spolu prebehneme zoznam a ja sa uistím, že nezabudli na niečo dôležité.

To ale prišlo časom, s praxou a vekom. Určite by som neočakávala takú úroveň zodpovednosti od trojročného dieťaťa 😉

4. Okrem kufra si každé dieťa balí aj svoj osobný ruksak s hračkami, knižkami a plyšákmi.

Tam majú voľnú ruku, len sa ich po zbalení spýtam, či tam majú aj nejakú knižku a niečo malé, s čím sa zabavia aj v aute. (Keď boli deti menšie, na dlhšie cesty autom, vlakom či lietadlom som sa pripravovala dôkladnejšie. Teraz už si to manažujú samé.)

5. Spolu sa ešte rozhodneme, aké knižky berieme na spoločné večerné čítanie.

6. Ja vždy ešte pribalím našu krabicu s tvorivým materiálom.

Najmä ak ideme autom a na dlhšie ako pár dní. Bez tvorenia to totiž u nás nejde.

Inak ak mám byť úprimná, balenie sa u nás deje večer pred cestou, niekedy až v noci. Obdivujem ľudí, ktorí aj pár dní dopredu pomaly postupne balia, nám to nejak nevychádza. Ale manžel má v mobile postupne rokmi vyšperkovaný zoznam užitočných vecí, vďaka ktorému si spomenieme často na drobnosti, ktoré sa nám zídu, ako čelovky alebo repelent 🙂 Ako to máte s balením vy? Zapájate deti?