Koniec prázdnin bude pre mnohé deti a ich rodičov prelomový. Prvýkrát ich čaká škôlka a škola. A je to veľký, priam obrovský míľnik.
Nás – a stovky ďalších prváčikov – čaká prvý deň školy. Nové prostredie, nový rytmus dňa, nová miera samostatnosti, nové povinnosti, nové tváre, nové pravidlá. Už teraz to naši dvaja prváčikovia spracovávajú. Pravidelne prídu zadumaní za mnou a pýtajú sa otázky o škole. Čo sa stane, ak toto alebo toto nebudú vedieť? V ich veku sa už s nimi dá o tom dobre porozprávať, mnohé veci si vedia racionalizovať. Majú už dobrý základ – tri roky v láskavej, rešpektujúcej škôlke, kde sa cítili bezpečne a dobre.
Malé trojročné deťúrence, ktoré idú prvýkrát do škôlky, však ešte väčšinou netušia, do čoho idú. Nikdy neboli v cudzom kolektíve samé, nevedia sa orientovať v čase, ich vyjadrovacie schopnosti sú také, že im občas ešte rozumie iba vlastný rodič 🙂 Je dobré začať ich pripravovať na škôlku s dostatočným časovým predstihom.
Tu je zopár mojich skúseností a rád, ako sa spolu na tento veľký míľnik pripraviť. Samozrejme najväčší pomocníci vám budú správne zvolené knižky. Odporúčania na zopár kvalitných nájdete trochu nižšie.
1. Buďte si istí
Zámerne v nadpise nepíšem “ako pripraviť dieťa do škôlky”, pripravený totiž musí byť aj rodič. Ak je rodič na 100% presvedčený, že dieťa do škôlky má ísť a že mu v nej bude dobre, o to ľahšie to bude akceptovať dieťa. Urobte si poriadok v hlave a uistite sa, že škôlka je práve teraz pre vaše dieťa a vašu rodinu to správne rozhodnutie. Ak máte akékoľvek pochybnosti, buďte si istí, že dieťa ich vycíti. (Je preto rovnako dôležité, aby ste boli spokojní aj s výberom škôlky a pociťovali súzvuk v tom, ako výchovu vnímate vy, a ako škôlka. To by však bolo na dlhú debatu a nie vždy je tento výber reálny.)
Je dosť dobre možné, že nástup vášho “bábätka” do škôlky budete dosť intenzívne prežívať, aj keď si budete istí svojím rozhodnutím 😉 Skúste však pred ním príliš nedávať najavo váš stres a opakujte si, že vy aj vaše dieťa to zvládnete bez problémov a že toto rozhodnutie je pre vás tá najlepšia možná alternatíva.
Pripravte sa tiež na to, že vám aj vášmu dieťaťu bude v prvé dni v momente odlúčenia smutno. A to je v poriadku. My rodičia neradi vidíme, keď je naše dieťa smutné. A to sa zďaleka nevzťahuje len na nástup do škôlky. Uvedomujem si to často na sebe – keď je jednému z detí smutno, mám tendenciu hľadať riešenia a chlácholiť ho, že to nevadí, že to sa napraví… a musím si vždy kúsať do jazyka. Lebo dieťa má právo na všetky emócie, aj na smútok. A je správne, aby sa naučilo ho prežívať a pracovať s ním. Je veľmi dôležité, aby sme mu smútok pomenovali a aby vedelo, že ho nenechávame samé, ale sme tam s ním. Nemalo by ale od nás počúvať “neplač” či “nebuď smutný”.
(A rovnako by to nemalo počúvať od učiteliek v škôlke.)
2. Nebudujte nereálne očakávania
Toto je častá chyba, pred ktorou rodičov varujem. Máme totiž v sebe tak nejak nastavené, že deťom škôlku musíme lákavo “predať”, aby sa do nej tešili. V škôlke to bude super! Budeš tam mať kopu kamarátov! Budete tam s pani učiteľkami robiť samé zaujímavé veci! Budete každý deň chodiť na ihrisko!
To všetko je možno v podstate pravda, ale dieťa túto pravdu spozná, až keď už bude v škôlke riadne zabehnuté a bude sa vedieť pozerať na veci trochu s nadhľadom. Zato prvé dni bude realita určite iná. Bude mu smutno za rodičmi. Už nebude stále nablízku niekto, kto naplní každú jeho potrebu. Bude sa musieť oveľa viac prispôsobovať. S kamarátmi sa budú učiť, ako fungujú v novom prostredí pravidlá. Je takmer isté, že sa budú doťahovať o hračky a učiť sa spolu vzájomnej tolerancii a úcte.
Ak mesiac počúvalo, ako bude škôlka tým najúžasnejším miestom pod slnkom, realita ho prudko sklame a bude sa navyše cítiť podvedené. Je dobré hovoriť o škôlke realisticky, a nie v superlatívoch, a pomôcť dieťaťu dopredu sa pripraviť aj na niektoré nie práve pozitívne situácie.
3. Nestrašte ho tým, aký bude “veľký škôlkar”
Druhá chyba, ktorej sa často omylom dopúšťame, je, že deti (nechtiac) strašíme, čo všetko musia už zvládať, keď pôjdu do škôlky.
“Ty už budeš veľký škôlkar, a tí sa obliekajú sami!”
Nerobíme to úmyselne, ale deťom tým môžeme spôsobovať nemalý stres. Ak škôlkari neplačú, keď spadnú, vedia sa sami najesť, obliecť aj obuť, a zvládnuť neviem, čo ešte, miesto toho, aby sa dieťa do škôlky tešilo, bude sa báť, že škôlku nezvládne. Nestrašte ho tým, aké musí byť dokonalé, aby mohlo chodiť do škôlky. Radšej ho uistite, že aj v škôlke sa bude mať na koho obrátiť, ak niečo nebude zvládať.
4. Pripravte sa na škôlku spolu
Ak máte zoznam vecí, ktoré dieťa do škôlky potrebuje, pripravte všetko spolu. Choďte spolu kúpiť papučky. Vyberte náhradné oblečenie a pyžamko, podpíšte ich spolu. Ak máte škôlke dodať fotku dieťaťa (napríklad na označenie skrinky/vešiaku s uterákom/postele), vyberte ju spolu.
Ak je to možné, navštívte škôlku párkrát v lete, aby dieťa spoznalo prostredie a ľudí, s ktorými v škôlke bude tráviť čas. Všímajte si, čo ho počas týchto návštev najviac zaujíma (zvieratko v klietke či akváriu? hračka v poličke? špeci preliezka na dvore?), a potom sa k tomu v konverzáciách vracajte, aby sa na to tešilo.
5. Do detailov preberajte, čo sa v škôlke deje
Rozprávajte sa presne o tom, aký je tam režim, kde sa čo nachádza, ako sa volajú učiteľky, čo a koľkokrát bude dieťa papať, ako bude prebiehať ranné lúčenie, poobedný spánok aj odchod domov.
A tu vám veľmi pomôžu detské knižky o škôlke. Deti ich milujú – približujú im niečo neznáme a teda fascinujúce – a budú ich chcieť čítať dokola, zakaždým aj s milión otázkami.
Tu je zopár našich favoritov. Tí, čo ma už poznáte, asi viete, že v tomto veku odporúčam jednoznačne knižky realistické. Žiadne káčatká, upírikov alebo slimáčikov, ktorí sa tešia do škôlky, by som deťom nečítala. Príde mi to infantilné a pre dieťa skôr mätúce, ako nápomocné.
Pôjdem do škôlky
Na prvé zoznámenie so škôlkou a s tým, čo deti pri nástupe čaká, odporúčam túto knižku z edície Veľké pokroky od vydavateľstva Svojtka.
Obsahuje jednoduchý príbeh o Riškovi, ktorý ide prvýkrát do škôlky.
Obrázky sú s rôznymi odklápacími okienkami a “pod čiarou” je na každej strane aj nejaká rada pre rodičov.
Mimochodom táto edícia obsahuje knižky aj na iné dôležité míľniky, napríklad odplienkovanie alebo príchod súrodenca.
Miško a Brumko idú do škôlky
Táto novinka je skvelá. Má tvrdé listy a je fakt hrubá a detailná. Je o chlapčekovi Miškovi, ktorý začína chodiť do škôlky so svojím mackom Brumkom. Knižka vlastne opisuje jeden deň v škôlke – začína vstávaním ráno a končí večer po príchode domov – ale je fakt komplexná. Spomína všetko, čo sa v škôlke deje od jedla cez spánok, prezliekanie v šatni, pobyt vonku, tvorivé dielne až po chvíle, kedy je Miškovi smutno za maminkou.
Ilustrácie sú veľmi milé, textu málo, zdá sa mi to ako ideálna prípravná knižka na škôlku. Trochu mi vadili niektoré poznámky, napríklad že s mamičkou je lúčenie ťažšie ako s ockom (aj keď je to v mnohých prípadoch pravda), ale inak je text fajn.
Barborka, Terka, Kubko
U nás mali najväčší úspech títo detskí hrdinovia.
Barbora v tejto knižke pomáha bratrancovi Martinovi počas jeho prvých dní v škôlke.
Terka ide do škôlky v tejto knižke a je tu za mňa jeden dobrý moment zachytený. Terka sa síce do škôlky teší, v momente lúčenia s mamou ju však silno stíska a nechce pustiť. Pani učiteľka reaguje ako z dobrej psychologickej príručky – zavolá ju, aby išli spolu nalepiť Terkinu fotku do kalendára. Dlhé lúčenie je niečo, čomu by ste sa mali snažiť vyhnúť, vedie totiž väčšinou k slzám a záchvatom plaču, ktoré sa len veľmi ťažko prekonávajú. Aj tie najodhodlanejšie deti pri dlhom lúčení váhajú a strácajú odvahu. V ľudskom mozgu je pritom centrum pre emócie rovno vedľa centra pre pamäť – a ak dieťa pri vchode do škôlky zažije nejakú tú silnú negatívnu emóciu, paniku či záchvat plaču, bude sa mu toto miesto spájať s presne touto emóciou aj dávno po tom, čo ju prekoná. Lúčenie by ste si preto mali natrénovať s deťmi čo najrýchlejšie a najmenej emotívne.
Kubko ide do škôlky spolu s kamarátkou Paulínkou, a navyše už do nej chodí aj jeho starší brat. Smútok za rodičmi sa tu teda vôbec nerieši, zato je tu náznak konfliktu pri hre, ktorý Kubko s pani učiteľkou veľmi rýchlo a efektívne vyriešia. Okrem toho aj Terka aj Kubko zažijú v škôlke rovno celý deň. Hrajú sa, obedujú, idú na záchod, vypočujú si rozprávku, aj si pospia. To je fajn príležitosť rozprávať sa o presnom dennom režime vo vašej škôlke, v čom bude podobný, v čom iný.
Rok v škôlke
Okrem týchto príbehov je veľmi dobrá knižka aj Rok v škôlke. Je to vlastne veľké hľadacie leporelo, kde každá dvojstrana predstavuje jeden mesiac v roku. Na úvodnej strane sú všetci protagonisti s menami aj ich životnými príbehmi.
Každá ďalšia stránka potom zobrazuje jeden mesiac v škôlke.
Minulé leto sme v tejto knihe neustále listovali a sledovali jednotlivých škôlkarov, ich učiteľku a pána opravára, ako sa zabávajú, čo nové vymýšľajú a v čom sa ich škôlka líši od tej našej. V tejto knižke však nie je zachytený rytmus dňa, skôr rôzne udalosti, ktorými škôlka počas roka žije.
Poznaj ŠKÔLKA
Posledná knižka, ktorú tu chcem spomenúť. Je to veľká knižka, ktorá obsahuje naozaj množstvo informácií o tom, ako to v takej škôlke chodí.
Obsahuje kapitoly o príprave na škôlku, typickom dni v škôlke, o tom, čo sa tam všetko deti učia, aj o spoločnom nažívaní, vzájomnom rešpekte, pravidlách riešení konfliktov.
Na niektorých stranách sú aj hľadacie úlohy.
Trochu nevýhodou je, že škôlka, ktorá sa tu opisuje, je očividne z inej krajiny, a nie všetky veci, ktoré sa tu spomínajú, fungujú rovnako. Je to ale aspoň priestor na rozhovor s dieťaťom o týchto rozdieloch.
Nechcem ísť do škôlky!
Knižka o škôlke – ale taká netradičná. NECHCEM ÍSŤ DO ŠKÔLKY je výpočtom malého škôlkara, prečo sa mu v škôlke nepáči. Nemôže byť s mamičkou. Nechutí mu tam jedlo. Bojí sa veľkých detí na dvore. A mamička mu zakaždým láskavo a citlivo odpovedá.
S deťmi sme sa dlho rozprávali o tom, pre koho je takáto knižka vhodná. Určite nie pre deti, ktoré sa do škôlky ešte len chystajú. Tie by akurát tak nastrašila. Ale môže byť veľmi fajn pre deti, ktoré si na škôlku zvykajú alebo do škôlky chodiť nechcú alebo majú s chodením do škôlky problém.
Páči sa mi, ako mamička na detské sťažnosti reaguje. Nemávne nad nimi rukou ani ich nebagagelizuje, ale snaží sa vysvetliť, podporiť, ponúknuť riešenie.
Ak máte doma škôlkara, ktorý do škôlky nechodí úplne s nadšením, možno ho poteší prečítať si, že nie je sám. A možno ho inšpiruje záver knižky.
6. Tip na záver
Neprepáľte to! Keď mala dcéra ísť prvýkrát do škôlky, celá rodina už mesiac dopredu všetky konverzácie s ňou začínala tým, ako už pôjde do škôlky. Keď išla o tri roky do školy, bolo to to isté. Máš už peračník a tašku? Tešíš sa? Mysleli to dobre, prežívali to intenzívne s ňou. Videla som však, ako to dcéru po pár týždňoch otravuje a ako už nemá absolútne chuť o nejakej škôlke sa vôbec baviť. Chápala som ju, už to liezlo na nervy aj mne.
Skúste nepretláčať škôlku do konverzácie, pokiaľ s tým dieťa nepríde samé. Poraďte to aj starým rodičom. Neodraďte dieťa svojím prehnaným entuziazmom od škôlky skôr, ako tam vkročí 😉
Želám úspešnú prípravu a ešte úspešnejší štart novej životnej etapy malým škôlkarom aj školákom. A ak si chcete uchovať spomienku na prvý deň v škole či škôlke, stiahnite si tento list.