Ako sa deti učia rozprávať

Možno najdôležitejšou zručnosťou, ktorú deti v prvých rokoch života nadobúdajú, je reč. Schopnosť rozprávať, vyjadrovať svoje potreby, túžby, myšlienky, hovoriť o minulosti a budúcnosti, je to, čo nás ľudí najvýraznejšie odlišuje od iných živočíchov. Rozvoj reči je u detí spontánny, riadi sa však pevnými zákonitosťami, ktoré sú u všetkých rovnaké.

Ako sa rozvíja reč

Jazyk sa nevyvíja rovnomerne, ale v skokoch. Obdobia, kedy sa s detskou rečou zdanlivo nič nedeje, sa striedajú s tými, kedy sa dieťa za krátky čas posúva dopredu míľovými krokmi. Do troch rokov dieťa nasáva reč svojej komunity nevedome vďaka absorbujúcej mysli, od troch rokov už na základe vedomého úsilia. Dieťaťu sa nezdá osvojovanie si jazyka náročné ani únavné, absorbuje ju ako celok, nerieši jeho štruktúru, gramatiku, výslovnosť.

Okrem absorbujúcej mysle dieťaťu pomáha senzitívne obdobie pre jazyk, vďaka ktorému sa dieťa intenzívne sústredí na ľudskú reč (a nesnaží sa opakovať napríklad žblnkanie vody alebo hučanie mixéra). Toto senzitívne obdobie poznáme napríklad tým, že dieťa fascinovane sleduje naše pery, snaží sa imitovať ich pohyb, snaží sa slovo opakovať. Naše deti nám vytrvalo nosili knižky a chceli s nami čítať, pričom ukazovali na predmety na stránkach a chceli počuť stále dokola “traktor” alebo “papagáj”, a pri vyslovovaní slov nás sledovali, akoby pozerali nejaký napínavý film.

Míľniky pre rozvoj reči

Maria Montessori načrtla diagram vývoja jazyka, ktorý sa nachádza v jej knihe Absorbujúca myseľ.

Už embryo v brušku vníma mamin hlas. Po narodení vníma rôzne zvuky, ale rozoznáva a sústreďuje sa na ľudský hlas, pretože sa mu spája s rodičmi. Jazyk je úzko prepojený s emóciami.

“V štyroch mesiacoch (a verila by som tým, ktorí tvrdia, že dokonca aj skôr) si dieťa začne byť vedomé, že hudba, ktorá na neho tak pôsobí, vychádza z ľudských úst.”

Maria Montessori

V šiestich mesiacoch môžeme počuť prvé “žvatlanie”, dieťa začína hovoriť prvú slabiku, ktorú dokola opakuje.

Okolo desiateho mesiaca dieťa objavuje význam jazyka, pochopí, že nejakým konkrétnym slovom označujeme konkrétnu vec. Okolo prvých narodenín vyslovuje svoje prvé zámerné slovo.

Približne v roku a pol používa prevažne podstatné mená, chápe, že každá vec má svoje pomenovanie. Keďže vytvoriť vetu je ešte náročné, vznikajú rôzne skomoleniny a splynuliny z viacerých slov naraz.

Keď má dieťa asi dva roky, môžeme pozorovať úžasnú explóziu slov, kedy každý deň pribúdajú v jeho slovníku nové a nové slová. Začína hovoriť v dvojslovných vetách, ktoré majú podmet a prísudok.

Postupne dieťa vyvíja snahu rozprávať plynule a gramaticky správne, pridáva slovné druhy – prídavné mená, predložky, neskôr spojky a príslovky. Začína používať časovanie slovies.

V treťom roku sa dieťa učí vyjadriť svoje myšlienky a cez ne svoju jedinečnú osobnosť. V troch rokoch môžeme povedať, že jazyk je úplný a dieťa ho bude ďalej už vedome obohacovať.

Ako podporiť rozvoj reči

Najväčší vzor sme my dospelí

Predovšetkým si musíme uvedomiť, že máme na rozvoji reči našich detí obrovský podiel. V spoločnosti malých detí by sme mali vždy podať svoj najlepší výkon a hovoriť čo najkrajšie, najzrozumiteľnejšie a najmelodickejšie.

Najmä v období, kedy sa učia tvoriť prvé slová a krátke vety, je dobré slová v našej reči mierne izolovať, hovoriť v krátkych stručných vetách, aby nám dobre rozumeli. Deti nás nielen počúvajú, ale aj pozorujú. Je dôležité, aby mali možnosť sledovať naše pery, mimiku tváre, pretože aj to potrebujú “odkukať”. Tým, že deti pozorujú pri komunikácii na tvár dospelého, a čítajú z nej, mali by sme dávať veľký pozor, aby to, čo hovoríme, hovorili aj naša neverbálna komunikácia a gestá. Deti nechápu iróniu, ani faloš, z našej komunikácie sa učia samé komunikovať, a preto by sme ich nemali pliesť tým, že naše slová budú v rozpore s našimi gestami.

Pripravené prostredie

Aj toto je úlohou nás dospelých – vytvoriť jazykovo zrozumiteľné prostredie bohaté na predmety.

Pomenovávanie vecí

Deti môžu nadobudnúť bohatú slovnú zásobu, ak im budeme veci pomenovávať presne a konkrétne. Pre dieťa je veľmi zaujímavé zistiť, že vtáčik, ktorého vídame na krmítku, je sýkorka belasá, a že na záhrade nám rastie púpava lekárska alebo ginko dvojlaločné. Nemusíme používať len generické názvy typu stromček, vtáčik, kvetinka. Naše deti mali dva roky, keď ich pri pozeraní rodinných albumov zaujala fotka austrálskych aborigíncov. Načas sa ich obľúbeným slovom stal aborigínec, čo najmä v synovom prípade stálo nemalú námahu vysloviť a výsledok nebol úplne zrozumiteľný 🙂

“Existuje senzitívne obdobie pre “pomenovávanie predmetov”… Ak dostatočne nasýtime tento hlad po pomenovávaní, môžeme deťom darovať presnosť a bohatosť reči, ktorá im zostane na celý život.”

Silvana Montanaro, Understanding the Human Being

Na rozvoj reči a slovnej zásoby môžeme okrem pomenovávania vecí v bežnom živote použiť aj rôzne miniatúry zvierat, predmety domácnosti a tak ďalej. Písala som už o tom v tomto článku.

Postupne môžeme prejsť aj k práci s kartičkami, ktorú som zase popísala tu. Dležité je, že ideme vždy od reálneho k abstraktnému, teda dieťa najskôr spoznáva veci okolo seba v trojdimenzionálnej, reálnej podobe, a až potom mu ich dáme na kartičke. A ako vždy, nasledujeme záujem dieťaťa a nie rodiča 🙂

Vyjadrenie

Dieťa musí mať priestor pre svoje vyjadrenie a musí mať istotu, že ho aktívne počúvame. Naozaj počúvame, nie že sa len tak tvárime a pritom myslíme na niečo iné, prípadne neprítomne hmkáme.

Keď sa pokúša niečo povedať a hľadá správne slovo, alebo niečo zle vysloví, nemali by sme nehovoriť za neho, keď sa nevie vyjadriť. Počkajme, dajme mu čas. Toľko času, koľko potrebuje.

Takisto by malo byť samozrejmé, že detské chyby neopravujeme a v žiadnom prípade neupozorňujeme na ne. Ak vidíme, že dieťa nejaké slovo komolí, o to väčšiu námahu si dáme, aby sme dané slovo vyslovovali jasne a správne. Nič viac.

Knihy

Sú samozrejme nenahraditeľnou pomôckou pre rozvoj reči! A to najmä tie kvalitné. Dnes sú kníhkupectvá zahltené knihami, mnohé z nich sú však veľmi málo hodnotné. Odporúčam prečítať si tento článok, v ktorom píšem, aké kritériá by mali spĺňať knihy pre najmenších.

Donedávna sme nemali v slovenčine nejaké naozaj kvalitné detské knihy, ktoré by sa špecificky zameriavali na rozvoj reči a jazyka, ale našťastie to sa rýchlo mení. Ja odporúčam tieto štyri.

Rozvoj reči detské knihy

Séria o Kubkovi sprevádza deti od vydávania prvých zvukov po krátke vety. Písala som o nej zvlášť článok tu, sú to veľmi vydarené knihy!

Nina ide spinkať je nový počin vydavateľstva Martinus, a veľmi sa im vydaril! Je o večernej rutine malého dievčatka, a asi sa v nej nájdu mnohí malkáči (a ich rodičia). Autorka Svetlana Kapalková je logopédka, a text je teda starostlivo poskladaný tak, aby malému čitateľovi dal čo najviac.

Nina ide spinkať

Vety sú krátke a výstižné, a opakuje sa tu sloveso Daj! Je vraj medzi prvými, ktoré sa deti učia povedať 🙂

Nina ide spinkať

Páči sa mi aj kompaktná veľkosť, tak akurát do detských rúčok a do kabelky na cesty.

No a posledná kniha, ktorú chcem zmieniť, je Stratený šál. Ten je už pre trošku starších, ale zase nie o moc, a pomáha deťom učiť sa predložky. Malý Hugo stratil šál a nikde ho nevie nájsť. Je na poličke, pod kríkom, v záhrade? Autorkami sú opäť dve logopedičky, jednou z nich je spomínaná Svetlana Kapalková. Inak kniha vyšla vo vydavateľstve Egreš a ich knihy sa zvyknú rozpredať rýchlosťou svetla, tak radím príliš neotálať.

Stratený šál

Samozrejme reč rozvíjajú všetky knihy, nielen tie špecificky na to zamerané. Dôležité je, aby ste doma vždy mali nejaké, ktoré sú na dosah a z ktorých si dieťa môže samé vybrať. Knihy sú ten najlepší spoločník a u nás zaberali vždy a všade, zďaleka viac ako hociktorá hračka. V aute, u lekára, na deke pri jazere, v lese na túre… Ako sa píše v nejakom motivačnom citáte…

“Čitateľom sa dieťa stáva na kolenách svojich rodičov.”

A každá detská kniha je len taká dobrá, akou ju vy ako rodič svojmu dieťaťu urobíte.

Veľa zdaru pri rozvoji reči detí, mnoho nových slov a krásnych spoločných konverzácií!

 

One Reply to “Ako sa deti učia rozprávať”

  1. […] V oboch je ústrednou postavou Kubko spolu so svojou rodinou.Prvá je zameraná na rôzne citoslovcia. Druhá na slová, s ktorými sa malé deti najčastejšie stretávajú. Každá kniha obsahuje aj úvodnú časť pre rodičov, kde sa dozvedia, ako knihu používať a ako najlepšie podporiť rozvoj reči u svojho dieťaťa.O rozvoji reči som bližšie písala tu. […]

Pridaj komentár