Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali…

…a ako počúvať, aby nám tínedžeri dôverovali. Moje vzdelávanie o výchove (pred-)pubertálnych detí pokračovalo kúpou tejto knihy. Zhltla som ju za pár dní, a plánujem sa k nej pravidelne vracať, najprv to bude ale povinná literatúra aj pre manžela. Je to skvelý – a veľmi konkrétny – návod, ako komunikovať s deťmi tak, aby nás vnímali, a ako ich počúvať, aby v nás nevideli nechápajúcich nepriateľských dospelých, ale partnerov, ktorí sa im snažia pomôcť.

Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali

Tínedžeri vs malé deti

Možno si poviete: Keď človek vie rešpektujúco komunikovať so svojimi deťmi, keď sú malé, prečo by sa to malo meniť, keď rastú? Nuž, nie je to až také jednoduché. Tak, ako malé deti túžia po nezávislosti fyzickej (“Ja sa sám oblečiem… Sám si natriem rožok…”), rovnako v určitom veku sa začne v nich prebúdzať túžba po nezávislosti sociálnej.

A tak čoraz častejšie človek počuje od svojho dieťaťa slová “Ty to nechápeš!”, čoraz častejšie si musí kúsať do jazyka, keď si jeho dieťa rezolútne presadzuje svoj názor a odmieta vypočuť ten rodičovský, a miesto milých rečí počúva hundranie a sťažnosti.

Zrazu je veľká výzva komunikovať s dieťaťom tak, aby sa každá druhá konverzácia nekončila konfrontačne a aby človek nemal pocit, že všetko, čo hovorí, hovorí úplne zle 🙂

Rodičovský komiks

Kniha je rozdelená na 8 kapitol, ktoré radia, ako komunikovať s deťmi v rôznych situáciách. Súčasťou každej kapitoly sú parádne komiksové scénky, kde si prečítate, čo nehovoriť, aj to, čo povedať.

Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali

Na konci každej kapitoly je “ťahák” so stručným zhrnutím komunikačných stratégií v tej-ktorej situácii:

Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali

Ja som si tieto stránky okopírovala a nosím ich so sebou, aby som si ich mohla z času na čas prelistovať. Už párkát sa mi pri konverzácii s dcérou v hlave spustil výstražný tón – moment, o tomto si čítala, tu sa dá povedať niečo pozitívne 🙂

Kniha je písaná ako séria stretnutí skupiny rodičov s výchovnou poradkyňou a číta sa veľmi ľahko a rýchlo. Ponúka veľa konkrétnych príkladov rozhovorov medzi rodičmi a ich deťmi, a tipov, ako správne reagovať, ako sa vžiť do pocitov tínedžera, ako dosiahnuť spoluprácu, ako sa vyhnúť trestom a predsa zachovať pevné hranice… Niektoré pasáže sa mi zdali ako “balast” a len som ich preletela, ale tie modely konverzácií sa mi zdali poväčšine celkom realistické.

Ako hovoriť a ako počúvať

Kniha je od známej dvojice Adele Faber a Elaine Mazlish, od ktorých som už prečítala viacero kníh, a tak som išla viacmenej na istotu. Ich knihu Ako hovoriť, aby nás deti počúvali odporúčam každému rodičovi, ktorý chce so svojimi deťmi komunikovať rešpektujúco a vnímavo, a oslobodiť sa od mnohých hlboko zakorenených fráz, ktoré sme my ako deti počúvali a občas sa nám v návale emócií derú na jazyk. Mnohé veci, ktoré si v knihe človek prečíta, sice sú úplne logické a prirodzené, ale je dobré si ich pripomínať.

Veľmi mi pomohla aj kniha Súrodenci bez rivality, spomínam ju aj v mojom článku o súrodeneckých vzťahoch. Dlho bola vypredaná, ale už je opäť dostupná.

Kniha Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali bola istý čas tiež vypredaná, minulý rok našťastie znovu vyšla v edícii Lindeni, patriacej pod AlbatrosMedia. Kúpite ju napríklad tu.

Pridaj komentár