15 tipov na kreatívne písanie

Dostala som otázku, ako deti podporiť v kreatívnom písaní. Skúsim teda napísať pár tipov, čo pre kreatívne písanie robíme my.

Kreatívne myslenie

Kreatívne písanie ide ruka v ruke s kreatívnym myslením. Dieťa, ktoré je vedené k tomu, aby samostatne rozmýšlalo, hľadalo riešenia, vyslovovalo svoje názory, postupne so získavaním pisateľských zručností prejde aj na kreatívne písanie. Ten prechod k písaniu môže byť rôzne dlhý, a netreba deti do písania nútiť, aby k nemu neziskali odpor.

Píšem preto, aby som vedel vyjadriť svoje myšlienky

Keď sa deti učia písať, malo by im byť absolútne jasné, že píšeme preto, aby sme vedeli vyjadriť svoje myšlienky. Toto malým prváčikom často úplne uniká v záplave čiar, písmen a nezmyselných slov či viet, ktoré vypisujú každý deň do zošitov. Môj syn neznáša písanie – keď má na úlohu vypísať 10 riadkov jedného písmena, lamentuje, sťažuje sa, a opakuje, ako ho písanie nudí. Ale bez breptania schytí pero a napíše niekomu odkaz, alebo 5 viet do denníka. Veľkú časť predškolského roka v škôlke trávil tým, že sa učil písať písaným písmom mená členov rodiny.

To preto, lebo tieto aktivity mu dávajú zmysel. Vypĺňať riadok za riadkom čiar a písmen nie. A ja chápem, že trénovať musí, aby sa naučil písať, ale niekedy deti pre stromy nevidia les, a je to chyba nás dospelých a vzdelávacieho systému našej spoločnosti. Od prvého písmenka, ktoré dieťa napíše, by mu malo byť jasné, že cieľom je vedieť písať, aby si moje myšlienky, názory, predstavy mohli prečítať iní.

Kreatívne písanie musí byť prítomné v každom kroku výučby jazyka, od písania prvých slov, aby si to deti neustále uvedomovali.

Chyby neopravovať, všeobecným pochvalám sa vyhýbať

Ak chceme dieťa podporiť v jeho snahe, neriešime gramatiku a pravopis. Najhoršia reakcia, ktorú môže dieťa dostať, je “Hmm, je to zaujímavé, ale máš tam veľa chýb.” Mali by sme sa zamerať výlučne na komentovanie obsahu, a mali by sme si dať námahu byť konkrétni.

Žiadne lacné pochvaly typu “ty si šikovný” či “to je krásne”. Mňa väčšina knižiek mojich detí dojíma k slzám, ale vždy sa snažím dať konštruktívnu spätnú väzbu. “Páči sa mi, ako si do detailov opísala hlavnú postavu, úplne si ju viem predstaviť. Prečo si jej dala zelený sveter, keď zelená je tvoja najmenej obľúbená farba?” A podobne.

Gramatické chyby riešim s dcérou až posledné roky, a sústredím sa na tie, o ktorých viem, že by už mala ovládať. Ale spomeniem ich vždy až po tom, ako sa spolu porozprávame o obsahu, a aj to skôr ako otázku. “Všimla som si tam zopár chýb, ak chceš, môžeme sa na ne spolu pozrieť.” Niekedy dcéra vyslovene povie, že nechce. Väčšinou, najmä čím je staršia, však nemá problém na chyby sa pozrieť a opraviť si ich, a to aj tie, ktoré ešte “nemusí” ovládať.

Tipy na kreatívne písanie

1. Napíš tri slová na G a spoj ich do vety

Keď sa deti učia písať písmená a slová, v ktorých sa tieto písmená nachádzajú, miesto toho, aby len prepisovali slová a vety, ktoré majú predpísané v písankách, dajte im tie slová vymyslieť a spojiť ich do nejakého súvislého textu.

Podobným spôsobom sa dá pracovať s každým novým prvkom gramatiky či pravopisu, ktorý sa deti učia na hodinách slovenského jazyka. Či sú to de, te, ne, le, di, ti, ni, li, vybrané slová, alebo slovné druhy. Napíš 5 vybraných slov na m a spoj ich do súvislého textu. A podobne.

2. Daj mi diktát

Diktáty nie sú u detí väčšinou obľúbené, ale keď sa situácia otočí, a sú ony učiteľmi, často je to pre ne naopak veľká zábava.

Trénujú práve ako prváci nejaké písmeno? Vymysli diktát na toto písmeno, napíš si ho, a potom mi ho nadiktuješ. Nakoniec si môžeme porovnať, ako som ho napísala ja a ako ty, a opraviť si navzájom chyby. Učia sa vybrané slová? Priprav mi diktát s vybranými slovami po B, a potom mi ho nadiktuj. A tak ďalej. Pre deti na prvom stupni je obvykle takáto výmena rolí veľká zábava 🙂

3. Odkazovník

So staršou dcérou máme malý zošit, do ktorého si navzájom píšeme odkazy. Niekedy si celé týždne naň nespomenieme, niekedy si ho vymieňame niekoľkokrát za deň. Funguje jednoducho. Ja jej doň niečo napíšem, dám jej ho na stôl alebo na vankúš. Keď si ona odkaz prečíta, odpíše mi. Nepíšeme si nič extra dôležité, skôr úplne banálne a nepodstatné veci. Opíše mi sen, ktorý sa jej sníval, alebo akú chce mať oslavu narodenín. Ale baví nás to.

Podobným spôsobom si s deťmi vymieňame odkazy prostredníctvom desiatových boxov (samozrejme v časoch, keď chodili do školy). Ja im ráno niečo napíšem na malý papierik, ktorý vložím do boxu, a večer sa mi s prázdnym boxom vráti odkaz od detí.

4. Denník

Písanie denníka spomínam často, je to taká moja srdcovka. Je to úžasný spôsob, ako sa deti učia zachytávať vlastné myšlienky, triediť si ich, vyhodnocovať tie, ktoré sú dôležité. Okrem toho si pri písaní denníka trénujú gramatiku aj samotné písanie. Proste samé plusy.

Naše deti si pravidelne vedú denníky z prázdnin a rôznych dovoleniek. Začínali ešte v čase, kedy nevedeli písať a tak len kreslili a lepili si rôzne vstupenky, letáky a podobne. Prejsť na písanie som ich nenútila, staršia dcéra ešte aj po ukončení prvej triedy preferovala kreslenie a k písaniu prešla v priebehu druhej triedy – kedy získala dostatočnú istotu a rýchlosť písania na to, aby zrazu táto forma zaznamenávania zážitkov bola pre ňu výhodnejšia.

Výhodou toho, že denníky si vedú odmalička, je nesporne fakt, že si v nich radi a často listujú, spomínajú, smejú sa na svojich skomolených slovách, a teda vidia v písaní denníkov význam. V súčasnosti si píšu denník o našich “koronaprázdninách” a robia to dobrovoľne, bez frflania alebo nechuti.

V škole si dcéra vedie tajný denník. Každý piatok si píšu chvíľu (vrámci vyučovania) do denníka, ktorý potom zamkne učiteľka v jednej zásuvke. Nikto ich zápisky nečíta, a môžu si písať, čo len chcú. Dcéra mi často povie, že práve pred písaním denníka jej napadol pekný príbeh, tak si ho tam napísala. Alebo že si tam zapísala návod na hru, ktorú vymyslela. Inak raz by som sa veľmi rada k tomu denníku dostala!

5. List, smska starým rodičom, kamarátom

Ďalšia záležitosť, ktorá je u nás populárna. Tá elektronická forma je samozrejme lákavejšia, či už mail, smska alebo whatsapp správa, pretože písať na tablete alebo počítači je o toľko zaujímavejšie, ako písať perom na papier!

Ale aj klasický list v obálke má svoje čaro, najmä ak o pár dní príde odpoveď do schránky. Takto si napríklad deti vymieňali listy so spolužiakmi cez letné prázdniny.

6. Zmena formy

Písať na klasický riadkový papier môže byť nuda, a tak si to občas spestríme. Napríklad písaním do špirály, alebo na povrch kocky.

7. Dám ti tri slová a ty vytvor príbeh

Toto je obľúbená hra našich detí, väčšinou ju hrávame na dlhších túrach v prírode, občas ale dáme aj verziu s papierom a perom. Zadám im tri slová (vždy vyberám také, ktoré spolu nijak nesúvisia, aby to mali ťažké) a ony si premyslia príbeh, ktorý mi potom porozprávajú, alebo napíšu.

8. Story cubes – príbehové kocky

Podobne fungujú story cubes na rozprávanie príbehov. Dajú sa kúpiť, alebo si môžete vyrobiť vlastné, ako my. Stačí si vytlačiť zopár obrázkov a zobrať pár drevených kociek zo stavebnice. Hodíte si kocky a rozprávate, alebo píšete, príbeh s obrázkami, ktoré vám padli. Ak máte detí viac, je pekné, ak píšu podľa rovnakých kociek každý svoj vlastný príbeh – vtedy je krásne, keď nakoniec vznikne 2-3-5 úplne odlišných príbehov na základne rovnakých obrázkov.

9. Tvorba vlastných knižiek

Toto je u nás veľká zábava ešte od čias, kedy deti nevedeli písať a robila som im sekretárku (zapisovačku?). Neviem, ako v tomto deti podporiť, keďže knižky vždy u nás vznikali spontánne.

Určite je fajn, ak majú deti nachystané veci na tvorbu knižky. Jeden čas sme napríklad mali vyloženú tácku s farebnými papiermi vo formáte A5 a zošívačku, aby si deti mohli v ľubovoľnej chvíli vyrobiť knižku na mieru. Takisto môžete deťom navrhnúť, či nejakú tému, ktorou momentálne žijú, nechcú spracovať do knižky. Posledný výtvor u nás doma, na ktorom spolupracuje tretiačka a prvák, je knižka o šteniatkach 🙂

Tu dvojnásobne platí, že gramatiku ani úpravu neriešime a zameriavame sa výlučne na kreatívny obsah.

10. Party!

Ďalší priestor na kreatívne myslenie a písanie je príprava oslavy, party, pikniku v záhrade. Nemusí ísť o nič veľkolepé, stačí úplne obyčajné posedenie na terase/balkóne, pri jednohubkách a limonáde. Dajte deťom do rúk celú prípravu – nech vymyslia tému, navrhnú plagát, pozvánky, pripravia jedlo.

11. Hľadanie pokladu

Ako som už viackrát spomínala, poklady sa u nás hľadajú neustále. Väčšinou som hlavným tvorcom hľadačky ja, ale od istého obdobia začali deti organizovať vlastné. Buď spolu pre rodičov, alebo si robia hľadanie pokladov navzájom. (Samotným pokladom potom býva nejaký vlastnoručne vyrobený pracovný list či odkaz s obrázkom :-))

Vytvorenie nápovied je náročná záležitosť, a deti sa pri tom riadne zapotia.

12. Story Starters alebo príbehové štartéry

Predstav si, že by si sa jedného dňa zobudil s krokodílym chvostom. Čo by si robil?

Predstav si, že by si mala ako domáce zvieratko jednorožca.

Predstav si, že jedného dňa ti poštár donesie obrovskú krabicu s tvojím menom.

Toto sú parádne “štartéry”, na ktoré sa väčšina detí chytí. Zoznam mnohých takýchto story starters najdete po anglicky tu.

13. Rozvi príbeh

Napíšte jednoduchý príbeh. Stačí pár holých viet. Tie potom rozstrihajte a úlohou dieťaťa je vsúvať medzi vaše vety tie svoje tak, aby príbeh rozvíjalo.

14. Napíš komiks

Deti, ktoré nerady píšu, si možno radšej vytvoria komiks. Ja som kedysi v Tigri kúpila aj pečiatky na tvorenie “bublín”, a deti ich z času na čas rady využijú pri tvorbe nejakého krátkeho komiksu. Samozrejme to ale ide aj bez pečiatok 😉

15. Čo by bolo v bubline?

Skúste vo svojej obľúbenej knižke k obrázkom dopĺňať “bubliny”, čo si myslí ktorá postava. Je to veľká zábava a ešte deti asi nenapísali do bubliny nič seriózne, zato nasmejú sa na tom parádne.