Jesenné Montessori čítanie: Sofia a tekvička

Je zopár kníh, bez ktorých si jeseň ani nevieme predstaviť. A medzi nimi popredné miesto má Sofia a tekvička.

Je to krásny príbeh o malej Sofii, ktorá na trhu objaví tekvičku a urobí si z nej najlepšiu kamarátku Betku, aj keď rodičia pôvodne majú s tekvicou úplne iné plány. Tekvička Sofiu sprevádza pri hrách, robí s ňou kotrmelce, dokonca s ňou navštívi aj knižnicu. Po čase si však Sofia všimne, že Betka sa začína meniť…

Keď som pôvodne rozmýšlala nad kúpou tejto knižky, deti boli malé a ja som hľadala pre ne  literatúru, ktorá by bola čo najviac založená na skutočnom živote. Nad príbehom o priateľstve dievčatka a tekvičky som krútila hlavou a predstavovala si chodiacu a hovoriacu tekvicu. Ak máte podobné obavy, pokojne ich odložte. Sofia a tekvička dokonale spĺňa kritériá Montessori.

Deti sa pomocou knižky zoznámia s životným cyklom tekvice a striedaním ročných období. Okrem toho je to krásna oslava priateľstva a lásky. Úplne vždy, keď ju deťom čítam, mám ku koncu zovreté hrdlo od dojatia.

Oficiálne je knižka určená pre deti od troch rokov, ale keďže je textu pomerne málo a príbeh vcelku jednoduchý, zvládnu to aj menšie deti.

Autorka knihy Pat Zietlow Miller (ktorá má na konte viacero zaujímavých detských titulov) minulý rok vydala dokonca pokračovanie, s názvom Sofia a tekvičky v škole. Knižka už je dostupná aj v slovenčine a je dokonalým pokračovaním príbehu o Betke. V druhom príbehu sa totiž Sofia – ako školáčka – začne zamýšlať nad tým, ako rozoznať skutočného priateľa.

Rodina tekvičiek

Krátko po prečítaní knihy deti objavili doma krabicu plnú malých (dekoratívnych) tekvičiek, s ktorými som pôvodne tiež mala úplne iné plány, a hneď vedeli, čo s nimi. Vytiahli moje fixky Sharpie (ktoré sú nezmývateľné a teda dobre na tekvičkách držali), a už pracovali, vymýšlali, diskutovali, pomáhali si navzájom.

Výsledkom bola rozkošná rodinka tekvičiek, ktorá ich potom pár týždňov sprevádzala pri hrách, dokonca s nami išli aj na dovolenku.

Vydržali sa s nimi hrať celé hodiny, a v takýchto prípadoch vždy žasnem, ako málo stačí detskej fantázii a ako zbytočne deti zahŕňame hračkami od výmyslu sveta, keď im by stačila prechádzka po záhrade či na trh.

Čo sa stane s tekvicou?

Deti plánujú svojim tekvičkám rovnaký osud, aký mala Betka. Som zvedavá, ako to dopadne a či sa aj my dočkáme potomkov.

Keď sa však nášmu svetlonosovi objavili podobné fľaky, akými trpela aj Betka, využili sme ho na malé pozorovanie. Miesto toho, aby sme ho vyhodili (tak ako každý rok), vystavili sme si ho v záhrade, aby sme zistili, čo sa s ním bude diať.

Zatiaľ deti konštatovali, že sa scvrkáva a na pokožke mu pribúdajú fľaky. Dokonca sme pozorovali, ako z neho uniká teplo. Sama sa teším, ako to bude pokračovať.

Životný cyklus tekvice

Chcela som samozrejme s deťmi aj prejsť životný cyklus, aby sme v tom mali jasno. Nechcelo sa mi však vyrábať kartičky a chcela som to opäť uchopiť nejak trojrozmerne. Nakoniec sme použili plastelínu, chlpaté drôtiky a tekvicové semienka.

Vypálilo to skvele, no posúďte sami.

Tekvička ako geoboard

Poznáte geoboard? Je to doska s kolíkmi, na ktoré sa naťahujú gumičky. No a taký geoboard si každý rok vyrobíme z nejakej tekvice.

Deti si napichávajú do nej špendlíky alebo pripínačky, a potom na ne navliekajú gumičky. Skvelý tréning pre prsty.

Gombíky a tekvičky

Ďalšia tekvicová zábava je zdobenie pomocou špendlíkov a gombíkov.

Keď boli deti menšie, zaujímala ich samotná činnosť zapichovania gombíkov a práca s “nebezpečnými” špendlíkmi. Tento rok prvýkrát už samotné špendlíky pre ne nie sú podstatné a začali vytvárať na tekvici rôzne tváre a obrazy.

Ozdobné tekvičky

Pred pár rokmi dcére napadlo zobrať štetec a farby, a tekvičky pomaľovať. Potom ešte zobrala pohyblivé očká a pompomy, a tekvičky dozdobila. Vznikla tak pekná jesenná výzdoba na stôl.

Tekvicové semienka

Okrem samotných tekvíc sú skvelým materiálom na hru aj tekvicové semienka. Dajú sa využiť v rôznych jesenných zmyslových krabiciach, dajú sa presýpať, naberať, či zapichovať do plastelíny.

Ak si hru s nimi chcete spestriť, môžete ich aj nafarbiť. Ja na to používam potravinárske farbivo a ocot. Do nádoby dám vodu s trochou octu a potravinárskym farbivom, do nej vložím semienka a nechám ich tam pár hodín. Potom ich prepláchnem a nechám vysušiť.

Takto zafarbené semienka používame na triedenie alebo s nimi tvoríme.

Obľúbenou hrou je napríklad tvorenie rôznych obrazov – stačí vám biely papier a tekuté lepidlo. Alebo sa dá tvoriť jesenné farebné ozdoby so samotvrdnúcou hmotou.