Prvé samostatné čítanie: Magdaléna a psík z knižnice

V poslednej dobe som dostala viacero otázok ohľadom knižiek vhodných na prvé samostatné čítanie. Článok s mnohými tipmi som napísala pred pár týždňami, ale rozhodla som sa, že zopár knižiek vám predstavím bližšie. Najmä preto, že ešte stále poväčšine panuje názor, že pre začínajúcich čitateľov sú najvhodnejšie knihy typu maľované čítanie, teda také, ktoré sú sice písané veľkými tlačenými písmenami a slová sú dopĺňané obrázkami, no obsahujú mnoho textu na jednej strane a obsahovo často nie sú pre deti v tomto veku zaujímavé.

Magdaléna a psík z knižnice

Táto knižka je pre začínajúcich čitateľov vyslovene napísaná, a preto by bola škoda neponúknuť im ju (alebo ešte horšie – prečítať im ju bez toho, aby sa do čítania aktívne zapojili!).

Keďže deťom veľa každý deň čítame, mám pocit, že dcéra k samostatnému čítaniu pomerne dlho hľadala cestu. Predsa len, aktívne čítanie je v začiatkoch veľmi náročná činnosť, na ktorú sa dieťa tak sústredí, že mu na vnímanie prečítaného obsahu ani nezostáva priestor. A načo vynakladať enormné úsilie na prečítanie jednej jedinej vety, keď večer v posteli s rodičmi lúskame detektívky a na jedno posedenie padne 20-30 strán, že?

Ako s deťmi čítať

V škole, kde dcéra chodí, trénovanie čítania s rodičmi po večeroch nevyžadujú, ba priam nepodporujú. Moje montessori vzdelanie mi zase káže nenútiť dcéru do hlasného čítania, ktoré by som jej ja “kontrolovala” a opravovala. Montessori pedagogika kladie dôraz predovšetkým na porozumenie čítaného, technika čítania sa príliš nerieši a deti sú podporované v tom, aby sa najskôr naučili čítať potichu, pre seba. Žiadne čítanie nahlas (pred celou triedou) len pre samotné čítanie – bez ohľadu na porozumenie čítaného – v montessori prostredí nenájdete.

Dcéra si knižku si buď číta po kúskoch sama a obsah mi prerozpráva, väčšinou však dcéra preferuje druhú možnosť čítať mi ju nahlas s tým, že jej do textu nevidím a neopravujem ju.

Pred čítaním si knihu spolu prelistujeme a obe sa snažíme sformulovať, čo sa podľa nás na základe obrázkov v knižke stane. (Ak aj mám knihu prečítanú dopredu alebo viem, o čom je, snažím sa to neprezradiť.) Potom dcéra postupne číta a po každej strane sa rozprávame o deji a upravujeme naše hypotézy na základe toho, čo sme sa dozvedeli.

Ja NERADA čítam.

To sú prvé slová knihy o Magdalénke, prváčke, ktorej nejde čítanie. Nečíta vraj nič, dokonca ani príchute zmrzliny, ktoré zmrzlinár ponúka v stánku. A uznajte, že to už je čo povedať!

Magdalénke totiž nejde čítanie nahlas, pletú sa jej písmenká v slovách, nevníma poriadne, o čom číta, a dokonca sa jej občas spolužiaci smejú. A čo je najhoršie – ešte stále nedostala za čítanie hviezdičku, aj keď niektorí spolužiaci už ich majú niekoľko. (Ďalší dôkaz – nedá mi nenapisať – že odmeňovanie a hodnotenie v škole je nezmyselné!)

Ako sa Magdalénka popasuje s čítaním a akú rolu pri tom hrá veľký biely psík Vločka, to sa dozviete priamo z knižky. Ale skúsim popísať, v čom sú jej silné stránky.

Čo je na Magdaléne skvelé?

Podľa mňa hlavné čaro tejto knihy spočíva v tom, že má originálny príbeh, ktorý deti tak zaujme, že otáčajú stranu za stranou. (Samozrejme sympatická psia hrdinka tomu len pomáha.) My sme dopredu tipovali, vymýšlali, a aj tak sme od skutočného príbehu boli poriadne ďaleko. Toto je podľa mňa nesmierne dôležité pri výbere kníh pre začínajúceho čitateľa – aby čítal niečo nové, pútavé, zaujímavé. Nemôžeme očakávať, že deti budú nadšene čítať rozprávku o Červenej čiapočke, ktorú si v rôznych verziách vypočuli už tisíckrát.

Kniha je dojímavá a vtipná zároveň. Deti s Magdalénkou súcitia, vedia sa vžiť do jej kože (najmä ak sú to prváčikovia ako ona), držia jej palce.

Textu v knihe pomaly na jednotlivých stranách pribúda. Na začiatku je maximálne jedna-dve vety textu na strane, ku koncu je strana, ktorá má deväť viet! Toto je úžasné, pretože malý čitateľ začína od jednoduchého a postupne, ako sa zdokonaľuje v čítaní a rastie mu sebavedomie, prechádza k ťažšiemu.

Kniha nie je celá prerozprávaná, ale obsahuje aj priamu reč. Toto je pre ešte neskúseného čitateľa zaujímavý prvok, ktorý ho núti premýšlať nad tým, kto hovorí čo.

Niektoré slová, ktoré reprezentujú silné pocity či dôležité myšlienky, sú napísané veľkými tlačenými písmenami. Toto pomáha samozrejme deťom sústrediť sa na kľúčové informácie.

A v neposlednom rade má kniha silné posolstvo. Že zvládnuť niečo nové nás často stojí veľa námahy a úsilia, ale stojí to za to. Že chyby sú bežnou súčasťou nášho života a vôbec nie je potrebné byť z nich nervózny a nesvoj.

Psíky z knižnice

Len tak na okraj, projekt psov v knižnici je skutočný a funguje pod rôznymi menami v knižniciach po celom svete. Jeden deň v týždni deti chodia do knižnice čítať psom a rozprávať sa s nimi. Využívajú sa väčšinou psy z útulku, ktoré sa tešia spoločnosti a pravidelný styk s deťmi im pomáha pri socializácii. Pre deti to naopak predstavuje často akýsi druh terapie, pretože psy sú skvelí nekritickí poslucháči, dokážu bezpodmienečne milovať a byť oddanými spoločníkmi. Poznáte nejaký podobný (resp. podobne úžasný) knižný projekt? Prosím dajte mi vedieť!

Magdalénka pokračuje

Príbeh o Magdalénke má už aj krásne pokračovanie – Magdaléna a zvieratká v útulku.

Knižka je v rovnakom tóne, s rovnakými jemnými ilustráciami, aj s veľmi podobnou témou. Je však úplne evidentne už pre pokročilejších čitateľov, textu je tu už riadne.

A má aj veľmi silné posolstvo. Približuje deťom život zvierat v útulku. Magdalénka podrástla a vyspela – už nie je to malé dievčatko, ktorému sa nedarí čítať, ale niekto, kto dokáže veľké veci.

Po jednej návšteve útulku rozmýšla, ako by sa dalo tým zvieratkám pomôcť. Viete, čo také zvieratká potrebujú najviac? No predsa lásku! A Magdalénka dostane skvelý nápad, ako všetkým tým smutným zvieratkám dať aspoň trochu lásky. Knižka je dojemná, napínavá a inšpiratívna. Určite si ju musíte prečítať. Teda vlastne nech vám ju váš samočitateľ určite prečíta alebo prerozpráva 😉