Prvé samostatné čítanie: Magdaléna a psík z knižnice

V poslednej dobe som dostala viacero otázok ohľadom knižiek vhodných na prvé samostatné čítanie. Článok s mnohými tipmi som napísala pred pár týždňami, ale rozhodla som sa, že zopár knižiek vám predstavím bližšie. Najmä preto, že ešte stále poväčšine panuje názor, že pre začínajúcich čitateľov sú najvhodnejšie knihy typu maľované čítanie, teda také, ktoré sú sice písané veľkými tlačenými písmenami a slová sú dopĺňané obrázkami, no obsahujú mnoho textu na jednej strane a obsahovo často nie sú pre deti v tomto veku zaujímavé.

Magdaléna a psík z knižnice

Táto knižka je pre začínajúcich čitateľov vyslovene napísaná, a preto by bola škoda neponúknuť im ju (alebo ešte horšie – prečítať im ju bez toho, aby sa do čítania aktívne zapojili!). Vydalo ju vydavateľstvo ProSolutions, jedno z tých na slovenskom trhu, na ktoré sa dá vždy spoľahnúť. Majú na konte už niekoľko kvalitných, originálnych kníh s krásnym posolstvom, a ani táto nie je výnimkou.

Magdaléna a psík z knižnice

Keďže deťom veľa každý deň čítame, mám pocit, že dcéra k samostatnému čítaniu pomerne dlho hľadala cestu. Predsa len, aktívne čítanie je v začiatkoch veľmi náročná činnosť, na ktorú sa dieťa tak sústredí, že mu na vnímanie prečítaného obsahu ani nezostáva priestor. A načo vynakladať enormné úsilie na prečítanie jednej jedinej vety, keď večer v posteli s rodičmi lúskame detektívky a na jedno posedenie padne 20-30 strán, že?

Ako s deťmi čítať

V škole, kde dcéra chodí, trénovanie čítania s rodičmi po večeroch nevyžadujú, ba priam nepodporujú. Moje montessori vzdelanie mi zase káže nenútiť dcéru do hlasného čítania, ktoré by som jej ja “kontrolovala” a opravovala. Montessori pedagogika kladie dôraz predovšetkým na porozumenie čítaného, technika čítania sa príliš nerieši a deti sú podporované v tom, aby sa čo najskôr naučili čítať potichu, pre seba. Žiadne čítanie nahlas (pred celou triedou) len pre samotné čítanie – bez ohľadu na porozumenie čítaného – v montessori prostredí nenájdete.

Máme teda s dcérou dohodu, že knižku si buď môže čítať po kúskoch sama a obsah mi vždy prerozprávať, väčšinou však dcéra preferuje druhú možnosť čítať mi ju nahlas s tým, že jej do textu nevidím a neopravujem ju.

Magdaléna a psík z knižnice

Pred čítaním si knihu spolu prelistujeme a obe sa snažíme sformulovať, čo sa podľa nás na základe obrázkov v knižke stane. (Ak aj mám knihu prečítanú dopredu alebo viem, o čom je, snažím sa to neprezradiť.) Potom dcéra postupne číta a po každej strane sa rozprávame o deji a upravujeme naše hypotézy na základe toho, čo sme sa dozvedeli.

Ja NERADA čítam.

To sú prvé slová knihy o Magdalénke, prváčke, ktorej nejde čítanie. Nečíta vraj nič, dokonca ani príchute zmrzliny, ktoré zmrzlinár ponúka v stánku. A uznajte, že to už je čo povedať!

Magdalénke totiž nejde čítanie nahlas, pletú sa jej písmenká v slovách, nevníma poriadne, o čom číta, a dokonca sa jej občas spolužiaci smejú. A čo je najhoršie – ešte stále nedostala za čítanie hviezdičku, aj keď niektorí spolužiaci už ich majú niekoľko. (Ďalší dôkaz – nedá mi nenapisať – že odmeňovanie a hodnotenie v škole je nezmyselné 😉)

Ako sa Magdalénka popasuje s čítaním a akú rolu pri tom hrá veľký biely psík Vločka, to sa dozviete priamo z knižky 😉 Ale skúsim popísať, v čom sú jej silné stránky.

Čo je na Magdaléne skvelé?

Podľa mňa hlavné čaro tejto knihy spočíva v tom, že má originálny príbeh, ktorý deti tak zaujme, že otáčajú stranu za stranou. (Samozrejme sympatická psia hrdinka tomu len pomáha 😊) My sme dopredu tipovali, vymýšlali, a aj tak sme od skutočného príbehu boli poriadne ďaleko. Toto je podľa mňa nesmierne dôležité pri výbere kníh pre začínajúceho čitateľa – aby čítal niečo nové, pútavé, zaujímavé. Nemôžeme očakávať, že deti budú nadšene čítať rozprávku o Červenej čiapočke, ktorú si v rôznych verziách vypočuli už tisíckrát.

Magdaléna a psík z knižnice

Kniha je dojímavá a vtipná zároveň. Deti s Magdalénkou súcitia, vedia sa vžiť do jej kože (najmä ak sú to prváčikovia ako ona), držia jej palce.

Textu v knihe pomaly na jednotlivých stranách pribúda. Na začiatku je maximálne jedna-dve vety textu na strane, ku koncu je strana, ktorá má deväť viet! Toto je úžasné, pretože malý čitateľ začína od jednoduchého a postupne, ako sa zdokonaľuje v čítaní a rastie mu sebavedomie, prechádza k ťažšiemu.

Magdaléna a psík z knižnice

Kniha nie je celá prerozprávaná, ale obsahuje aj priamu reč. Toto je pre ešte neskúseného čitateľa zaujímavý prvok, ktorý ho núti premýšlať nad intonáciou a tým, kto hovorí čo.

Niektoré slová, ktoré reprezentujú silné pocity či dôležité myšlienky, sú napísané veľkými tlačenými písmenami. Toto pomáha samozrejme deťom sústrediť sa na kľúčové informácie.

A v neposlednom rade má kniha silné posolstvo. Že zvládnuť niečo nové nás často stojí veľa námahy a úsilia, ale stojí to za to. Že chyby sú bežnou súčasťou nášho života a vôbec nie je potrebné byť z nich nervózny a nesvoj.

Psíky z knižnice

Len tak na okraj, projekt psov v knižnici je skutočný a funguje pod rôznymi menami v knižniciach po celom svete. Jeden deň v týždni deti chodia do knižnice čítať psom a rozprávať sa s nimi. Využívajú sa väčšinou psy z útulku, ktoré sa tešia spoločnosti a pravidelný styk s deťmi im pomáha pri socializácii. Pre deti to naopak predstavuje často akýsi druh terapie, pretože psy sú skvelí nekritickí poslucháči, dokážu bezpodmienečne milovať a byť oddanými spoločníkmi. Poznáte nejaký podobný (resp. podobne úžasný) knižný projekt? Prosím dajte mi vedieť!

2 Replies to “Prvé samostatné čítanie: Magdaléna a psík z knižnice”

  1. Mne sa to knizka az tak velmi nepacila. Ved Magdalenka sa chce naucit citat preto, aby ziskala odmenu – nalepky. Su odmeny za citanie v súlade s Montessori princípmi?

  2. montessorikids says: Odpovedať

    Ako pisem v clanku, vonkajsia motivacia v podobe hviezdiciek sa mi zda nezmyselna (a nie, montessori nepracuje s vonkajsou motivaciou :-))
    Nemyslim si vsak, ze pre zacinajuceho citatela, ktory tuto knihu cita, je to dolezita cast deja. Ovela dolezitejsie je, ze Magdalenka sa nevzda, nauci sa prekonat strach z robenia chyb, a sopracuje sa k poznaniu, ze “citanie je zabava”. Aspon tak posudzujem podla dcery (ktora odmeny v skolke ani skole nema) – snaha ziskat hviezdicku junpobavila, ale vobec sa tomu dalej nevenovala.
    Druha vec je, ze vcielky, hviezdicky a podobne odmeny su podla mna bezna realita v 99%skolok a skol, takze vacsina deti je asi na podobny system zvyknuta.

Pridaj komentár