Je táto hračka „Montessori“?

V súčasnosti je internet zaplavený takým množstvom hračiek a aktivít s prívlastkom „Montessori“, až sa človeku z toho krúti hlava. Mnohé pritom nespĺňajú ani tie najzákladnejšie kritériá, aby mohli niesť takéto pomenovanie.

Montessori pedagogika používa veľa originálnych pomôcok. Časť z nich vyvinula samotná Maria Montessori, niektoré prevzala, niektoré vznikajú aj dnes. Mnohé si ľahko vyrobíte doma. (O tom, ako si doma vyrobiť napríklad pomôcku na rozvoj hmatu, som písala tu.)

Sú dokonalé vo svojej jednoduchosti a pre deti priam univerzálne atraktívne. Čím sú také špecifické, čím sa líšia od iných, „obyčajných“ hračiek? Neexistuje asi jednoznačná, objektívna odpoveď, a určite sa nájde mnoho odlišných názorov. Skúsim ale zhrnúť, aké vlastnosti by mala mať pomôcka alebo aktivita, aby sme ju mohli nazvať „Montessori“.

1. Učí cez zmysly a pohyb

Maria Montessori tvrdila (a mnohé štúdie neskôr potvrdili), že ľudský mozog funguje najefektívnejšie, ak nové poznatky vstrebáva zmyslami a pohybom.

Čím viac zmyslov je zapojených pri vstrebávaní nových informácií, tým hlbšia pamäťová stopa sa vytvára. Preto napríklad na učenie abecedy Montessori využíva šmirgľové písmená, kde dieťa absorbuje každé nové písmeno zrakom, hmatom a sluchom zároveň. A preto boli Montessori pomôcky v oblasti zmyslovej výchovy špecificky navrhnuté tak, aby pomáhali deťom cibriť si jednotlivé zmysly a naučiť sa vnímať abstraktné pojmy ako farba, tvar, veľkosť, teplota, váha, štruktúra, chuť, či objem.

Montessori smirglove pismena

Rovnako dôležité je využívať pri učení pohyb,  najmä repetitívny, pri opakovaní nejakej činnosti, ktorý pomáha vytvárať v detskom mozgu nervové spojenia. Montessori pomôcky, a to najmä tie z oblasti praktického života, sú zamerané na rozvoj hrubej aj jemnej motoriky. Vďaka týmto činnostiam sa dieťa učí koordinovať a kontrolovať svoje pohyby, čo sa potom premieta do všetkých ďalších činností a oblastí.

2. Izoluje určitú vlastnosť alebo zručnosť

Montessori pomôcky nie sú multifunkčné. Každá slúži na osvojenie si nejakej konkrétnej činnosti alebo uvedomenie si nejakej vlastnosti. Izolovaním tejto vlastnosti dáva dieťaťu možnosť lepšie sa na ňu koncentrovať a pochopiť ju.

Ružová veža dáva dieťaťu možnosť skúmať veľkosť. Všetky kocky sú rovnakej farby, z rovnakého materiálu, rovnakej štruktúry. Sú len rôzne veľké. Čuchové dózy sú úplne rovnaké tvarom, farbou, váhou, obsahom. Každá má iba inú vôňu. Numerické tyče  sa líšia výlučne dĺžkou, farebné doštičky zase farbou.

Montessori tuzova veza

Pekný článok na túto tému napísala napríklad Katherine, montessori pedagogička z Ukrainy a autorka blogu I believe in Montessori. Prečítajte si (po anglicky) o tom, aká pyramída na navliekanie krúžkov je podľa nej „Montessori friendly“.

3. Je autokorektívna

V Montessori pedagogike učiteľ nevystupuje ako nejaká nadradená autorita, ktorá deťom opravuje, čo robia správne a čo naopak zle. Deti pracujú s materiálom poväčšine samé a nie sú zvyknuté chodiť za dospelým, aby im prácu skontroloval.

Materiál teda musí obsahovať kontrolu chyby, ktorá dieťaťu pomáha zistiť, či danú prácu vykonalo správne, alebo si má niečo opraviť. Ak napríklad do vkladačky nevloží všetky dieliky tak, ako má, nezapadnú. Ak valčeky s úchytmi nevloží na správne miesta, nebudú všetky opticky v jednej rovine. Ak vretienka nerozpočíta presne, zostanú mu nejaké navyš alebo naopak nebude ich mať dosť.

DYI tienovanie

Táto kontrola chyby je nesmierne dôležitá. Buduje u dieťaťa samostatnosť, dáva mu možnosť byť nezávislý na dospelých a zdokonaľuje jeho schopnosť pozorovať a sústrediť sa. Navyše ho učí, že robiť chyby nie je nič negatívne. Nikto chyby neopravuje červeným perom, nehodnotí, nie je dôvod vlastné chyby skrývať či hanbiť sa za ne. Naopak je to príležitosť zdokonaľovať sa a posúvať dopredu.

4. Je relevantná a na nič sa nehrá

Deti v prvých rokoch života zisťujú, ako funguje svet okolo nich. Možno sa to nám dospelým zdá ako banalita, ale pre deti je svet jedna veľká neznáma a každý deň plný nových informácií a zistení. Učia sa, ako vykonávať množstvo činností, akým spôsobom, s akými pomôckami či nástrojmi. Mali by sme im teda ponúkať aktivity, ktoré im pri tomto pomáhajú.

Aktivity ako:

– presýpanie koráliek z jednej nádoby do druhej,

– zatĺkanie golfových tíčiek do polystyrénu, či

– zapichovanie drevených špajlí do sitka,

sú sice skvelé na zdokonalovanie jemnej motoriky, posilňovanie svalov rúk, či koordináciu oko-ruka (a preto ich často nájdete aj na mojich kurzoch montessori hrania). Striktne vzaté však nie sú Montessori, pretože deti nabádajú používať nástroje spôsobom, na ktorý nie sú určené a sú teda pre deti v útlom veku mätúce.

Lupanie orechov

V Montessori prostredí nenájdete „akože“ hračky. Deti nevaria „akože“ plastové potraviny v detskej kuchynke, ale pomáhajú variť naozajstné jedlá s naozajstnými nástrojmi v naozajstnej kuchyni. Nesadia filcové rastlinky do ušitých záhonov, ale hrabú sa v hline v záhrade a sadia naozajstnú zeleninu. Deti totiž potrebujú vedieť, že to, čo robia, je užitočné a dôležité.

5. Je veľkostne prispôsobená pre deti

Všetky Montessori pomôcky sú veľkosťou prispôsobené malým detským rúčkam. Ak dieťa má byť totiž schopné pracovať samostatne, musí mať pomôcky, s ktorými sa mu ľahko manipuluje. Ak si má (úspešne) naliať vodu, musí mať k dispozícii taký džbán, ktorý dokáže bez problémov zdvihnúť a nakloniť. Ak má zametať, potrebuje takú metličku a lopatku, s ktorými dokáže manipulovať. Ak sa má dokázať samostatne hrať, musí mať jednotlivé hračky uložené tak, že si dokáže jednu vybrať, preniesť, aj uložiť naspäť.

Prakticky zivot, zametanie

6. Je estetická a z prírodných materiálov

Deťom by sme mali vytvárať vizuálne čisté a príťažlivé prostredie, ktoré ich upokojuje a pomáha im nielen sústrediť sa, ale aj budovať si cit pre estetiku. Hračky, ktoré sú súčasťou tohto prostredia, by mali plniť rovnaký účel.

Z materiálov Maria Montessori rada používala predovšetkým drevo a iné prírodné materiály,  o ktorých tvrdila, že sú „teplé a „mäkké“. (Plast bol podľa nej naopak studený a tvrdý.) Farby používala pri svojich pomôckach striedmo a vždy s nejakým zámerom.

Farebne perly

Hračky, ktoré útočia na naše zmysly pestrými farbami, zvukmi či svetelnými efektmi, teda určite nespadajú do kategórie Montessori.

Malá „obhajoba“ na záver 🙂

Cieľom tejto úvahy rozhodne nie je tvrdiť, že iba hračky, ktoré spĺňajú všetky vymenované atribúty, sú správne a vhodné. V našej detskej izbe nájdete bábiky, plastové autíčka, aj plyšáky. Deti s obľubou behajú po našom materskom centre s plastovým spievajúcim vysávačom, a ja pravidelne pijem „capuccino“, ktoré mi tam s láskou uvaria v malej drevenej kuchynke. Myslím, že takéto aktivity neodmyslitelne patria k detstvu. Takisto existuje množstvo krásnych edukatívnych hračiek, ktoré sa u detí tešia veľkej obľube a sú pre ne prospešné.

Ale je dobré si uvedomiť, že väčšina Montessori pomôcok prešla tisíckami detských rúk a už sto rokov zabáva a zároveň učí deti po celom svete. A to sa dá povedať o máločom 🙂

Je niečo, čo podľa vás v mojom zozname chýba? Alebo máte iný názor? Napíšte, podeľte sa!

5 Comment

  1. Naďka krásne napísané 🙂

    1. Dakujem Mirka 🙂

  2. úplne mi hovoríš z duše! sama som chcela niečo podobné písať, toto je fakt skvelé zhrnutie! 🙂

    1. Dakujem ? uz mi to celkom dlho chodilo po rozume, konecne som to „dala na papier“ ?

  3. Super užitočný clanok! Som montessori začiatočník, syncek má rok a snažím sa mu ponúkať montessori hračky, len som vlastne nevedela, ktoré sú to 🙂 takže veľká vďaka za zhrnutie 🙂 a bod 4 má osvietil 🙂

Pridaj komentár