Iste ste už niekde počuli, že Montessori neodporúča deťom čítať do istého veku fantazijné rozprávky. Žiadne ježibaby v perníkových domčekoch, princezné, hovoriace zvieratá či autá s očami. Miesto toho odporúča príbehy o bežných ľuďoch, ktorí žijú bežný život a robia bežné veci. Dôvodov je niekoľko.

Dieťa v prvých rokoch života je absorbujúca myseľ, ktorá nasáva informácie o svojom okolitom svete spôsobom a ľahkosťou, ktoré sa už nikdy v živote nezopakujú. Potrebuje sa naučiť, ako v tomto svete fungovať, ako sa stať jeho súčasťou. Príbehy o každodenných situáciách im v tomto krásne pomáhajú – pomáhajú im definovať rôzne emócie, učia ich modely správania, vysvetľujú niektoré zákonitosti. Vhodne zvolené knižky im dokážu objasniť veci, ktoré prežívajú a dávajú im návody, ako zvládať náročné chvíle.

Absorbujúca myseľ si však nevyberá, nasáva všetko. Všetko, čo dieťa zažije, počuje, vidí, berie ako samozrejmý fakt. My dospelí už máme bohaté skúsenosti, a tak s istotou vieme zhodnotiť, či môžu žiť tri medvede v chalúpke v lese. Deti však skúseností ešte majú málo a preto im dostatočne nedôverujú. Ak teda počujú rozprávku o drakovi, ktorý kradne princezné, budú jej veriť aj napriek uisteniu rodičov, že to je “len rozprávka”. Fantazijná literatúra ich môže prinajmenšom miasť, alebo v horšom prípade vystrašiť a spôsobiť im napríklad nočné mory alebo rôzne fóbie a strachy.

Podľa Marie Montessori sa dieťa najprv musí naučiť fungovať v konkrétnom svete, ktorý ho obklopuje, aby dokázalo postupne prejsť do abstrakcie. Čítanie o niečom, čo už pozná, mu pomáha rozširovať si znalosti. Napríklad čítanie o psíkoch či poníkoch, s ktorými už má predošlé konkrétne skúsenosti, pomáha dieťaťu lepšie ich spoznať, pochopiť ich správanie, naučiť sa, čo jedia či aké zvuky vydávajú. Ak však dieťa ešte nikdy nevidelo slona alebo koalu, čítanie o nich preňho bude “španielska dedina”, pretože nemôže stavať na konkrétnych skúsenostiach. Schopnosť abstraktne myslieť sa buduje až približne okolo piateho – šiesteho roku.

Okolo šiesteho roku sa vyvíja aj kritické myslenie a morálne povedomie. Dieťa začína hodnotiť, riešiť morálne a etické otázky, hľadať spravodlivosť a férovosť. Navyše už dokáže dobre rozlíšiť skutočnosť od vymysleného, a teda práve v tomto veku nastáva ideálny čas na rôzne rozprávky, báje, kde vystupujú rôzne vymyslené postavy, dobro bojuje so zlom a kladní hrdinovia s tými menej kladnými.

Montessori knižky o bežných deťoch v bežných situáciách

Staršia dcéra bola odmalička veľká milovníčka kníh a pomerne skoro mala záujem o čítanie rozprávok. Keď mala približne 20 mesiacov, začali sme si čítať krátke príbehy. S Montessori som sa vtedy ešte len zoznamovala, ale nejak prirodzene mi bolo proti srsti čítať jej klasické rozprávky, ktoré – aj v rôznych moderných úpravách – sú plné zla, trestov a manipulácie. Keďže sa vhodná literatúra hľadala ťažko, často som si príbehy vymýšľala a inšpirovala sa našimi vlastnými zážitkami. Takéto príbehy mala dcéra najradšej zo všetkého a postupne si ich pýtala každý večer pri zaspávaní.

Odvtedy sa ponuka dobrých detských kníh našťastie poriadne rozšírila a dnes už je z čoho si vyberať. Tu je teda krátky prehľad, v ktorom nájdete zaručené Montessori knižky pre deti približne od dvoch do šiestich rokov.

Moje malé príbehy Montessori (vek 2+)

Minulý rok vyšli tieto krásne jednoduché príbehy o dvoch sestričkách. Napísala ich ich mama – francúzska Montessori homeschoolerka a autorka mnohých Montessori kníh, a sú vhodné naozaj pre najmenších čitateľov. Alebo naopak ako prvé samostatné čítanie.

Písala som o nich už viackrát, veľmi sa mi páči kombinácia nežných ilustrácií a pozitívnych príbehov. Na konci každej knihy je navyše tip na aktivitu, ktorá súvisí s dejom.

V slovenčine zatiaľ vyšli štyri: Prechádzka, Zranený vtáčik, Upratovanie a Olovrant.

Barborka (vek 2+)

Príbehy o Barborke boli medzi prvými, ktoré naši malkáči dokázali počúvať od začiatku do konca, a ktoré sa u nás čítali istý čas stále a stále, až kým sme ich všetci nepoznali naspamäť.

(Mimochodom, toto opakované čítanie, ktoré deti do istého veku vyžadujú, má pre ne veľký význam. Predstavuje pre ne istotu, že vedia, o čom knižka bude, čo sa v nej udeje a ako skončí – a táto predvídateľnosť im prináša veľký pocit bezpečia. Takisto v senzitívnom období na rozvoj jazyka sa opakovaním učia nové slová, frázy a budujú si slovnú zásobu. Takže aj ak máte chuť nejakú knihu schovať, aby ste ju nemuseli po miliónty krát čítať, nerobte to ? Táto fáza prejde a napríklad my sa teraz už málokedy vraciame k príbehu, ktorý sme prečítali, deti na to už nevidia dôvod ?)

Barborka je malé dievčatko, ktoré rieši také tie bežné situácie, do ktorých sa vie vžiť väčšina detí. Chce psíka, nechce sa umývať, ide prespať na noc k bratrancovi, narodí sa jej súrodenec…

Najviac rezonovali príbehy, v ktorých Barborka rieši nejaké negatívne skúsenosti. Napríklad pociká sa pri hre, alebo zje zákusok, ktorý bol určený pre návštevu. Súvisí to podľa mňa s tým, že v deťoch – a samozrejme aj dospelých – najhlbšiu stopu zanechávajú silne emocionálne zážitky a k tým sa často vracajú a majú potrebu ich riešiť. Aj Barborkine veľké starosti vnímajú veľmi osobne a intenzívne. Z tohto dôvodu úplný “bestseller” je Barborka a jej ťažké chvíle, kde sa rieši (v štyroch príbehoch postupne) hnev, žiarlivosť, pobyt v nemocnici a nechuť chodiť do škôlky.

V niektorých príbehoch mi vadí spôsob, ako sa rodičia s Barborkou rozprávajú, a tak som niektoré veci deťom “cenzurovala”. Neviem, či je na vine pôvodný text alebo preklad, ale rodičia v detských knihách by sa mohli vyhnúť vetám typu “ponáhľaj sa, lebo sa nahnevám” ?

Kamarát Kubko (vek 3+)

Neviem prečo, ale všetky “Montessori-friendly” knižky boli dlho iba s dievčenskými hrdinkami. Môj syn to sice nikdy neriešil (popravde ani jednému z detí to nikdy nenapadlo) a aj keď chlapci nie sú hlavnými hrdinami, predsa sa v knižkách vyskytujú v rôznych vedľajších rolách.

Napriek tomu som hľadala aj knihy o chlapcoch. Našla som vo francúzštine knižky, ktoré sme si veľmi obľúbili, a ktoré sa neskôr už dostali aj na slovenský trh. Hlavný hrdina je v slovenčine Kubko (aj keď pre nás to je podľa francúzskej verzie asi už navždy Enzo ?).

Knižky sú podľa mňa pekne napísané aj preložené. Po slovensky vyšlo zatiaľ šesť dielov, z toho my sme čítali Kubko hrá futbal, Kubko sa teší na Vianoce, Kubkovi sa kýve zub a Kubko objavuje jar. Sú to tenké knižočky v mäkkej väzbe, ideálne na večerné čítanie a ľahko ich zbalíte aj na cesty.

Inak malé upozornenie. Knižka o futbale patrí k synovým top, pretože futbalom žije a každú voľnú chvíľu doma, v škôlke či na ihrisku s niekym kope do lopty. Je však o tom, ako sa pri futbale nesprávať – deti sa chvastajú, kto je lepší, používajú expresívne výrazy (“Ty truľo!”), odmietajú sa ospravedlniť za faul…

Myslím, že knižka veľmi dobre zachytáva to, že futbal deti prežívajú veľmi intenzívne a často riešia veci impulzívne. Navyše ani zďaleka všetky deti nemajú rešpektujúcu výchovu doma aj v škôlke, čiže so správaním, ako je v knihe, sa syn stretáva na ihrisku bežne. A keďže sme knihu čítali prvýkrát, keď mal štyri roky, už sme sa dokázali o tom všetkom porozprávať a vysvetliť si, čo je nesprávne. Nie je však moc pre menšie deti. (Ďakujem maminám, ktoré článok čítali a upozornili ma na to!)

Môj kocúr Tamtam (vek 2+)

Krásny jednoduchý príbeh z pera skvelého ilustrátora a autora detských kníh Ľuba Paľa o jeho kocúrovi. O tom, čo robí, čo má rád, čo vystrája…

Knižka je v podstate veľmi poučná, deti v nej nájdu mnohé zaujímavé informácie o mačkách. Dáva aj krásny priestor na rozvoj jazyka a slovnej zásoby, text je jednoduchý a stručný, ale pritom pestrý, obsahuje množstvo prídavných mien, citovo zafarbené slová, zdrobneliny. Navyše je knižka vtipná a láskavá, s krásnym odkazom o priateľstve medzi ľuďmi a zvieratami. Čerešničkou na torte je kvalitná väzba a obálka, a nádherné ilustrácie.

Kamarátka Terka (vek 3+)

Séria kníh o škôlkárke a časom aj školáčke Terke je vlastne “staršou sestrou” série o Kubkovi. Obe vydáva Verbarium a tak sú si veľmi podobné výzorovo aj štylisticky. Mám pocit, že sú aj pekne citlivo prekladané a nepamätám si, či som deťom v týchto knižkách musela vôbec niečo cenzurovať či prerozprávať inými slovami.

Terka sa u nás začala čítať až po Barborke, zdá sa mi, že obsahuje viac textu a príbehy sú dlhšie, teda náročnejšie na udržanie pozornosti. Zato nás Terka sprevádza pri mnohých dôležitých míľnikoch. Návšteva zubára, prvé bicyklovanie či lyžovanie, prvý deň v škole alebo plánovanie narodeninovej oslavy.

Keďže knižiek o Terke je fakt veľa, a začali sme ich čítať až v čase, kedy deti už nepotrebovali jeden príbeh čítať stále dokola, väčšinou na ne chodíme do knižnice a vlastníme iba zopár obľúbených kúskov. Príbehov o Terke stále pribúda, posledné sú dokonca v tvrdej väzbe. Terka existuje aj v televíznej podobe, pod menom Conni.

A keďže Terka rastie, a s ňou aj deti, ktoré o nej čítajú, pred pár týždňami boli vydané dva prvé diely z novej série Školáčka Terka. Terka v nich ide na školský výlet a dostane zamilovaný list. Knižky sú hrubšie a prispôsobené už školskému veku. Už ich máme doma a som zvedavá, ako sa budú páčiť našej samostatnej čitateľke.

Artur a Mila (vek 3+)

Úplnou novinkou na našom trhu je séria kníh o súrodencoch Arturovi a Mile: Naučme sa diskutovať a Poďme von. O týchto knižkách som podrobne písala nedávno tu. Nás veľmi zaujali a odporúčame ich. Medzičasom už vyšli aj dve ďalšie knižky v tejto sérii: Urobme si poriadok a Urobme to celkom sami.

Sme záhradníci(vek 3+)

Skutočný príbeh jednej rodiny, ktorá začala pestovať rastliny a stali sa z nich záhradníci. Autorka s deťmi zachytáva dobrodružstvá ich rodiny zo zakladania vlastnej záhrady. Rozprávajú o počiatočných neúspechoch (aj príliš veľa lásky môže rastlinu zabiť :-)). O rôznych prekážkach, ktoré treba prekonať (kozy a králiky zjedia všetko, k čomu sa dostanú, vošky zase vyciciavajú z rastlín život!) O pomocníkoch, ktorých nám príroda pri záhradníčení ponúka – vďaka, hrdinky lienky! vďaka, včielky! vďaka dážďovky! bez vás by to nešlo! A o všetkých skúsenostiach a vedomostiach, ktoré počas tejto náročnej, ale krásnej cesty získali.

Knižka o pocitoch (vek 3+)

Emócie sú pre deti veľká neznáma. Potrebujú sa naučiť ich pomenovať, pochopiť a dokázať správne spracovať. Táto knižka môže byť pri tom skvelou pomôckou.

Na dvoch súrodencoch a ich psíkovi názorne ukazuje rôzne pocity, čo je ich príčinou a typickým prejavom, aj ako sa dajú (najmä tie negatívne) zvládnuť.

Zaujímavé kresby v knihe sú štartérom pre rôzne rodinné debaty (o pocitoch aj úplne iných veciach).

Sofia a tekvička (vek 3+)

Tento nádherný dojemný príbeh u nás patrí k povinnej jesennej literatúre. Písala som o ňom samostatný článok tu.

Martinka (vek 3+)

Knihy o Martinke si možno z detstva pamätáte aj vy, táto malá belgická hrdinka už má vyše 60 rokov a v origináli o nej vyšlo 60 rôznych príbehov. My sme na Martinkine dobrodružstvá chodili do knižnice, medzičasom však vydavateľstvo Svojtka vydalo dve nové knihy:

Martinka – krátke príbehy o priateľstve

Martinka – krátke snové príbehy

Každá z nich obsahuje 6 príbehov a krásne obrázky ilustrátora Marcela Marliera, ktorý Martinku vytvoril. Tieto nové knižký sú naozaj vydarené, a vhodné aj na prvé samostatné čítanie.

O Evičke (vek 3+)

Minulý rok vyšla taká Montessori-friendly knižka aj originál v slovenčine. Je o trojročnej Evičke, ktorú rodičia vychovávajú v duchu rešpektujúceho rodičovstva. Viac som o nej písala v tomto článku. Malý problém s touto knižkou je, že tématicky podľa mňa je šitá pre dvoj- až trojročné deti, ale obsahuje dosť zdĺhavé texty, pri ktorých takéto malé deti ešte neobsedia.

Zuzanka (vek 3+)

Ďalšia dievčenská hrdinka, ktorá je u nás doma veľmi populárna. Zuzanka je už trochu staršia, príbehy o nej sú pekne ilustrované a obsahujú relatívne málo textu.

Zuzanka má dokonca vlastného psíka Minka, čo jej u detí pridáva na popularite. Nedala sa dlho  kúpiť v obchodoch, my ju hľadáme väčšinou v knižnici a máme pár kúskov z antikvariátu. Nedávno však začala vychádzať Zuzanka v novom vydaní. Jej psík sa volá tentokrát Špuntík, ale inak tam veľké zmeny nie sú.

Tomáš a Alica (vek 4+)

Tieto knižky o zážitkoch dvoch súrodencov máme už doma celkom dlho, ale až nedávno im deti prišli na chuť. Autorom je Marcel Marlier, ilustrátor Martinky, a tak sú si knižky v mnohom podobné. Tie o Tomášovi a Alici mi však prídu pre staršie deti, niektoré príbehy obsahujú skoro až encyklopedické informácie a málo deja, takže sú náročnešie na udržanie záujmu mladšieho čitateľa.

Tomáš a Alica sa navyše sami chodia kúpať k moru, prechádzať do lesa, štverať po horách alebo splavovať rieku, a s takouto mierou nezávislosti sa dnes deti v predškolskom veku sotva vedia stotožniť, sú to pre ne teda skôr rozprávky ako príbehy z reality ?

Tieto knižky žiaľ tiež dnes nie sú dostupné v kníhkupectvách, my tie naše máme z druhej ruky. Je to škoda, pretože sú podľa mňa krásne a mnohé príbehy v nich obsahujú milé posolstvá.

Veronika a Buky (vek 4+)

A ešte jedna obľúbená knižnicová – o Veronike a jej šikovnom vlčiakovi, ktorí spolu zažívajú samé úžasné dobrodružstvá. Buky samozrejme často zachraňuje situáciu (a aj samotnú Veroniku), čo deti počúvajú so zatajeným dychom a iskričkami v očiach ?

Dúfam, že vám tento článok pomohol pochopiť, aké sú Montessori odporúčania vhodnej literatúry pre deti a že aj vďaka nemu sa vám bude ľahšie vyberať z obrovskej ponuky kníh, akú tu dnes máme.

Pri knihách, ktoré sa v súčasnosti dajú kúpiť, som pridala afiliátne linky. Za prípadnú podporu ďakujem ☺